Na stupnici hlúposti od jedna do desať dávam tomuto nápadu známku 42. Reč je o zámere ministra hospodárstva Ľubomíra Jahnátka zachraňovať vybrané veľké firmy vytvorením špeciálneho statusu “strategického podniku”. Ten by mal umožniť vláde zasahovať nariadením do kompetencií súdov, ad-hoc chrániť podnikateľské subjekty pred veriteľmi, ovplyvňovať ich riadenie. Ale nech najskôr prehovorí sám maestro Jahnátek: “Tento zákon by mal byť určitým garantom pre dodávateľov, že by nemali prísť o svoje pohľadávky. Zároveň by zákon umožňoval vstup štátu do spoločností, ktoré štát nazve strategickými podnikmi. Ten status strategického podniku by nekončil tým, že končí proces jedného konkurzného konania, ale vlastne by ten podnik dostal status aj do budúcna a vlastne každý nový majiteľ bude musieť v takejto spoločnosti hospodáriť veľmi obozretne a nie s nejakou predstavou, že podnik roztrhám na viacero kúskov a potom sa uvidí čo s ním bude. Čiže jedna zo zásad tohto zákona bude, že takýto podnik bude musieť byť riadený a prevádzkovaný ako celok.” Pokračovanie článku