Poloprázdne novostavby, množstvo bytov kúpených na kšeft, ktorý bohvieako nevynáša. Aj taký bol jeden z dôsledkov bratislavskej realitnej bubliny, ktorá v tomto roku pomerne prudko fučí. Ale to je nič oproti tomu, čo sa deje v Číne. V obrovskej krajine musia zrejme aj pochybné investície dosahovať obrovské rozmery. Uprostred krajiny vyrástlo kompletne nové mesto Ordos. Obytné domy, ulice, križovatky so semaformi, námestia, administratívne budovy. Problém je, že v ňom nikto nebýva. Pre miestnych sú ceny nehnuteľností i bývania príliš vysoké a smotánka, ktorá byty kúpila na kšeft, sa do nich nepresťahovala. Knieža Potemkin bol amatér. Pokračovanie článku

Dlhšiu dobu a s veľkým zájmom sledujem kontroverzný nápad Paula Romera, ktorý zhrnul v koncepte charter cities (vo voľnom preklade niečo ako zmluvné, ústavné mestá). Ekonóm, ktorého preslávilo predovšetkým riešenie hlavolamu zvaného rastúce výnosy, sa nedávno vzdal pozície profesora na Stanforde, aby sa mohol plnou silou venovať propagácii radikálneho konceptu boja proti chudobe. Romer navrhuje, aby v rámci rozvíjajúcich sa krajín vznikali špeciálne zóny na spôsob Hongkongu, ktoré by lákali obyvateľov lepšími inštitúciami a zákonmi. Investorom by ponúkali spôsob, ako obísť prekliatie zlých pravidiel a nežičlivého podnikateľského prostredia, z ktorého sa najchudobnejšie krajiny nedokážu vymaniť. To je aj hlavný dôvod, pre ktorý si Romer myslí, že riešením sú de facto umelo vytvárané mestá. Atraktívnosťou vlastných pravidiel a inovatívnosťou pri kreovaní inštitúcií by dokázali prekonať pascu chudoby. Pokračovanie článku

Hoci sú mi myšlienky milovníkov slobodných trhov blízke, za jednu z najmenej presvedčivých rozprávok, ktorú rozprávajú, považujem tú o monopolizácii násilia zo strany štátu. Monopol štátu vystupuje v týchto príbehoch ako vonkajší faktor, viditeľná ruka, ktorá robí neplechu na harmonickom spolunažívaní slobodných ľudí. Dosť som sa toho načítal o alternatívach v podobe privátnej spravodlivosti, či mechanizmov potierania kriminality. Hlavný dojem z toho bol, že ide o sofistikované táranie. A nedozvedel som sa to najpodstatnejšie – prečo v evolučnom zápase o inštitucionálnu kontrolu násilia nezvíťazili trhy, ale štát? Moja odpoveď – pretože štát je efektívnejšie riešenie. Pokračovanie článku