Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG Knihožrútov blog

Kniha, na ktorú dostanete voľno

Recenzia knihy Steven Johnson - Odkud se berou dobré nápady

10.04.2012 | Cyril Knihožrút

Keby dobré nápady vznikali vo vani, firmy by vyzerali ako vodné svety. Keďže to tak nie je, príbeh kúpajúceho sa Archimeda zrejme nemožno brať ako nosný scenár produkcie inovácií. Z tejto premisy vychádza americký autor Steven Johnson vo svojej knihe Where Good Ideas Comes From (v českom preklade Odkud se berou dobré nápady).

Ako hovorí názov knihy, autora zaujímajú podmienky vzniku podnetných ideí. Nejde mu však o zborník lacných poučiek pre manažérov, podľa ktorých sa v desiatich krokoch dá vytvoriť inovatívne prostredie. Kniha S. Johnsona ide tematicky i historicky viac do hĺbky a skúma zákonitosti ľudskej kreativity. Okrem fundovanej analýzy si v nej vnímavý čitateľ nájde aj námety na podporu vlastnej invenčnosti.

Riadené objavy

johnsonNathan Myhrvold bol do roku 2000 hlavným technologickým stratégom Microsoftu. Po odchode z firmy založil spoločnosť Intellectual Ventures. Jednou z jej kľúčových činností je systematizácia inovačných procesov. Znie to komplikovane, no prax je jednoduchá: Myhrvoldova firma sa snaží cielene produkovať nápady. Vznik inovácií, ktorý sa bežne spája s predstavou spontánnosti a náhleho osvietenia, sa tu stáva vecou racionálneho plánovania. Ako to funguje?

Základom výroby myšlienok je koncentrácia múdrych hláv na jednom mieste. Dôležité pritom je, aby nepochádzali z rovnakého odboru, ale pokrývali čo najširší vedomostný záber. K zadaniam sa tak na kolektívnych brainstormingoch pristupuje metódami, ktoré pri jednofarebných vedeckých tímoch nie sú možné. Pri probléme, s ktorým nevie pohnúť medik, môže na spoločných sedeniach nekonvenčným spôsobom posunúť vec technológ či fyzik.

Takéto interaktívne myslenie vopred počíta s chybami a uvažovaním do slepých uličiek. Vyvážením zakalkulovaného neúspechu sú pravidelne sa objavujúce unikátne nápady, ktoré spoločnosť N. Myhrvolda licencuje vo forme patentov externým firmám na trhu.

Kreatívny kolektív

Knihu S. Johnsona majú vo firme Intellectual Ventures určite na čestnom mieste v regáli. Stratégia myšlienkového laboratória totiž zodpovedá jednej zo základných premís, ktoré autor vyfiltroval z množstva historického materiálu.

Klasické dejiny vynálezov a objavov sa prezentujú ako galéria intelektuálne zdatných jednotlivcov. Gutenberg, Mendelejev, Bell, Einstein a mnohí ďalší tu figurujú ako ikony inventorského ducha. S. Johnson však otvára svoju teóriu kreativity konštatovaním, že napriek tradícii hviezdnych mien nebola za drvivou väčšinou nápadov len jedna hlava. Každý vynálezca nadviazal na intelektuálnu prácu svojich predchodcov, alebo sa nechal priamo ovplyvniť svojimi súčasníkmi v odbore. Pri tejto téze je viac než búranie pomníkov veľkých objaviteľov podstatná iná vec. Ide o pozorovanie, že predpokladom efektívnej tvorby myšlienok je prirodzene skôr diskutujúci kolektív než solitér zamknutý vo vedeckej slonovinovej veži.

Na charakteristiku invenčne plodného prostredia používa S. Johnson metaforu tekutej siete. Na rozdiel od pevného a plynného skupenstva, ktoré sú príliš strnulé či, naopak, voľné až chaotické, predstavuje tekutý stav najvhodnejšie prostredie na spájanie prvkov do nových konfigurácií. V reálnom svete sú vhodnými miestami tvorby tekutých sietí zasadačky firiem, kaviarne, mestá či virtuálne prostredie internetu. Ideálne podhubie tu vytvára flexibilná komunikácia mozgov z rôznych zameraní a odvetví, pri ktorej objavujúce sa chyby nie sú brzdou, ale učebnou pomôckou pre ďalší posun v myslení.

Najbližšie možné

Dizajnér Štefan Klein, s ktorým sa TREND prednedávnom rozprával, si pred dvadsiatimi rokmi vymyslel lietajúce auto. Páčila sa mu predstava, že vyštartuje pred dverami svojho domu a bez zmeny dopravného prostriedku sa dostane až pod Eiffelovku. Ak by sa bol unikátny projekt dostal rýchlo do výroby, jeho autor by bol dnes zrejme viacnásobný milionár. Aeromobil má dnes síce za sebou prvý úspešný vzlet, no stále sa nachádza vo vývoji.

Tento príklad ilustruje ďalšiu charakteristiku vzniku inovácií, ktorou S. Johnson oponuje zažitým predstavám. Príbehy o geniálnych objavoch, ktoré priniesli niečo revolučne nové, pôsobia atraktívne, no podľa autora knihy sú skôr výnimkou. Jeho teória hovorí, že nápady nevznikajú z ničoho, ale kombináciou už existujúcich komponentov. A nielen to.

Posun v myšlienkovom vývoji neprebieha zázračnými skokmi do úplne nových teritórií. Inovácia znamená rozoznanie a posunutie sa do oblasti „najbližšieho možného“. Netreba teda čakať na osvietenie, ale skôr usilovne posúvať dosiahnuté hranice, hrať sa s kombináciami, alebo použiť už etablovaný vynález v inom prostredí. Tak ako napríklad „revolučný“ objaviteľ kníhtlače J. Gutenberg, ktorý adaptoval techniku vínnych lisov v mediálnej oblasti.

Projekt slovenského aeromobilu v čase svojho vzniku prekročil hranice najbližšieho možného. To ho nediskvalifikovalo, len si musel počkať, kým ho možnosti sveta dobehnú. A deje sa tak. Preťaženosť cestnej dopravy, zjednodušenie prípravy letu či zlepšenie avioniky dnes posúvajú lietajúce auto k realizácii v praxi.

Evolúcia nápadov

Napriek tomu, že sa dnes inovácie spájajú najmä s technológiami, hlavným hrdinom knihy nie je Steve Jobs, ale Charles Darwin. Jednak slúži ako príklad na to, že jeho teória živočíšnych druhov tiež nevznikla náhodným zábleskom intelektu, ale dlhodobým zrením myšlienky. Podstatnejšie však je, že darwinovský model evolúcie používa S. Johnson ako univerzálnu maketu inovačných procesov. Princíp progresu v živočíšnej ríši sa tak aplikuje na vývin v oblasti ľudskej kreativity. Nápady vstupujú do súbojov, konkurujú si v snahe o záujem, uplatnenie, úspech, čiže o prežitie.

Nejde tu však o plytký sociálny darwinizmus. S. Johnson síce považuje súperenie na trhu za výrazný impulz inovačného procesu. A do logiky ekonomických cyklov zapadá aj darwinovské tvrdenie, že „v ťažkých časoch život tiahne k inovatívnejším reprodukčným stratégiám“. Trh však nie je pri inováciách jediný ani rozhodujúci faktor.

Štatistika vynálezov, objavov a teórií ukazuje, že za posledných dvesto rokov pribudlo najviac takých inovácií, ktoré neboli primárne určené na komerčné využitie. Hlavným generátorom tu teda nebol finančný benefit či konkurenčný boj. Bola to myšlienková spolupráca. Na rozvoji kreatívneho myslenia sa podpísala tvorba mediálneho prostredia, ktorá umožňovala čoraz lepšiu cirkuláciu nápadov a tok informácií.

V dnešnom prostredí internetu si tekuté komunikačné siete našli zatiaľ najlepšie podhubie pre život. Finančný benefit nekraľuje pri rozvoji nápadov aj preto, lebo je s ním spojené úzkostlivé stráženie copyrightu a duševného vlastníctva. To síce chráni ideu pred ukradnutím, neposúva ju však ďalej.

Inovačné voľno

Pre čitateľa, ktorému sa takáto teória inovácií môže zdať príliš filozofická a praktické odporúčania si medzi riadkami nedokáže nájsť sám, ponúka autor aj zopár konkrétnych tipov. Je napríklad dobré ísť sa jednoducho prejsť, aby v hlave dozreli nápady, ktoré zatiaľ driemu v štádiu tušenia. Pomáha aj návšteva kaviarní a pohyb v tekutých sieťach každého druhu. Predstavivosť posúva vymieňanie si nápadov s inými, či venovanie sa niekoľkým koníčkom naraz.

Pre manažérov sa hodí odporučenie, aby svojich ľudí netlačili do udržiavania akokoľvek kvalitného statusu quo, ale aby žiadali pravidelný prísun nových ideí. Na tento účel sa netreba zdráhať vyčleniť pracovný čas, napríklad podľa vzoru Googlu, kde sa ambicióznemu vymýšľaniu venuje pätina dňa. Progres kolektívu prináša aj neustále vzdelávanie a na to je ešte stále výbornou metódou čítanie kníh.

Pre obzvlášť efektívnych konzumentov tlačeného slova by nemal byť problém zriadiť štatút platenej čitateľskej dovolenky. Do prípadného firemného zoznamu povinnej literatúry sa kniha S. Johnsona o dobrých nápadoch určite hodí.

Steven Johnson: Odkud se berou dobré nápady. Dokořán, 2012, 254 s.

Steven Johnson je americký popularizátor vedy. Je autorom viacerých kníh, ktoré sa zaoberajú predovšetkým novými technológiami a médiami. Bol spoluzakladateľom jedného z prvých internetových magazínov FEED a stránok Plastic.com a outside.in. Pravidelne prispieva do The New York Times, The Wall Street Journal a ďalších periodík.

 

  • Nahor
  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 2 Diskusia

Budúcnosť patrí kutilom

Recenzia knihy Chris Anderson: Makers

14.01.2013 | Cyril Knihožrút | čítanosť: 3150 | 8

Neveselé čítanie o krízach

Recenzia knihy Kenneth Rogoff a Carmen Reinhartová - This Time Is Different

21.11.2012 | Cyril Knihožrút | čítanosť: 3500 | 303

Nástroje

  • Nahor
  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 2 Diskusia

Knihožrútov blog

  • Počet článkov: 180
  • Priemerná čítanosť: 3600
  • Priemerná diskutovanosť: 12
  • RSS blogu

O blogu

Konzumujem knihy. Dáte si tiež?

Kalendár sa načítava...