Pri hľadaní vinníkov globálnej krízy sa svetu darí oveľa lepšie, ako pri hľadaní jej príčin. Nepriateľ číslo jeden sa volá nenažraný bankár. Perverzný systém motivácií pri ich odmeňovaní mal spôsobiť, že finančníci boli orientovaní na krátkodobé zisky, nebrali ohľad na dlhodobú stabilitu inštitúcie, nehovoriac o systémovom riziku, ktorému vystavili celý svet. V duchu tohto príbehu sa lídri G20 rozhodli s divokým odmeňovaním bankárov skoncovať. Podstata dohody o regulácii odmien “top manažérov a iných kľúčových zamestnancov” spočíva v obmedzovaní hotovostných bonusov, väčšom dôraze na odmeňovanie kľúčových bankárov prostredníctvom akcií firiem, ktorým šéfujú a podobne. Reforma sa snaží, aby bossom viac záležalo na dlhodobo dobrej výkonnosti finančnej inštitúcie. Toľko teória a regulačný zámer svetových lídrov. Pokračovanie článku

Kritiku, ktorej ekonomická veda čelí v čase globálnej krízy, nemožno brať na ľahkú váhu. Neozývajú sa totiž len programovo nespokojní kritici kapitalizmu. V auguste vyšiel vo Financial Times rozsiahly komentár Roberta Skidelskeho, známeho britského historika a politického ekonóma. Zmeňte vyučovanie ekonómie na vysokých školách, naliehal, odbor potrebuje radikálne menej matematiky a abstraktných modelov, viac sociológie a filozofie. Bol to iba ďalší z prominentných útokov. Nassim Taleb, bývalý „quant“ (ako sa označujú tvorcovia sofistikovaných modelov, ktoré banky používajú pri obchodovaní), pre americký Newsweek vlani v novembri vyhlásil, že „svet potrebuje menej ekonómov“. Taleb si trvalo uťahuje zvlášť z finančných expertov. Americký bankový sektor historicky nevytvoril zisk, upozornil začiatkom roka v komentári pre Financial Times. To, čo v tučných rokoch banky zarobili, v krízach zase stratili. Pokračovanie článku

Pravidelní čitatelia nech mi odpustia drsný titulok. Jeho cieľom je, pochopiteľne, pritiahnuť pozornosť k téme, ktorá je dôležitá. Inšpirovala ma diskusia k poslednému textu TRENDU o zmenách v druhom dôchodkovom pilieri od polovice tohto roka, rovnako ako opakujúce sa výhrady k predchádzajúcim článkom. Nebudem sa zbytočne rozpisovať o podstate poslednej novelizácie pravidiel, ktorými sa riadi druhý pilier, je to v prelinkovaných textoch. Klúčová zmena je, že DSS majú nárok na poplatky z výnosov, ktoré dosiahli pre klienta, pričom rozhodujúce obdobie na posudzovanie nároku je šesť mesiacov. Pokračovanie článku

Mýlia sa trhy, alebo pesimisti predpovedajúci čiernu budúcnosť? Chýbajú nejaké podstatné informácie trhom, alebo prorokom? Sú z nejakého dôvodu očakávania trhových hráčov iracionálne? Čaká nás oveľa dlhšia recesia spojená s defláciou, než naznačujú posledné relatívne optimistické správy? Pokračovanie článku

Začalo to Jej Veličenstvo kráľovná, keď sa ekonómov spýtala, prečo nepredpovedali hospodársku krízu. Economist zareagoval témou o zlyhaní (makro)ekonómie aj rozsiahlym okrúhlym stolom prehýbajúcim sa pod váhou ťažkotonážnych mien súčasnej ekonomickej vedy. Paleta názorov sa pohybuje od kajania sa, cez odmietanie, až po “on the other hand “. Medzičasom sa k otázke vyjadrilo všetko, čo má ruky a bloguje. Jednu z vtipnejších a odľahčenejších odpovedí, ktorá sa aj dala dočítať do konca, ponúkol Bill Easterly. Najvyšší čas, aby v problematike, ktorú si historia zapamätá ako Alžbetinu dilemu, stavil svoje dva centy Knihožrút. Pokračovanie článku

Prechádzajú sa ekonóm a neekonóm po parku. Ten druhý ukáže na zem a zvolá: Pozri, tu leží dvadsaťdolárová bankovka. Ekonóm pokračuje v chôdzi bez toho, aby sa obzrel, a odpovedá: Nie, keby to bola skutočná dvadsaťdolárová bankovka, niekto by ju už zdvihol. Podľa amerického novinára a spisovateľa Justina Foxa má táto historka skutočného aktéra. Bol ním jeden z najznámejších predstaviteľov chicagskej školy George Stigler. Dôvodom, prečo vtip spomínať, nie je pochybný zmysel pre humor, v ktorom si ekonómovia môžu podať ruky s informatikmi. Ale to, že v pár vetách zhŕňa podstatu jednej z najsilnejších ekonomických myšlienok druhej polovice minulého storočia: hypotézy efektívnych trhov. Pokračovanie článku

Po štyroch dňoch runu na Bear Sterns rezervy mierili neomylne na nulu a legenda Wall Streetu pod kapitolu 11 amerického bankrotového zákona. Vo štvrtok večer volal bezradný riaditeľ banky Alan Schwartz šéfovi newyorského Fedu Timothymu Geithnerovi, súčasnému ministrovi financií. Geithner spomína: „V jednom momente som sa spýtal: Alan, ráno ste hovorili o množstve ľudí, s ktorými rokujete o financovaní. Kam ste sa dostali? Odpovedal: No, prejavili záujem, ale neozvali sa. Povedal som mu: Prečo im nezavoláte? Je najvyšší čas.“ Pokračovanie článku

Montagu Norman, neurotický guvernér britskej centrálnej banky, ktorý zvykol cestovať pod falošnou identitou a raz vyhlásil, že dokáže prechádzať cez steny. Émile Moreau, xenofóbny šéf Banque de France, posadnutý hromadením zlata a bojom proti anglosaskému imperializmu. Hjalmar Schacht, arogantný a prefíkaný nemecký guvernér, ktorý flirtoval s nacistami, aby sa neskôr zapojil do protihitlerovského sprisahania. A Benjamin Strong, šéf newyorského Fedu, prepracovaný človek s podlomeným zdravím, ktorý lavíroval medzi strachom o medzinárodný finančný systém a snahou ustrážiť domácu ekonomiku. Centrálni bankári, čo v 20. rokoch minulého storočia disponovali ohromnou silou. Muži, ktorých rozhodnutia vyústili do Veľkej hospodárskej krízy. Pokračovanie článku

Ceny nehnuteľností môžu ísť iba nahor. Donedávna to vyzeralo, že ľudia si tento silný intuitívny pocit pevne osvojili. Keď náhodou boli prinútení argumentovať, typická odpoveď obsahovala úvahy, že pôdu nie je možné nafúknuť. A že populačné tlaky spolu s ekonomickou expanziou nevyhnutne povedú k zdražovaniu bytov a domov. Tieto argumenty sú preukázateľne falošné. Ale je to jedno: presvedčenie, že byty budú len drahšie, vedie k nafukovaniu bublín. Tie niekedy spektakulárne prasknú. Ako tá americká v roku 2006, čo stiahla svet do hospodárskej krízy. Pokračovanie článku

V roku 1992 George Soros bol už miliardár, „najväčší svetový investor“ a filantrop. No chcel viac. Potreboval biznis, ktorý by mu nielen zarobil peniaze, ale priniesol i obrovskú publicitu. Vraj ju potreboval na zviditeľnenie charitatívnych aktivít. Príležitosť prišla po vstupe Británie do mechanizmu výmenných kurzov ERM. Krajina si nevybrala najšťastnejšie obdobie. Libru pravdepodobne zafixovala na [...] Pokračovanie článku