Vianoce možno sú najkrajší sviatok v roku. Ale mesiac strávený v nákupných centrách, ktorý im predchádza, patrí k tomu najhoršiemu obdobiu. Darčeky pod vianočným stromčekom sú výsledok stresu, tlačenice pred pokladnicami, stretávania nervóznych ľudí, bezradného premýšľania, akú farbu má mať pulóver pre otca tento rok. Americký ekonóm Joel Waldfogel má ešte horšiu správu. Zúfalá snaha zohnať pre najbližších vhodné dary sa končí neúspechom. Vianoce sú sviatky pokoja, ale i veľkého ničenia ekonomických hodnôt. Pokračovanie článku

Zločinci si zaslúžia prísne tresty. Zvyšovaním postihov je možné úspešne bojovať proti kriminalite. Väzenie nie je len pokus o nápravu ľudí, ktorí ubližujú iným. Je to i spôsob, ako nebezpečné indivíduá držať v izolácii. A trest je zároveň akt spravodlivosti, aká-taká satisfakcia pre obete kriminálnych činov. Toto všetko sú tvrdenia, s ktorými väčšina ľudí nebude mať problém súhlasiť. No čo ak je všetko inak? Čo ak existuje hranica, za ktorou uplatňovanie tvrdej ruky na potláčanie kriminality prestáva fungovať? Čo ak sú zatýkanie, súdenie a väznenie kontraproduktívne a spôsobujú presný opak – nárast miery kriminality? Profesor verejnej politiky Mark A. R. Kleiman tieto otázky kladie dve desaťročia. A teraz prichádza s odpoveďou, čo robiť, keď hrubá sila zlyhá. Pokračovanie článku

Adam Smith kedysi vyhlásil: „Nikto nikdy nevidel zviera, ktoré by inému zvieraťu dávalo najavo, toto je moje a toto tvoje a som ochotný vymeniť jedno za druhé.“ Možno v dávnych dobách zakladateľa modernej ekonómie. Profesor na Yale Keith Chen to šťastie mal. Respektíve jedného dňa mu napadlo, že naučí opice používať peniaze. Voľba padla na malpy kaupcínske. Tréning priniesol zaujímavé výsledky. Opice dokázali reagovať racionálne. Keď cena vzrástla, kupovali od výskumníkov menej jedla. Keď klesla, kupovali viac. V inom experimente zasa prejavovali iracionálnu averziu k stratám. Ale najhoršie len malo prísť. Profesor raz zbadal, že jedna malpa nepoužila mincu na kúpu jablka, ale dala ju inej. V predchádzajúcom výskume K. Chen objavil v správaní opíc i prvky altruizmu. Stal sa aj teraz svedkom spontánneho aktu opičej solidarity? Pokračovanie článku

Keď Diego Gambetta v roku 1987 ukončil v Palerme výskum o mafii, zazvonil v jeho rímskom byte telefón. Anonymný muž so sicílskym prízvukom sa najskôr uistil, či volá správne číslo. Aby dal najavo, že telefonát nie je omyl. Potom sa opýtal: „Hovorím s Kostolom La Madonna del Riposo?“ Po rýchlej zápornej odpovedi položil Sicílčan nezmyselnú otázku: „Viete, kde sa kostol nachádza?“ Sociológ zareagoval, že nemá poňatia, a zložil telefón. Po chvíľke dumania nad nezmyselnosťou práve skončeného rozhovoru a listovania v telefónnom zozname D. Gambetta zistil, že kostol je umiestnený uprostred cintorína blízko miesta, kde žije. Absurdný telefonát razom dostal zmysel ako efektívny signál. Jeho význam bol pochopiteľný bez explicitného vysvetlenia, čo znamená. Predmet výskumu talianskeho sociológa, sicílsky prízvuk volajúceho a cintorín hovorili jasnou rečou. Pokračovanie článku

*Ak čítate tento text na internete, máte k nemu prístup zadarmo. V prípade, že držíte v rukách tlačený TREND, vy alebo niekto iný ste zaň zaplatili. V druhom prípade ide o klasický príklad predaja, pri ktorom konzument kúpou získava od producenta tovar. Pri voľne dostupnom obsahu na webe nejde o veľkodušnosť vydavateľa, ale tiež – hoci to na prvý pohľad pôsobí paradoxne – o úsilie kompenzovať vynaložené náklady. Aj za nálepkou „zadarmo“ sa vždy skrýva biznis model, ktorý využíva vlastné stratégie a nadobúda rôzne formy. V časoch internetu zažíva bezplatná kultúra nevídaný rozmach a ekonomika „free“ sa formuje do nových silných štruktúr. Tento fakt si všimol šéfredaktor časopisu Wired Chris Anderson a napísal o tom knihu. Určite sa nenahnevá, ak si ju zoženiete zadarmo. Pokračovanie článku

Sobota 21. februára 2009, Polomka. Zrážku vlaku a autobusom na nechránenom železničnom priecestí neprežije 12 ľudí. „Obyvatelia Polomky si tragédiu stále nedokážu vysvetliť a nad jej dôsledkami bezmocne krútia hlavami,” hlási ešte v ten deň jedna zo slovenských televízií. V spravodajskom bloku s názvom Obyvatelia Polomky vidia za tragédiou osud. Teda nie málo ostražitého vodiča. A nie bezohľadnosť tých, ktorým ani po dávnejšej tragédií na tom istom priecestí neprekážalo, že na riziko zrážky upozorňuje namiesto svetelnej signalizácie len smetisková tabuľa. Čo by sa stalo, keby k podobnej tragédii nedošlo v nevýznamnej horehronskej dedine, ale v Spojených štátoch? Pokračovanie článku

Povedzme, že by ste so sebou mohli nosiť dokonalú trojrozmernú kópiu obľúbenej Picassovej maľby. Vo vrecku by ste mali škatuľku a kedykoľvek by ste chceli, stačilo by stlačiť gombík, ktorý by ju okamžite premenil na umelecké dielo v životnej veľkosti. Vrchol kultúry 20. rokov minulého storočia by ste mali neustále k dispozícii. Druhá možnosť je, [...] Pokračovanie článku

Prechádzajú sa ekonóm a neekonóm po parku. Ten druhý ukáže na zem a zvolá: Pozri, tu leží dvadsaťdolárová bankovka. Ekonóm pokračuje v chôdzi bez toho, aby sa obzrel, a odpovedá: Nie, keby to bola skutočná dvadsaťdolárová bankovka, niekto by ju už zdvihol. Podľa amerického novinára a spisovateľa Justina Foxa má táto historka skutočného aktéra. Bol ním jeden z najznámejších predstaviteľov chicagskej školy George Stigler. Dôvodom, prečo vtip spomínať, nie je pochybný zmysel pre humor, v ktorom si ekonómovia môžu podať ruky s informatikmi. Ale to, že v pár vetách zhŕňa podstatu jednej z najsilnejších ekonomických myšlienok druhej polovice minulého storočia: hypotézy efektívnych trhov. Pokračovanie článku

Recenzovať knihu Tomáša Sedláčka bez predsudkov nie je jednoduché. Po prvé, je to bankový analytik. Po druhé, vytvoril okolo seba imidž človeka, ktorý už vie alebo čoskoro príde na to, aká je korelácia medzi rastom hrubého domáceho produktu, ľudskou chamtivosťou a nerozumnosťou. A na vkus niektorých ľudí, napríklad aj autora recenzie, niekedy až príliš voľne narába s parafrázami, prirovnaniami a podobenstvami. No keď začne nahlas uvažovať, dokážu ho v jednej miestnosti so záujmom počúvať študenti, topmanažéri, kolegovia z brandže, ale aj „náhodní okoloidúci“. Keď potom príde s knižným debutom, nie div, že má o ďalšiu publicitu postarané. Pokračovanie článku

O tých najchudobnejších sa zvykne hovoriť, že žijú z ruky do úst. Menej ako dva doláre denne na hlavu musia stačiť dvom pätinám ľudstva. Pre ostatných je ťažko predstaviteľné, ako 2,5 miliardy ľudí dokáže z takýchto mizerných príjmov zabezpečiť aspoň základné fungovanie domácnosti. Väčšina vo vyspelom svete si to ani nepredstavuje. Prosto predpokladá, že pri takomto príjme je sotva možné niečo viac ako zúfalé prežívanie. Ťažisko debaty o svetovej chudobe preto leží niekde medzi zahraničnou pomocou, odpúšťaním dlhov a plusmi či mínusmi ekonomickej globalizácie. Dva doláre denne sa zdajú príliš málo, aby sa z tejto pasce ľudia v Indii, Bangladéši alebo v Afrike dostali sami. Pokračovanie článku