Diskusia (12 reakcií)

  • 3.2.2012 / mito86 / Reagovať

    Jednu technologicku revoluciu mame na dosah, su to auta ktore jazdia bez vodicov. Len zial, tato zmena uvolni mnozstvo pracovnych sil namiesto toho, aby ich zamestnala…
    viac:
    http://mikluscak.blog.sme.sk/c/285203/Autonomne-riadenie-vozidiel-kedy-sa-stanu-soferi-zbytocni.html

    Co sa tyka internetu, internet je minimalne taka revolucia ako automobily, len s tym rozdielom, ze nevytvara ale rusi pracovne miesta. iBanking rusi pracovnikov v banke, eShopy predavacky, miesta tlaciarov a vyrobcov papierem a cely rad dalsich administrativnych pracovnikov

    • Re:

      3.2.2012 / grgo / Reagovať

      Internet – tu súhlasím s Tylerom Cowenom. V prvom rade je pravda, že z internetu profitujú iba ľudia s technologickými zručnosťami. Ak si vezmete objavy prvej polovice 20. storočia, tieto transformovali život ľudí na celej zemeguli. Rozmach elektrifikácie, medicíny, nové hnojivá a celkovo boom chémie, nástup masovej výroby, televízia, rádio a nespočet ďalších vynálezov zásadne zmenil splôb života aj tých v najchudobnejších častiach sveta. Internet takúto transformatívnu silu podľa mňa nemá. Jeho silu skôr vnímam v tom, že umožní rýchlejší nástup tej ďalšej veľkej vlny inovácií.
      .
      Dá sa na to pozerať aj inak – čo dnes tvorí najviac výdavkov ľudí (aj vo vyspelom svete)? Bývanie, transport a medicína – v rozvojovom svete sú to aj potraviny. Rozmenené na drobné, nový spôsob transportu a hlavne lacnejšie energie – to sú objavy s najväčším transformačným potenciálnom.

      • Re: Re:

        3.2.2012 / salamoon / Reagovať

        Grgo, aj ked s podstatou suhlasim, tie vydavky domacnosti na kvalitne potraviny (nie low cost a junk food) by som nepodcenoval ani vo vysp. svete. Vacsinou v priemere tvoria po housingu hned druhu/max. tretiu najvacsiu polozku v rodinnom rozpocte. Ked si navyse predstavim buducnost a to, ze v roku 2050 bude potrebne vyprodukovat zhruba o tretinu viac potravin ako dnes a nachovat este o 2 mld. ludi viac, vidim aj v tejto obalsti priestor. A zvlast, ak za potravinu povazujeme aj vodu, naroky na spotrebu ktorej maju dovtedy zvrast o cca 40%, co v kontexte dalsich zmien (ako klimaticke, rozsirovanie suchych oblasti..) vytvara isty tlak na hladanie novych zdrojov, procesov, metod ako produkcia, desalinizacia, distribucia a inych. Trvalo udrzatelna produkcia potravin/vody sa bude musiet podla mna vysporaduvat s novymi vyzvami. Tiez vznika paradox, ze vlastne samotny pokrok v polnohopodarstve sposobuje dalsie zatazenie systemu a naroky v nom samom. Prikladom su nielen v nom vyprodukovane sklenikove plyny, ktorych podiel nie je uplne zanedbatelny, ale aj nove geneticke semena, ktorych pestovanie je zase velmi narocne na spotrebu vody. Zas na druhej strane, kedze v dohladnej buducnosti zrejme ryza bude nadalej ryzou, zemiak zemiakom, obilie obilim a ziadna zazracna tabletka, ktora nas na cely den zasyti ich nenahradi, uvedomujem si, ze v tomto smere je ten ‘objavny’ potencial (aspon nateraz) vyrazne limitovany.

        • Re: Re: Re:

          3.2.2012 / mito86 / Reagovať

          Limitovany sme podou, no mame takmer nevyuzite more, kde mozeme vytvorit obrovske farmy na ryby. Dalej v buducnosti mozeme vypestovat nejake druhy jedlych rastlin ktore budeme pestovat v moriach s dostatkom slnka a vody…

          • Re: Re: Re: Re:

            3.2.2012 / salamoon / Reagovať

            neviem ako z dalsich miliard, ale zo mna vegetarian urcite nebude, takze morske riasy su pre mna zial uz teraz pasé ;)
            .
            pokial ide o oceansky fish farming, ten sa v masovom meradle uz nejaku tu dobu rozvija, a jeho problemy su podobne ako problemy suchozemsk. farmarcenia, okrem inych znacna negativna zataz na zdroje, lokalne komunity a rozvrat okoliteho prostredia/ekosystemov (napr. kvanta antibiotik..atd)..fundamentalna otazka podla mna v danom kontexte je, ci sa aktualny model na rope zalozeneho industrialneho intenzivno-exten. polnohospodarstva v buducnosti posunie do nejakej dalsej technologicky progresivnejsej fazy s este vacsou produkcnou a kapitalovou koncetraciou alebo budeme (aspon v perifernom svete ci niektorych sektoroch) pozorovat navrat k tradicnejsim metodam a vacsej diverzifikacii, zrejme oboje..uz nech je ako chce, bude zaujimave s pribudajucim desatrociami sledovat okrem ineho aj dopady na zamestnanost, sebestacnost komunit, vstupy, zaporne externality..myslim ze Zem je schopna uzivit a ubytovat pri rozumnom vyuziti okolo 12mld. ludi, co potom uvidime ;)
            .
            este 1 pozn., dnes je hlad do istej miery aj problem distribucie a maximalizacie ziskov, ked tretina vyprodukovanych potravin konci ako odpad pricom viac nez 1 mld. ludi je premanentne podvyzivena, cize sucasna produkcia potravin teoreticky pri idealnej distribucii dokaze pokryt svetovu spotrebu… v buducnosti to nebude problem distribucie, ale nedostatku a to bude este viac zvysovat tlak na vyuzitie potencialu a transformaciu


    • Re:

      9.2.2012 / hulo11 / Reagovať

      Ale no tááák, každý pokrok znamená v provom rade pokles pracovných miest pre daný sektor – koľkí furmani a pltníci prišli zásluhou áut a železnice o prácu?
      A Grgovi podo mnou tiež oponujem – internet je rovnako pre mladých a zručných ako boli kedysi autá – pradedo vedel zapriahnuť kone aj voly, ale vodičák si nikdy nespravil.

  • Internet vs. elektrina

    3.2.2012 / mito86 / Reagovať

    Z internetu plynie urcite vecsi uzitok ako z elektriny. internet ako ho pozname sa datuje na zaciatok 90. rokov, a dnes (povedzme o 20 rokov neskor) je pripojena vecsina sveta.
    New York bol elektrifikovany koncom 19. storocia a aj o sto rokov neskor este ostavali oblasti na Slovensku bez elektrifikacie. Cely svet nie je elektrifikovany doteraz. Metaforicky, internet sa siril rychlostou splaseneho kona zatial co elektrifikacia postupovala ako volmi tahany povoz v blate.

    Co sa tyka internetovej zrucnosti, tak v zapadnom svete nie je tak nizka, ako si myslime.

    Novy sposob transportu a ani lacnejsie energie nezmenia nas problem – nezamestnanost :)

    • Re: Internet vs. elektrina

      3.2.2012 / salamoon / Reagovať

      “chcání bez prdu je jako láska bez mrdu” a internet je na tom este horsie, bez elektriny uplne nefunkcny

    • Re: Internet vs. elektrina

      3.2.2012 / grgo / Reagovať

      To snáď nemyslíte ani vážne, že sa tu budeme baviť o takejto samozrejmej veci. Čo elektrina priniesla (a umožnila) priniesť do domácností? Stabilný zdroj svetla, rozhlas a televíziu, chladenie potravín, všetky ostatné praktické domáce spotrebiče (práčka, žehlička, vysavač). A to ani nehovorím, čo elektrifikácia prinieslo do výroby. Porovnajte si ako svet premenila elektrifikácia povedzme medzi rokmi 1900 – 1940 a ako tranzistorovo-komiunikačno-IT revolúcia povedzme medzi rokmi 1970 – 2010.
      .
      Alebo skúsim inak. Zažili ste niekedy výpadok elektriny (v domácnosti)? Viete si predstaviť, že by trval napríklad mesiac? A teraz to porovnajte s internetom.

      • Re: Re: Internet vs. elektrina

        3.2.2012 / mito86 / Reagovať

        Zle som to napisal, mal som napisat, ze za prvych 18 rokov.
        Ano, internet priniesol ludstvu za prvych 18 rokov existencie niekolkonasobne vecsi uzitok ako elektrina za prvych 18 rokov. Vsetky spomynane spotrebice prisli ovela neskor, ako za prvych 18 rokov a rozsirenie trvalo viac nez storocie. Zatial co internet ma ledva 18 a pozrime sa co vsetko nam uz priniesol…

  • ina mutacia \'ach ta dnesna mladez\'

    3.2.2012 / pavelo / Reagovať

    Pouziva metriku, ktora mu umoznuje dokazat svoju pravdu.
    Ono je to to iste, ako rozplyvat sa nad kambrickou exploziou a tvarit sa, ze vsetko co potom nasledovalo su uz len kozmeticke zlepsenia.

  • kedysi bol atrava zelensia

    8.2.2012 / daniel.sedlacek / Reagovať

    Vacsiu hlupost som uz dlho nepocul. Kolko pracovnych miest vytvoril automobilovy priemysel za prvych 5 rokov? Kolko ich v tvori dnes? (v USA). Na porovnanie:

    ‘App Economy’ Has Created Nearly Half a Million Jobs Since 2007 [STUDY]
    http://mashable.com/2012/02/07/app-economy-boosts-job-growth

    pekny den