Coca-Colu treba zakázať. Alebo aspoň zdaniť

New York Times priniesli zaujímavý článok o čoraz živšej diskusii na tému zdaňovania sladených nápojov v Spojených štátoch. Prezident Barack Obama považuje myšlienku za zaujímavú a vhodnú na zváženie. Výrobcovia nápojov ako napríklad Coca-Cola protestujú, priaznivci nápadu z vedeckej obce argumentujú pozitívnym vplyvom na znižovanie miery obezity  v krajine. Keby som mal povedať môj spotrebiteľský názor, tak sugar-free diétne nápoje, ktorých by sa daň nemala týkať, považuje za stokrát väčší humus ako starú dobrú sladkú kolu. Ale z ekonomického i politického hľadiska je to zaujímavá téma.

Na strane priaznivcov dane je dôležitý argument. A síce, k nárastu obezity v posledných desaťročiach mohla prispieť vyššia dostupnosť a nižšia cena vysoko kalorických jedál a nápojov. Ako kedysi napísal Michael Pollan, rozdiel v cene (prepočítanej na kalóriu) medzi zeleninou a ovocím na jednej strane a napríklad sladenými nápojmi na druhej strane sa prudko zvýšil. Je oveľa lacnejšie získať ten istý prísun kalórií z Coca-Coly alebo z čipsov, než z mrkvy.

Hypotéza teda znie, že jeden z faktorov spôsobujúcich nárast obezity je citlivosť spotrebiteľov na relatívne ceny. Profesor ekonómie Neil Gandal sa ju rozhodol otestovať. Výsledky sú veľmi zaujímavé:

“Náš hlavný výsledok je, že dokonca aj po zohľadnení príjmu a iných faktorov, vyššia citlivosť na ceny potravín v supermarkete je asociovaná s vyššou mierou obezity. Zistili sme, že ženy, podľa ktorých nie je cena pri nákupe potravín vôbec dôležitá, majú BMI o 1,3 jednotky nižšie ako tie, podľa ktorých je cena veľmi dôležitá. Zníženie BMI o 1,3 jednotky pre všetky obézne ženy by pritom presunulo približne 25 percent žien z kategórie “obézne” do kategórie s “nadváhou”…”

Možno ešte zaujímavejšie zistenie je, že citlivosť na ceny má na BMI oveľa silnejší vplyv, než príjem domácností. Navyše, podľa výsledkov experimentu sa zdá, že relatívne vyššie ceny ovocia a zeleniny ovplyňujú nákupné rozhodnutia tak chudobných, ako bohatých domácností. Čo z toho vyplýva? Ak vezmeme do úvahy, že obezita je spojená s mnohými chorobami zvyšujúcimi výdavky na zdravotníctvo, pre ekonóma sa črtá jedinečná šanca zaviesť daň a zmeniť nákupné správanie spotrebiteľov. Okrem obezity poriešime jednou ranou aj externalitu v podobe zvýšených nákladov na zdravotnú starostlivosť.

Nie tak rýchlo. Mám k tomu tri poznámky. Prvá je  jasná: je absurdné dotovať poľnohospodárske produkty, ktoré vstupujú ako suroviny do výroby sladených nápojov a zároveň volať po zavedení vyššej dane na Coca-Colu. Najskôr prestaňte dotovať obezitu, potom zvyšujte ceny. Druhá poznámka: je zvláštne vytvárať systémy viac-menej solidárneho zdravotného poistenia, v ktorým pacienti dostávajú deformované signály o nákladoch na liečbu zlých stravovacích návykov, a potom sa sťažovať, že tieto náklady externalizujú.

A do tretice: filozoficky sa viem stotožniť s daňou za správanie, ktorým preukázateľné škodím iným (znečistenie, výfukové plyny a podobne). Ale Coca-Cola je pre mňa hranica, ktorú nemá nárok prekočiť žiaden paternalista s dobrými umyslami. Ani keby na jeho strane stálo tisíc vedeckých štúdií.