Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG Knihožrútov blog

Premýšľanie o myslení

09.03.2012 | Cyril Knihožrút

Recenzia knihy Daniel Kahneman: Thinking, Fast and Slow

  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 0

Keď otec rakúskej ekonomickej školy Ludwig von Mises písal svoje opus magnum, začal jednoduchým tvrdením: ľudia konajú. Z tohto predpokladu na tisícke strán vykresal kompaktnú ekonomickú teóriu, ktorá je dosiaľ jedným zo základných kameňov, napriek zdanlivej banálnosti premisy jeho Ľudského konania.

Daniel Kahneman vo svojej vlaňajšej knihe vychádza tiež z jednoduchého východiska: ľudia myslia. A na päťsto stranách ukazuje, čo všetko o vlastnom myslení, uvažovaní a usudzovaní nevieme. Kto si myslí, že ho nemá čo prekvapiť, mal by sa pripraviť na zmenu názoru. Na rozdiel od L. von Misesa nejde o novátorský prístup, skôr o rozsiahlu syntézu všetkého podstatného, čo sa v behaviorálnom výskume za polstoročie odohralo.

Kniha samotná je sčasti chronológiou vývoja behaviorálnej ekonómie, sčasti profesijnými pamäťami D. Kahnemana, no predovšetkým je zbierkou množstva relevantných výskumov. Autor nimi podporuje každý nový koncept. Čím je menej uveriteľnejší, tým viac rôznorodých pokusov čitateľ dostane ako dôkaz. Kto si zvykol na štýl kníh ako Freakonomics, kde sa na ilustráciu používa len pár dôsledne vybratých pokusov, bude zaskočený šírkou Kahnemanovho záberu – experimentov spomína výrazne viac ako sto. Nebyť nenápadne spomenutého faktu, že autor je nositeľom Nobelovej ceny za ekonómiu, bolo by ho možné bez problémov považovať za psychológa – ktorým aj je – či sociológa.

Stretne Tversky Kahnemana

kahnemanNajpodstatnejší koncept celej knihy je rozdelenie myslenia na dve časti: systém 1 a systém 2. Nejde o nič iné ako o titulkové rýchle a pomalé myslenie. Systém 1 by sa dal nazvať aj ako intuícia – rozhoduje sa rýchlo, bez váhania a tiež bez prílišnej mentálnej námahy. Vyhadzovanie smerovky pred zákrutou, sčítanie malých čísel, varenie čaju – to je systém 1 v akcii. Má však svoje nedostatky: nedokáže riešiť komplikovanejšie úlohy, má náklonnosť k nesprávnym úsudkom a dá sa ľahko ovplyvniť vonkajšími vplyvmi. Vidí príčinné súvislosti aj tam, kde nie sú, a nedokáže adekvátne hodnotiť riziko.

Systém 2 nastupuje, keď je intuícia v koncoch. Dal by sa nazvať aj uvažovaním: je to vedomé myslenie, zvažovanie možností, riešenie komplikovaných úloh a neobvyklých situácií. Je pomalý, náročný na energiu a pozornosť.

Interakcia dvoch systémov – D. Kahneman jasne upozorňuje, že nejde o ich vzájomný konflikt, ale viac o ich spoluprácu – je podstatou celej knihy. A vidieť na nej, že sa týmto vzťahom autor zaoberá prakticky celý život.

Začína v roku 1959 stretnutím s druhou legendou behaviorálneho výskumu, Amosom Tverským. Kniha je mu venovaná a D. Kahneman otvorene priznáva, že keby A. Tversky v roku 1996 neumrel, o nobelovku by sa v roku 2002 podelili. Ich najzásadnejšia spoločná práca o hodnotení rizika v podmienkach neistoty je prílohou knihy.

Myslenie ako dva systémy

Kapitoly o jednotlivých efektoch, ktoré vyplývajú z interakcie oboch systémov, sa držia jednotnej šablóny. Čitateľ najprv dostane obrázok či slovnú úlohu a nasleduje rozbor toho, čo pri jej plnení beží čitateľovi hlavou. Autor má úlohy evidentne preskúšané, pretože svoju funkciu spĺňajú dokonale.

Kto si chce užiť konflikt systémov 1 a 2 v praxi, nech si vyskúša jednu z úloh. Pod sebou sú napísané slová „vľavo“ a „vpravo“, zarovnané na rôzne strany. Čitateľ si musí pri ich čítaní povedať, na ktorú stranu sú zarovnané. V momente, keď je slovo „vľavo“ zarovnané vpravo, nastáva okamžite spomalenie, vedomá snaha o prekonanie automatickej – a nesprávnej – odpovede. Systém 1 automaticky radí povedať, čo je napísané, systém 2 upozorňuje, že skutočnosť je iná.

Intuitívne rozhodovanie má ďalekosiahly vplyv. Jeden z popisovaných experimentov napríklad hovorí o tom, ako veľmi môže vplývať vzhľad na naše uzávery. Respondenti videli množstvo tvárí lokálnych politikov len na zlomok sekundy a mali každému z nich prisúdiť podľa vzhľadu vlastnosti. Výsledky boli prekvapujúce: reálne voľby vyhrávali politici, ktorých v experimentoch ľudia označovali za vzhľadovo najviac kompetentných.

Neznamená to ale, že sme otrokmi nášho systému 1, upozorňuje D. Kahneman, tento efekt nie je rovnomerne prítomný v celej spoločnosti. Politici, zbystrite pozornosť: vzhľadom sa dajú viac ovplyvniť ľudia, ktorí nadpriemerne sledujú televíziu. Opakované experimenty dokázali platnosť tohto vplyvu vo viacerých krajinách po celom svete.

V zajatí automatiky

Že by ľudia nemali súdiť len na základe prvého dojmu, je stará pravda, D. Kahneman je zaujímavý tým, že dokazuje reálnosť tohto vplyvu. Podobne sa venuje ďalším starým múdrostiam: stokrát opakovaná lož je skutočne pravdou – systém 1 jednoducho opakované tvrdenie zaradí do svojej automatiky a ak naň systém 2 nedá pozor, presadí si svoje.

Podobne je produktom systému 1 aj známa ekonomická chyba post hoc ergo propter hoc – nahrádzanie korelácie kauzalitou. Systém 1 predpokladá, že ak veci nasledujú po sebe, tak jedna druhú aj zapríčiňuje, dokonca i vtedy, ak to nedáva zmysel. Ak na ceste stretneme havarované auto, je to pozoruhodné. Druhá búračka už neprekvapí, systém 1 už predpokladá, že ide o „cestu búračiek“. Pri ďalšej ceste už mozog očakáva havárie a je prekvapený, ak sa žiadne neobjavia.

Systém 1 vyhráva tam, ak na rozhodovanie a premýšľanie nie je dostatok času či energie. V šoférovaní na bezproblémovej ceste je to veľká výhoda, pri riadení firmy či výbere spôsobu sporenia na dôchodok je vhodnejšie nedať na prvý nápad.

Fascinujúce kotvy

Asi najprekvaujúcejšou časťou cesty po ľudskom myslení je takzvaný kotviaci efekt. Ak mozog dostane ťažkú úlohu, ku ktorej nemá dostatok relevantných dát na prirovnanie, hľadá prvý oporný bod – kotvu – od ktorej sa môže odraziť. Experimenty D. Kahnemama a A. Tverského ukázali, že mozog berie akúkoľvek kotvu, aj úplne nezmyselnú. Napríklad v odpovedi na otázku, či sa Gándhí dožil 114 rokov, respondenti skutočný vek nadhodnocovali – držali sa v bezpečnej vzdialenosti od kotvy. Ak otázka žiadne číslo neobsahovala, odhady boli výrazne nižšie.

Kotviaci efekt nie je len kuriozitou, môže mať zásadný vplyv na život. V jednom z pokusov požiadali skupinu sudcov o zhodnotenie jednoduchého prípadu krádeže s maximálnym trestom vo výške dvanásť mesiacov. Pred rozhodnutím o výške trestu si dve skupiny sudcov najprv hodili dve kocky upravené tak, aby v súčte padla len trojka alebo len deviatka. Priemerný trest pridelený prvou skupinou bol päť mesiacov, druhá skupina sa prikláňala k ôsmim mesiacom. Rozdiel spôsobil obyčajný hod kockami.

Podobný druh experimentu vyskúšali aj na realitných makléroch. Poskytli im materiály k domu, ktorého cena bola evidentne nadhodnotená, a požiadali ich o vlastný úsudok. Cenu napriek dlhoročným skúsenostiam odhadovali výrazne vyššie, než bola trhová hodnota. Ich odhad bol navyše takmer totožný s kontrolnou skupinou stredoškolsky vzdelaných laikov. Rozdiel bol akurát v tom, že stredoškoláci pripustili vplyv ceny v materiáloch na ich rozhodovanie, profesionálni makléri to rozhodne odmietli. Mysleli si, že myslia, aj keď sa mýlili.

Rady pre všetkých

Pre svoju systematickosť a šírku záberu by mala byť knižka povinným čítaním ekonómov. Ale svoje si tu nájde prakticky každý s funkčným systémom 2: manažéri sa dozvedia, ako viesť porady, aby boli prínosné. Novinári sa naučia, ako klásť tie správne otázky, aby si ich druhá strana správne vysvetlila. Bežný volič zistí, ako sa nenechať ovplyvniť vystupovaním politikov. A reklamní mágovia či politici sa veľmi presne dozvedia, ako sa dá využiť lenivosť ľudského myslenia v ich prospech.

D. Kahneman neradí, nesúdi a neponúka riešenia, len pozoruje a popisuje. Možno mu chýba schopnosť ľahkého rozprávačstva, no z hľadiska dôležitosti napísal najzásadnejšiu ekonomickú knihu roka 2011 – zhodli sa na tom už viaceré svetové médiá a TREND sa k nim len pridáva. S tým, že by si zaslúžila aj slovenský preklad.

Daniel Kahneman: Thinking, Fast and Slow. Farrar, Strauss and Giroux, 2011, 512 s.

Daniel Kahneman je nositeľom Nobelovej ceny za ekonómiu z roku 2002. Pôsobil na univerzitách v Izraeli a USA, venuje sa psychológii úsudkov, rozhodovania a behaviorálnej ekonómii.

 

  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 0

Knihožrútov blog

  • Počet článkov: 180
  • Priemerná čítanosť: 3649
  • Priemerná diskutovanosť: 12
  • RSS blogu

O blogu

Konzumujem knihy. Dáte si tiež?

Knihožrútov blog

  • Počet článkov: 180
  • Priemerná čítanosť: 3649
  • Priemerná diskutovanosť: 12
  • RSS blogu

O blogu

Konzumujem knihy. Dáte si tiež?

Kalendár sa načítava...