NEVYZERÁ DOBRE TEN CELOSVETOVÝ SALAŠ, PÁN BAČA. ČO VY NA TO HOVORÍTE? Áno, aj bačovanie na Vôl Stríte má svoje hranice. Môžte aj tri dni špekulúvať, nakoniec je dôležité vždy len to, koľko máte oviec. Prísť o vlastnú ovcu v mariáši je jedna vec, ale prehrať požičanú môžu len dilinovia. MÚDRE SLOVÁ, LEN KEBY STE MOHLI ČITATEĽOM TROCHU VIAC PRIBLÍŽIŤ, PREČO KRÍZA VÔBEC VZNIKLA? Pre machrúvanie. Pred pár rokmi ma chlapi v dedine chceli nahovoriť na tú snežnú dosku. Reku, ste sa s koňom zrazili! Veď ma môžete rovno do zeme zahrabať. Prv som to skúsil na somárskej lúke, hentam naľavo. Keď som sa už dlhšie nestrepal, išiel som na strmší kopec. Myslel som, že som dobrý, tak som sa ja sprostý vytrepal na zjazdovku. Fero, kukaj! A potom som dva týždne ležal v špitáli. Pozri, milý môj, keď ti niečo ide pár rokov, myslíš si, že si pán veľkomožný, oprobuješ nebezpečnejšie kúsky až kým na hubu nepadneš. Takto nejak to pohnojili aj za veľkou mlákou. Pokračovanie článku

Poloprázdne novostavby, množstvo bytov kúpených na kšeft, ktorý bohvieako nevynáša. Aj taký bol jeden z dôsledkov bratislavskej realitnej bubliny, ktorá v tomto roku pomerne prudko fučí. Ale to je nič oproti tomu, čo sa deje v Číne. V obrovskej krajine musia zrejme aj pochybné investície dosahovať obrovské rozmery. Uprostred krajiny vyrástlo kompletne nové mesto Ordos. Obytné domy, ulice, križovatky so semaformi, námestia, administratívne budovy. Problém je, že v ňom nikto nebýva. Pre miestnych sú ceny nehnuteľností i bývania príliš vysoké a smotánka, ktorá byty kúpila na kšeft, sa do nich nepresťahovala. Knieža Potemkin bol amatér. Pokračovanie článku

Kombinácia krízy a neschopnosti vlády má na verejné financie mimoriadne negatívny dosah. Verejný dlh Slovenska sa za tento a budúci rok zvýši podľa údajov ministerstva financií o necelých deväť miliárd eur. Kým na konci roku 2008 predstavoval dlh 27,6 percenta HDP, na konci roku 2010 to bude 40,8 percenta. A ďalšie dlžoby na úrovni okolo miliardy eur vznikajú z PPP projektov. Verejný dlh na priemernú rodinu tak vzrastie v tomto roku zhruba o 3 700 eur a o približne rovnaké číslo aj v budúcom roku. Pokračovanie článku

Pri hľadaní vinníkov globálnej krízy sa svetu darí oveľa lepšie, ako pri hľadaní jej príčin. Nepriateľ číslo jeden sa volá nenažraný bankár. Perverzný systém motivácií pri ich odmeňovaní mal spôsobiť, že finančníci boli orientovaní na krátkodobé zisky, nebrali ohľad na dlhodobú stabilitu inštitúcie, nehovoriac o systémovom riziku, ktorému vystavili celý svet. V duchu tohto príbehu sa lídri G20 rozhodli s divokým odmeňovaním bankárov skoncovať. Podstata dohody o regulácii odmien “top manažérov a iných kľúčových zamestnancov” spočíva v obmedzovaní hotovostných bonusov, väčšom dôraze na odmeňovanie kľúčových bankárov prostredníctvom akcií firiem, ktorým šéfujú a podobne. Reforma sa snaží, aby bossom viac záležalo na dlhodobo dobrej výkonnosti finančnej inštitúcie. Toľko teória a regulačný zámer svetových lídrov. Pokračovanie článku

O tom, že mediálny svet postihla súčasná kríza dosť drsne, som trochu písal pred mesiacom. Ale nedávno som si so zdesením na voxEU prečítal text od Matthewa Ellmana a Fabrizia Germana, čo ma inšpirovalo vrátiť sa k téme. Spomínaní páni sa obávajú, že kombinácia vplyvu silných inzerentov na obsah novín a iných ekonomických tlakov – free model na internete, prepad inzertného trhu a klesajúci predaj printov – bude mať negatívny dosah na kvalitu a spoločenskú užitočnosť médií. Ich recept spočíva v dotovaní žurnalistiky z verejných zdrojov a rozširovaní verejnoprávneho modelu. Než prejdem k prudkému nesúhlasu, najprv stručné vysvetlenie. Pokračovanie článku

Kritiku, ktorej ekonomická veda čelí v čase globálnej krízy, nemožno brať na ľahkú váhu. Neozývajú sa totiž len programovo nespokojní kritici kapitalizmu. V auguste vyšiel vo Financial Times rozsiahly komentár Roberta Skidelskeho, známeho britského historika a politického ekonóma. Zmeňte vyučovanie ekonómie na vysokých školách, naliehal, odbor potrebuje radikálne menej matematiky a abstraktných modelov, viac sociológie a filozofie. Bol to iba ďalší z prominentných útokov. Nassim Taleb, bývalý „quant“ (ako sa označujú tvorcovia sofistikovaných modelov, ktoré banky používajú pri obchodovaní), pre americký Newsweek vlani v novembri vyhlásil, že „svet potrebuje menej ekonómov“. Taleb si trvalo uťahuje zvlášť z finančných expertov. Americký bankový sektor historicky nevytvoril zisk, upozornil začiatkom roka v komentári pre Financial Times. To, čo v tučných rokoch banky zarobili, v krízach zase stratili. Pokračovanie článku

Podozrievam časť slovenských libertariánov, že cítia akúsi ideologickú satifsakciu z toho, že ľudia si dnes vyžerú minulé (vládne) hriechy. Nemyslím si, že obmedzenie spotreby je čisto racionálna reakcia, ale zohrávajú v nej úlohu optimizmus a pesimizmus a spätná väzba medzi náladami a ekonomikou. Nemyslím si, že deflačné tlaky v situácii, keď sú mzdy nepružné smerom nadol, prinesú len vítane očistenie trhu v rámci kreatívnej deštrukcie. V mojom svete je miesto na keynesiánské zvieracie pudy. Pokračovanie článku

Súčasné Česko a Slovensko zažili v prvom roku krízy strmší pád priemyslu než Československo pred ôsmimi desaťročiami. Iste, treba si dávať pozor na historické paralely. Ale dáta, ktoré dali Eichengreen a O’Rourke dokopy, ukazujú, že celosvetovo boli doposiaľ dôsledky ekonomického pádu drsné aj na pomery Veľkej hospodárskej krízy. Na druhej strane, v ostatných mesiacoch akciové trhy zažili peknú rastovú rely, celosvetový obchod trochu ožil a spamätáva sa i globálny priemysel. Pokračovanie článku

Mýlia sa trhy, alebo pesimisti predpovedajúci čiernu budúcnosť? Chýbajú nejaké podstatné informácie trhom, alebo prorokom? Sú z nejakého dôvodu očakávania trhových hráčov iracionálne? Čaká nás oveľa dlhšia recesia spojená s defláciou, než naznačujú posledné relatívne optimistické správy? Pokračovanie článku

V skutočnosti bol Martin Bruncko príliš opatrný pri zvestovaní dobrých správ. Ak si recesiu zadefinujeme ako dva po sebe nasledujúce štvrťroky s medzikvartálnym poklesom HDP, je to pre Slovensko ešte oveľa lepšie. Podľa údajov Eurostatu HDP v 4.Q minulého roka medzištvrťročne rástol (o 2,1 %), a v 1.Q tohto roka klesol (o 11 %). Knihožrút na základe toho so spätnou platnosťou oficiálne vyhlasuje neexistenciu krízy na Slovensku, keďže recesia tu vlastne nikdy nebola. Pokračovanie článku