Paranojou proti elektronickej zdravotnej karte

Než sa pustím do kritiky Lukáša Filu za jeho kritiku projektu elektronickej zdravotnej karty, najskôr krátky príbeh. Zhruba pred dvoma rokmi sme sa potrebovali zbaviť starého počítača. Bol to taký ten prevádzkyschopný typ, ale na aktuálne štandardy stará a pomalá mašina. Spýtali sme sa svokra, či by sa im nezišiel v nemocnici. Reakcia nemocničných technikov? “Pán primár, kde ste zohnali taký počítač? Urobíme z neho server.” Tým chcem povedať, že som si vedomý úrovne informatizácie slovenského zdravotníctva.

Nepochybujem, že projekt e-health bude predražený a že sa jeho realizátori dobre nabalia. Naše investigatívne inštinkty v TRENDE sa už v súvislosti s elektronizáciou zdravotníctva prebudili. O čom pochybujem, je relevantnosť kritiky Lukáša Filu, alebo bezpečnostného fachmana Rasťa Tureka. Obaja zdôrazňujú, že integrácia údajov o pacientoch zvýši riziko ich úniku a zneužitia. A podľa Lukáša je projekt na hrane prípustného zásahu štátu do občianskych práv. V poriadku, ale čo takto porovnávať plusy a mínusy?

Presnejšie, čo takto porovnávať dodatočné riziká vyplývajúce z realizácie projektu s dodatočnými prínosmi pre pacienta a daňovníka? Elektronizácia sa predsa nezačína na zelenej lúke. Zdravotné poisťovne disponujú elektronickým záznamom o tom, akú zdravotnú starostlivosť a aké lieky pacientom preplácajú. Ja mám napríklad meno a heslo na webovú stránku Dôvery, kde si to môžem pozrieť. Napokon, sám Synopsi kedysi upozornil na únik údajov z Dôvery. Pripúšťam, že integráciou databáz sa riziko môže zvýšiť. Ale bude tak dramaticky vyššie, aby sa mal preto spláchnuť projekt elektronickej zdravotnej karty?

To, čo kritici ignorujú, sú dodatočné prínosy integrácie zdravotných záznamov. Pravda, maslo na hlave má i ministerstvo zdravotníctva, ktoré by sa okrem budovateľského našenia a propagácie “elektronická zdravotná karta bude strašne super” malo unúvať aj s nejakou tou exaktnou analýzou. Momentálny stav je taký, že množstvo dát o pacientoch je elektronizovaných (teda zneužiteľných), ale neexistuje platforma na ich efektívne spoločné využívanie. Nielen z hľadiska ekonomických úspor vyplývajúcich z odstraňovania duplicitných výkonov, či nákladov na administratívu. Ale najmä z hľadiska medicínskych benefitov. Včasná a presná informácia môže zachrániť život.

Samozrejme, marginálne výnosy, náklady a ich pomer závisia od spôsobu implementácie projetku a pripravenosti zdravotníctva na informačný vek. Štúdie netvrdia, že elektronizácia je zázračný liek. No prináša dodatočné zlepšenia, ktoré nemožno ignorovať. Ak by som mal použiť logiku argumentácie kritikov, tak treba zrušiť povinné očkovanie. Pretože existuje riziko, že jeden z milióna pacientov zareaguje na očkovaciu látku veľmi zle. Napokon, je tu elegantné riešenie pre tých, ktorí nechcú zdieľať časť citlivých údajov na elektronickej zdravotnej karte. Umožniť im to. S tým, že ak by údaje niekto potreboval, pacient by znášal náklady spojené s ich prenosom.

A keď už je reč o možnom zneužívaní zdravotných záznamov napríklad v zamestnaní, mám tu jednu filozoficko-morálnu provokáciu (via Mišo Lehuta). Aký je principiálny rozdiel medzi racionálnou diskrimináciou v zamestnaní na základe kriminálnej minulosti (výpisy z registra trestov) a racionálnou diskrimináciou na základe zdravotného stavu?