Grgo, aj ked s podstatou suhlasim, tie vydavky domacnosti na kvalitne potraviny (nie low cost a junk food) by som nepodcenoval ani vo vysp. svete. Vacsinou v priemere tvoria po housingu hned druhu/max. tretiu najvacsiu polozku v rodinnom rozpocte. Ked si navyse predstavim buducnost a to, ze v roku 2050 bude potrebne vyprodukovat zhruba o tretinu viac potravin ako dnes a nachovat este o 2 mld. ludi viac, vidim aj v tejto obalsti priestor. A zvlast, ak za potravinu povazujeme aj vodu, naroky na spotrebu ktorej maju dovtedy zvrast o cca 40%, co v kontexte dalsich zmien (ako klimaticke, rozsirovanie suchych oblasti..) vytvara isty tlak na hladanie novych zdrojov, procesov, metod ako produkcia, desalinizacia, distribucia a inych. Trvalo udrzatelna produkcia potravin/vody sa bude musiet podla mna vysporaduvat s novymi vyzvami. Tiez vznika paradox, ze vlastne samotny pokrok v polnohopodarstve sposobuje dalsie zatazenie systemu a naroky v nom samom. Prikladom su nielen v nom vyprodukovane sklenikove plyny, ktorych podiel nie je uplne zanedbatelny, ale aj nove geneticke semena, ktorych pestovanie je zase velmi narocne na spotrebu vody. Zas na druhej strane, kedze v dohladnej buducnosti zrejme ryza bude nadalej ryzou, zemiak zemiakom, obilie obilim a ziadna zazracna tabletka, ktora nas na cely den zasyti ich nenahradi, uvedomujem si, ze v tomto smere je ten ‘objavny’ potencial (aspon nateraz) vyrazne limitovany.