Najzábavnejšia kniha roka

Keď na poslednom augustovom zasadnutí českej vlády našli ministri na stoloch návrh štátneho rozpočtu, ich tváre ovládli neisté výrazy. „Kolega Kalousek, nevidím tu žiadne čísla. Čo tým presne myslíte, že príjmy štátu budú v budúcom roku dostatočné?“ opýtal sa ministra financií premiér. „Že nikomu z tu prítomných ministrov nebudú chýbať peniaze,“ odvetil minister. Otázku ministra práce, či môže zvýšiť dávky v nezamestnanosti na dvojnásobok, však prešiel mlčaním. A kolegov uistil, že česká ekonomika bude aj naďalej pokojným prístavom v rozbúrenom európskom mori.

Chodiť po štyroch a tápať

Približne takto by vyzeralo zasadnutie každej vlády, keby sa ekonómovia začali riadiť nápadmi českého ekonóma Tomáša Sedláčka. Ten sa v najnovšej knihe Soumrak homo economicus totiž okrem iného zamýšľa, či by nebolo lepšie, keby banky a vlády prestali prognózovať. Dôvod k takejto úvahe je pre T. Sedláčka fakt, že pravdepodobnosť predpovede rastu ekonomiky nie je nikdy stopercentná. Čo podľa neho znamená, že ekonomické modely nemajú s realitou nič spoločné.

„Možno keby sme si boli menej istí, počítali by sme s omnoho väčším rizikom. (…) Pokiaľ si pripustíme, že nevieme, potom to bude bezpečnejšie pre moju banku, pre moju krajinu, pre Európu, pre celý svet. Pokiaľ si v tme, tak sa správaj tak, ako sa máš správať v tme: padni na všetky štyri a pomaly tápaj a hľadaj smer,“ vyzýva ľudstvo hlavný makroekonomický stratég českej ČSOB banky. Človeku sa žiada už len dodať amen.

Invalidi by sa svetu fungujúceho podľa Sedláčkových pravidiel asi nepotešili, keďže opatrný šéf poisťovne neistý si možnosťami svojej kasy by okresal dávky na polovicu. Na predstavu, dokedy by bolo bezpečne v krajine, kde by vláda ignorujúca ekonomické prognózy vyplácala dôchodky všetkým povedzme na úrovni priemernej mzdy, netreba krištáľovú guľu. Stačí sa pozrieť do súčasného Grécka.

Tak ďaleko T. Sedláček svoju bláznivú úvahu nerozvádza. Ale bolo by nefér súdiť ho len podľa nej. Po prvé preto, že sám ideu ekonomiky bez prognózovania označuje za provokatívnu. Po druhé: v knihe o súmraku ekonomického človeka je niekoľko myšlienok, nad ktorými sa oplatí pozastaviť.

U Sorosa by sa nestratili

T. Sedláček nie je jediný autor tejto knihy rozhovorov. Sparingpartnerom mu je kanadský matematik a publicista David Orrell. Ich rozhovor, ktorý sa uskutočnil v lete 2011 v anglickom Oxforde, zaznamenal český novinár Roman Chlupatý. Dôvod, pre ktorý sa pri diskusnom stole stretli práve T. Sedláček a D. Orrellom je fakt, že obaja patria ku kritikom ekonómie, ktorá ešte donedávna stavala predovšetkým na matematických modeloch a predpoklade, že človek je tvor racionálny.

Podľa oboch americká finančná kríza nasledovaná ekonomickou krízou ukázali, že tieto základy sú nestabilné. No pokým T. Sedláček by ich podľa vyššie citovaných myšlienok opravoval zbíjačkou, D. Orrell je menej radikálny. Podľa neho sú finančné a iné krízy prirodzenou súčasťou systému a bolo by naivné dúfať v príchod „nejakého Einsteina“, ktorý dokáže presne vypočítať vývoj ekonomiky, pravdepodobnosť rozpadu eurozóny a skutočnú veľkosť hrozby gréckeho bankrotu. No môžeme použiť poznatky z teórie zložitosti na to, aby sa veci podobné gréckej kríze neopakovali, myslí si D. Orrell.

Mimochodom o to, na čo Kanaďan vyzýva, sa už snažia ekonómovia na univerzite v Kodani. Tento rok založili Centrum pre ekonómiu nedokonalého poznania, ktoré má za cieľ vymyslieť modely schopné opísať fungovanie finančných trhov v realite nedostatočných informácií. Centrum vzniklo na podnet Inštitútu pre nové ekonomické myslenie (INET), pri zrode ktorého stál pred troma rokmi finančník George Soros. Filozofia INET je myslieť inak ako akademický ekonomický mainstream a D. Orrell s T. Sedláčkom by sa v Inštitúte určite uplatnili, keď sa vysmievajú mediálnej posadnutosti číslami.

A zase ten rast

Zaujímavé sú aj úvahy o veličinách tvrdých (napríklad zisk) a mäkkých (rozhľad na krajinu), ktoré niekedy v našich životoch hrajú vyrovnanú úlohu, no moderná ekonómia akoby poznala len tie prvé. Napriek tomu, že dosah vizuálneho smogu – znečistenia krajiny nadmernou reklamou – na ekonomiku je možné vyčísliť. Problém je v nízkej akceptácii tejto veličiny v spoločnosti. No nie všade a nie vždy vyhráva tvrdé nad mäkkým, ako naznačuje T. Sedláček. Práve v jeho vlasti poslanci nedávno schválili zákon, podľa ktorého by do piatich rokov mali zmiznúť všetky bilbordy pozdĺž diaľnic a ciest I. triedy.

Ťažšie je to už, keď príde na obľúbenú tému českého ekonóma – hospodársky rast. Podľa neho je smiešne presvedčenie, že rast je úplne normálny. V knihe tento postoj len spresňuje – a kritizuje rast poháňaný novými dlhmi. Koho zaujíma, či nenormálny je aj nedlhový rast, môže lepšie spoznať názory T. Sedláčka a jeho oponentov v rubrike Dialog internetového vydania českých Hospodářských novin.

Dobrá napriek hrkútaniu

V knihe Soumrak homo economicus T. Sedláček poukazuje na to, že sa nikto nezamýšľa, čo sa bude diať, keď sa hospodársky rast zastaví. Jeho slovami: bude výsledkom storočného rastu dobrá alebo zlá spoločnosť? Touto otázkou robí presne to isté, čo sám na inom mieste kritizuje. Teda na otázku, ktorá má korene v číslach, žiada slovnú, hlbšiu filozofickú odpoveď. Čo je rovnako absurdné, ako veriť spisovateľovi Douglasovi Adamsovi, že zmyslom života, vesmíru a všetkého je číslo 42.

V tomto bode sa prejavuje jedna z dvoch slabín knihy. Tou prvou je fakt, že ani po jej prečítaní čitateľ netuší, komu je určená a koho a čo vlastne autori kritizujú. Na to, aby ich terčom mohla byť svetová ekonomická veda posledných dvoch desaťročí, sú až príliš struční a v záveroch povrchní. Kniha by tiež mohla byť o dosť zaujímavejšie čítanie, keby D. Orrell a T. Sedláček zastávali dva rôzne názorové prúdy. Takto ich rozhovor vyznieva na viacerých miestach ako hrkútanie dvoch hrdličiek.

Snaha R. Chlupatého byť obom diskutérom prísnym sekundantom, je úspešná len zriedkavo a T. Sedláček tak mohol spokojne rozvíjať priam biblické teórie. Napríklad o tom, ako nepriznávame, že veríme v možnosť matematického vyjadrenia reality. Nie sme schopní, na rozdiel od našich predkov, priznať si vieru, a preto žijeme v tme. „Možno ešte vo väčšej tme ako ľudia v staroveku.“

Napriek tomu a vďaka ľudovej cene sa knihu oplatí kúpiť. Ak totiž do decembra nevydá knihu ten pán s českým menom zo Slovenskej akadémie vied, Soumrak homo economicus možno spokojne označiť za najzábavnejšiu ekonomickú knihu roka. Nie iba zásluhou pár úsmevných myšlienok, ktoré sa v nej nachádzajú. Ale aj preto, že kriticky mysliaci jedinec v tomto graficky pekne spracovanom rozhovore nájde niekoľko podnetov, vďaka ktorým ho čítanie knihy a premýšľanie o nej bude baviť.

Tomáš Sedláček & David Orrell: Soumrak homo economicus. Rozhovor s Romanem Chlupatým. 65. pole, 2012, 77 str.

Tomáš Sedláček (35) – bývalý poradca českého prezidenta Václava Havla, autor knihy Ekonomie dobra a zla. Pracuje ako hlavný ekonomický stratég ČSOB banky, prednáša na Karlovej Univerzite.

David Orrell (50) – kanadský matematik a publicista, autor niekoľkých kníh, z ktorých najznámejšia je Economyths. Pracuje vo vlastnej konzultačnej firme Systems Forecasting.

Roman Chlupatý (37) – český novinár a publicista žijúci v Londýne. V súčasnosti píše pre týždenník Euro či denník Hospodářské noviny. Pred dvomi rokmi vydal knihu rozhovorov (Ne)mocná země.