Etrend blogy

Diskusia

Natruc liberálom z Miletičky

Máj 7, 2012 / eTREND /

Diskusia (16 reakcií)

7.5.2012 / martin33 / Reagovať

A aky mechanizmus dokaze zabezpecit, ze tie peniaze vybrane na daniach pojdu na skoly a nie na haciendu nejakeho dodavatela do statnych tendrov ktory je spriazneny s momentalne vladnucou politickou stranou ?
Autor knihy je z USA, takze mozno pocul o firmach ako Haliburton alebo Blackwater.
Samozrejme, ze zdanenie negativnych externalit sa da povazovat za spravodlive, vzdy to ale skonci na znamom “Quis custodiet ipsos custodes?”
- 7.5.2012 / milanll / Reagovať
  
  Beries to trochu z toho klasickeho negativneho vychodoeuropskeho postoja.
  Myslis si, ze rovnaku otazku si kladu Svedi, Fini, Nori, alebo Iri?
  .
  Ale skusim ti na tvoju otazku odpovedat:
  Je to vztah ludi k statu.
  Pokial sa narod sprava vylucne egoisticky, v tom pripade dochadza k problemom, ktore opisujes a k otazkam, ktore kladies.
  Je tu potom vsak ten druhy pripad – ze sa narod sprava civilizovane.
  V tom pripade, tieto problemy a otazky pren neexistuju.
  - 7.5.2012 / martin33 / Reagovať
    
    Skandinavia je mozno vynimka potvrdzujuca pravidlo. A mozno to len priamo nevidno.
    Vsade inde sa zo statneho kradne, rozdiel je len v otvorenosti/skrytosti/legalnosti, tohto kradnutia.
    - 7.5.2012 / maros. / Reagovať
      
      Ani Škandinávia nie je bez korupcie, iba tam prebieha iným spôsobom. Deje sa tam zákonne čistým spôsobom, kedy sa vhodne zvolia kritériá, ktorým vyhovie len zopár firiem. Tie zakázku profesionálne vykonajú a dodajú.
      .
      Na prvý a druhý pohľad korupciu nie je vidieť, problém je v tom, že ide o zákazky na veci, ktoré nikto veľmi nepotrebuje, ale môžu sa zísť. Takže právne aj politicky sa nedajú veľmi napadnúť, stále ale ide o prihrávanie zákaziek spriazneným firmám.
      .
      Aj na Slovensku badať drift k takémuto typu korupcie.
      - 7.5.2012 / grgo / Reagovať
        
        Vždy som si myslel že korupcia má hlavný prvok ten, že jedna strana si namastí súkromné kapsy. V opačnom prípade by vašu definície korupcie spĺňala asi každá firma.
        .
        Určite každá firma, čo požiadavky rozposlané potenciálnym dodávateľom niekedy pozmenila. Vy ste sa nikdy nestretli s tým, že by jeded z dodávateľov namietal nejaký bod v RFPčku s tým, že on používa iné metódy a technológie pre ktoré RFPčko tak ako je postavené nemá zmysel. A že či by ste predsa len nechceli zvážiť nejakú stránku ktorá v pôvodnom dokumente nebola?
        
        7.5.2012 / martin33 / Reagovať
        
        Je tam ale jeden obrovsky rozdiel sukromna firma mina “svoje” peniaze, stat mina peniaze “nase”.
        Pokial si slepy sused kupi za svoje novy televizor so 150 cm uhloprieckou, je mi to v podstate jedno. Jedno mi to ale urcite nebude, ak takyto televizor kupi “pre pacientov” statny ustav ktory sa stara o slepcov.
        
        8.5.2012 / maros. / Reagovať
        
        Z vlastných skúseností viem toto – ak sa ľudí v Škandinávií spýtate na korupciu, dostanete jednoznačnú odpoveď: “There is no corruption here”. Ak sa ale s nimi poznáte dlhšie, začnú korupciu a prihrávanie zákaziek spomínať sami od seba. Pre prieskumy, aj anonymné, ale zopakujú frázu o nulovej korupcii – je to súčasť škandinávskeho patriotizmu. V istom zmysle opak slovenskej blbej nálady. Preto som pomerne rezervovaný ku Corruption Perception Index.
        .
        V škandinávskej korupcii ide málokedy o úplatky (nedávno som videl štúdiu hovoriacu o 30 prípadoch zo 470). Väčšinou ide o vedomé nehospodárne nakladanie so zverenými prostriedkami – napríklad v Joensuu si mestská smetiarska firma prenajala veľké kancelárie v centre mesta s vysokým nájmom. Otázka je, či naozaj musí smetiarska firma, ktorá má monopol, sídliť v tých najdrahších priestoroch mesta. Smrdí z toho korupcia, ale trestné to nie je – úradník príde o svoje miesto, ale peniaze ostanú preliae do súkromných vreciek.
    - 7.5.2012 / milanll / Reagovať
      
      Martin33:
      zlodej vidi v kazdom zlodeja.
      Zijem na Zapade a dovolim si tvrdit, ze tak, ako na Slovensku, sa tu ani zdaleka nekradne nikde.
      A to plati nielen pre Skandinaviu a severske krajiny celkovo.
      Vezmi si rebricek najvyspelejsich a najbohatsich krajin sveta a dostanes presny obraz krajin, kde sa prakticky nekradne.
      A ak aj nahodou obcas ano, dotycni su prisne trestany.
      - 8.5.2012 / Pavel Šimon / Reagovať
        
        Na západe sa:
        1. kradne menej,
        2. kradne civilizovanejšie
        
        Má t množstvo príčin, ale ja vidím tieto:
        1. vyššia úroveň spoločenskej angažovanosti voličov na západe
        2. dlhší vývoj v demokracii a kapitalizme
        3. ďaleko vyššia miera odporu voči úplatkom, na všetkých úrovniach a na oboch stranách. A tu je asi jeden zo zásadných problémov. Pokiaľ by si každý “dávajúci” na všetkých úrovniach uvedomil, že dáva extra peniaze (hodnoty) za niečo čo by mal dostať aj bez toho všimného, potom by bolo aj menej “stimulov”.
        4. akýsi “Jánošikovsko-komunisticko-východniaraký” sindróm. Dopustím sa veľkého zjednodušenia, ale dokiaľ “najväčším” symbolom bude (v podstate) obyčajný zlodej (tu Jánošík) a nie človek, ktorý niečo dosiahol (Štefánik, Stodola, Banič, …), a bude v nás doznievať to: kto nekradne, okráda rodinu, tak to bude stále v nás.
        
        Nemyslím, že na “západe” sú ideálny, ale… Keď sa tender (čokoľvek) predraží o 10-15% ťažko to posúdiť, lebo podmienky dodania nemusia byť úplne rovnaké. Ale ak tie percentá sú 100 – 300 (a aj viac), potom už to je iné. Za a) je to “jasnejšie” viditeľné (posúditeľnejšie), b) tie peniaze niekde chýbajú, a citeľne.
        
        Lenže korupcia nie je problém len”hore”, je to problém v nás všetkých.
        
        8.5.2012 / milanll / Reagovať
        
        Pavel, na Zapade sa naozaj nekradne.
        Zneuziva – ale nekradne.
        A ako som spominal, ked aj nahodou ku nejakej kradezi dojde – tresty su okamzite a velmi prisne.
        .
        Mna len zaraza uroven Slovakov, ked sa im nijako neda vysvetlit, ze pre niekoho je kradez naozaj trestny cin a preto nekradne.
7.5.2012 / JanS / Reagovať

Dan z externalit je asi jedina spravodliva dan. Zdanovat sa negativne dopady na spolocnost, prostredie, susedov podla vysky vplyvu. Napr. dan z komunalnych odpadov, dan zo spotreby pohonnych hmot atd. Priamo z dani by sa systematicky riesili negativne dopady externalit, z ktorych dane boli vyzbierane.
- 7.5.2012 / grgo / Reagovať
  
  Vidíte, mne sa to zdá ten relatívne “horší” typ zdanenia. Ideálne je ak legislatíva externality internalizuje do trhovej ceny. Príklad – zaviesť kvóty na emisiu splodín. Cieľom je stav, kedy firmy (a jednotlivci) zavedú také environmentálne technológie, aby sa emisie rovnali schopnosti prírody sa s týmito emisiami vyrovnať. Ideálny stav je nulový výnos dane a zdravé životné prostredie. K tomuto z dlhodobého hľadiska napríklad vedie zavedenie trhových princípov do obchodovaní s emisiami.
  .
  Paradoxne, najlepší dôvod pre dane je ten najprimitívnejší – ak vládne projetky dosahujú dobrý výnos. Veľká časť štátneho aparátu sa napríklad venuje ochrane kapitálu. O tomto je armáda, polícia a napríklad požiarnici. Ak začíname od nuly, môžeme silne predpokladať že návratnosť každej koruny ktorá ide do týchto foriem ochrany kapitálu je veľmi vysoká – vo forme predchádzania škodám na životoch a majetku.
  .
  Podobný efekt existuje aj v pozítívnom zmysle. Napríklad je známe, že súkromné firmy sa moc nepúšťajú do základného výskumu. Posuny v matematike, astronómii, práve a iných sociálnych vedách nie je niečo čo by firme dokázalo priniesť efektívnu krátkodobú konkurečnú výhodu, ktorú by vedela uplatniť na trhu. Avšak objavy v týchto oblastiach z dlhodobého hľadiska vedú k progresu celého ľudstva. Platí to isté čo predtým – ak nemáme žiadne výskumné univerzity, každé EURo ktoré sa investuje do základného výskumu prináša z dlhodobého hľadiska omnoho vyššie výnosy v podobe objavov ktoré sa môžu reálne zužitkovať desaťročia po ich odhalení.
8.5.2012 / moriak7 / Reagovať

Udajne “vďaka viacerým úľavám prijatým za prezidenta Georgea W. Busha správa, akoby v USA mali rovnú daň” – viacere ulavy rovnu dan neurobia. Ulavy boli docasne a vyprsali minuly rok. Teraz su predlzene do konca roku.
V USA maju “polovicnu rovnu dan” z prijmu – zhruba polovica obcanov neplati ziadnu federalnu dan. Keby bola progresivna dan na Slovensku nastavena ako v USA tak by 90% Slovace dan z prijmu vobec neplatila.
9.5.2012 / Rudolf3 / Reagovať

Knižka je ukážkou morálneho úpadku autora, ktorý propaguje správnosť konfiškácie majetku a obhajuje myšlienku centrálneho plánovania. V Bruseli by autor bol určite vítanou osobou. Nečudo, že keď na univerzitách prednášajú takíto akademici, že potom príživníctvo sa považuje za normálne správanie.
9.5.2012 / Hybaj / Reagovať

Je mi hrozne blivno, ked vidim a pocujem, kolko ludi a to nielen u nas (v celom zapadnom Svete.. USA nevynimajuc) vychadza zo svojich skrys posledne 2 roky so svojimi socanskymi napadmi a zacina sa otvorene rozkvakavat o akejsi “socialnej spravodlivosti” a vobec spravodlivosti ako takej, ci nebodaj o akomsi “stasti” urcitych individui, ktore ako keby trebalo okamzite zdanit. Proste uz je to tu, kriza zapadneho sveta sposobena infikovanim socanskymi napadmi prebudila zavist slabych povah a ludske nepochopenie seba sameho.
9.5.2012 / miso t / Reagovať

Nechapem, co chcel autor povedat.
“Peňazí na cesty či školy je menej i napriek tomu, že podiel vládnych výdavkov v pomere k HDP za ostatné dve desaťročia v Spojených štátoch rástol.”
“Problém, okrem krízou znížených príjmov štátu, je tak aj podľa R. Franka plytvanie na strane vlády, a nie málo peňazí vyzbieraných od lepšie zarábajúcich. No zdaniť ich viac by bolo ekonomike krajine osožné z iných dôvodov.”
Vlada plytva peniazmi stale viac a viac, vieme, ze vsetci su uz zdaneni viac nez dost, ale treba najst zdovodnenie dalsieho zdanenia, aby vlada mohla minat. Urcite tie peniaze nepojdu na vyasfaltovanie ciest.
Je dobre niekoho zdanit viac, lebo to prospeje celej komune, pardon spolocnosti. Lebo tucne tulene su zle. Co tam po tom, ze ta rola, pardon tie peniaze, niekomu pravom patria, ked bude v druzstve, pardon v statnej kase, bude to komuni(s)te prospesnejsie.
Asi najvacsia perla je to, ze za plytvanie (statnymi) peniazmi sa povazuje to, ked ludi na daniach neoberieme aj o posledne gate.
“O čo menšiemu deficitu by sme čelili a o čo viac škôl by bolo možné postaviť, keby sa tomuto plytvaniu dalo predísť?” O co viac fabrik a kominov sudruhovia… len keby ty kulaci na peniazoch nesedeli.