Koniec ekonomického rastu?

Ekonóm Tyler Cowen na jednej z prednášok zaskočil poslucháčov obrázkom dvoch záchodov. Jedným z roku 1970 a druhým z dnešných čias. Novší model sa od predchodcu líšil v tom, že bol z priesvitného materiálu a nádrž na vodu slúžila aj ako akvárium pre rybičky.

T. Cowen tým chcel ukázať, že náš každodenný život sa za posledných štyridsať rokov až tak výrazne nezmenil. Máme bezpečnejšie a rýchlejšie autá, väčšie chladničky a krajšie záchody, no ich podstata je rovnaká. Súčasné inovácie nedokážu výrazne zvyšovať našu životnú úroveň. T. Cowen vo svojej novej knihe tvrdí, že západný svet posledné desaťročia stagnuje a musí sa prebudiť zo sna o nekonečnom ekonomickom raste.

Pribrzdené zmeny

Životná úroveň domácností vo vyspelých ekonomikách od začiatku minulého storočia výrazne rástla. Pristátie človeka na Mesiaci ohlasovalo začiatok ďalšej zlatej éry, ktorú malo sprevádzať zvyšovanie blahobytu s ďalšími výdobytkami techniky. Médiá sa predháňali vo futuristickom vyobrazení 21. storočia.

Paradoxne sa však od sedemdesiatych rokov začína pre ekonomiky väčšiny bohatých krajín éra stagnácie. Typická americká rodina dnes zarába reálne o niečo viac ako pred štyridsiatimi rokmi. No generácie pred ňou dokázali svoju životnú úroveň za ten istý čas zdvojnásobiť.

Stagnáciu potvrdzujú aj údaje o produktivite, inováciách či vzdelávaní. Výsledky testov amerických stredoškolákov sú rovnaké ako v sedemdesiatych rokoch.

T. Cowen pripomína, že ak už neveríme štatistikám, stačí sa pozrieť okolo seba. Jeho stará mama žila v období, keď na cestách nejazdili autá. Väčšina domácností nemala elektrinu a splachovací záchod nebol samozrejmosťou. Cowenova babička zažila počas svojho života zmeny, ktoré výrazne ovplyvnili jej život. V živote jej vnuka sa nič podobne revolučné nestalo.

Plody na dosah

Čo spôsobilo túto stagnáciu západného sveta? Vyčerpalo sa to, čo T. Cowen nazýva „nízko visiace ovocie“. Ide o zdroje, ktoré dokázali výrazne zvyšovať blahobyt bez väčších nákladov. Medzi takéto zdroje patril technologický pokrok, ktorý priniesla priemyselná revolúcia, masová produkcia a výroba automobilov. Napríklad zostrojenie automobilu spôsobilo prevrat, ktorý výrazne zvýšil produktivitu a životnú úroveň. Súčasné technologické zmeny so sebou neprinášajú podobné fundamentálne zmeny. Znižovanie spotreby dnešných áut je neporovnateľné so samotným vynálezom automobilu. Akvaristické toalety sú síce milé, ale produktivitu výrazne nezvyšujú.

Ďalším dosiahnuteľným ovocím bolo vzdelávanie. Na začiatku minulého storočia len šesť percent z amerických tínedžerov skončilo strednú školu. Mnoho potenciálnych géniov teda pracovalo niekde na farme. O polstoročie neskôr už bolo stredoškolákov desaťnásobne viac.

Zapojenie tejto masy do vzdelávania malo výrazný vplyv na rast životnej úrovne. Ich vzdelávanie bolo relatívne jednoduché a spoločnosť z toho výrazne profitovala. V súčasnosti je väčšina tínedžerov na školách a tých, čo tam nie sú, nie je jednoduché vzdelávať. Niekdajší nárast produktivity v súvislosti so vzdelávaním sa už nezopakuje. Spojené štáty v poslednom období zvýšili výdavky na vzdelávanie, napriek tomu sú výsledky stredoškolákov stále na úrovni sedemdesiatych rokov.

Podobný scenár platí aj pre verejný sektor. Prvotné investície do zdravotníctva, súdnictva či verejnej správy výrazne zvyšovali blahobyt. Prví lekári, policajti, sudcovia mali výrazný vplyv na životnú úroveň. Každý pribúdajúci ďalší však už prinášal menší efekt.

Internet nestačí

Nízko visiace ovocie vo forme technologického pokroku, vzdelávania a počiatočných efektov verejného sektora sa podľa T. Cowena minulo a Západ ho nedokáže nahradiť ničím novým. V tejto situácii bol zábleskom nádeje internet, ktorý je jednou z najdôležitejších inovácií súčasnosti. Napriek jeho nespochybniteľným prínosom však nie je dostatočným nástrojom na to, aby dostal ekonomiky zo stagnácie.

T. Cowen je sám veľkým fanúšikom webu a vášnivým blogerom. Zdôrazňuje však niektoré črty, pre ktoré internet nezvyšuje životnú úroveň tak rýchlo, ako to robili objavy v minulosti. Internet neobohacuje všetkých rovnako, ako napríklad objav elektriny. Na plné využívanie možností internetu je nutná istá dávka technologických zručností. Tu vládnu generačné rozdiely, pretože starší ľudia často nie sú mediálne zruční. Ďalším dôvodom je, že väčšina webových firiem nevytvára nové pracovné miesta v takej miere ako klasické technologické objavy.

Keď Ford a General Motors spúšťali začiatkom dvadsiateho storočia výrobu, vytvárali milióny pracovných miest a prebudovali Detroit na významné americké mesto. Facebook dnes zamestnáva okolo dvetisíc ľudí, no jeho sídlo Palo Alto v Silicon Valley sa veľmi nezmenilo. O službe Twitter počul každý, pritom firma má len tristo zamestnancov. Internet výrazne zasahuje do života ľudí, no nie je zásadným generátorom pracovných miest a ekonomického oživenia.

Ilúzie o príjmoch

Dôsledky stagnácie posilňuje skutočnosť, že ľudia veria, že ich príjem v budúcnosti porastie. Pretrváva tak ilúzia, že ľudstvo priemyselnou revolúciou prekročilo hranicu, za ktorou existuje len nekonečný ekonomický rast. Keď príjmy stagnujú, jedinou možnosťou, ako viac spotrebovať, je požičať si. Domácnosti sa preto čoraz viac zadlžujú, lebo veria, že budúci vyšší príjem im splatí dlhy.

T. Cowen vysvetľuje, že táto ilúzia a prehnaný optimizmus boli hlavnými dôvodmi svetovej finančnej krízy. Je možné hľadať vin níkov medzi bankármi, ratingovými agentúrami či hedžovými fondmi. No spoločným menovateľom krízy bol prehnaný optimizmus všetkých. A krízou sa nič nevyriešilo. Väčšina dlhov zostala a ekonomická stagnácia pretrváva. Najdôležitejšie preto je, aby sa Západ prispôsobil novej ére a priznal, že už dávno je chudobnejší, ako by si želal.

Podľa T. Cowena ani súčasná politika Západu nevie dostatočne reagovať na stagnáciu. Politické strany sa naučili žiť s ekonomickým rastom, no ten je preč. Tak ako stagnujú príjmy domácností, tak stagnujú aj príjmy štátu. Bez dodatočných príjmov je pre ľavicu oveľa ťažšie znižovať nerovnosti a pre pravicu znižovať dane. Ísť do volieb hlásaním stagnácie a znižovaním dlhov nie je úplne perspektívne, a preto sa strany radikalizujú a čoraz viac balamutia voličov. Pravica zavádza o znižovaní daní a ľavica o redistribúcii.

Ovocie na obzore

Súčasná stagnácia by však určite nemala trvať naveky. T. Cowen verí, že veľké technologické zmeny prichádzajú vo vlnách. Tvrdí, že životná úroveň sa bude raz znova zvyšovať výrazným tempom. Už v súčasnosti možno pozorovať trendy, ktoré môžu dodávať istý optimizmus. Potenciál internetu a jeho vplyv na technologický pokrok môže byť v budúcnosti obrovský. Rozvíjajúce sa ekonomiky Číny a Indie poskytujú obrovský trh, ktorý môže motivovať k ďalším dôležitým inováciám. Všetko sú to plody budúcnosti, ktoré však nateraz nevisia dostatočne nízko.

Knihu T. Cowena sa oplatí prečítať. Obsah je primárne zameraný na vývoj v USA a v širšej perspektíve západný svet. Jej hlavné myšlienky však nemusia byť vzdialené slovenskej realite. Podľa Cowenovej logiky možno povedať, že Slovensko si ešte stále užíva nízko visiace ovocie v podobe aplikácie myšlienok a technológie západných ekonomík. Ak však stagnácia Západu bude trvať dlhšie, zasiahne Slovensko rovnako ako Spojené štáty.

Hlavnou výhodou knihy je, že poskytuje jasné a ucelené vysvetlenie súčasného vývoja. Hneď po jej vydaní spôsobila rozruch v ekonomickej sfére a stala sa jednou z najdiskutovanejších ekonomických publikácií minulého roka. Vyčítať jej možno to, že v snahe ponúknuť jednoznačnú odpoveď, vyznievajú niektoré argumenty až príliš zovšeobecňujúco. S niektorými myšlienkami tak čitateľ nemusí nutne súhlasiť. Napríklad potenciál informačných technológií a internetu sa intuitívne javí väčší, ako ho prezentuje autor. Napriek tomu ponúka kniha originálny pohľad na vývoj v západnom svete. A keďže ide o útle dielko, samo osebe predstavuje pre čitateľa „nízko visiace ovocie“.

Autor je pracovník Inštitútu finančnej politiky Ministerstva financií SR.

Tyler Cowen: The Great Stagnation. How America Ate All the Low-Hanging Fruit of Modern History, Got Sick and Will (Eventually) Feel Better. Dutton Adult, 2011.

Tyler Cowen je profesor ekonómie na George Mason University. Spolu s kolegom Alexom Tabarrokom píšu na jeden z najúspešnejších a najvplyvnejších ekonomických blogov marginalrevolution.com. T. Cowen pravidelne prispieva názormi do svetových médií. Napísal viacero kníh, ako napríklad Discover Your Inner Economist či Create Your Own Economy.