Podľa mňa hlavný problém nie ani tak v nezrozumiteľnosti základných ekonomických princípov, ako v zvláštnej schizofrénii, s akou k nim ľudia pristupujú. Človek, ktorý nemá veľa peňazí, určite v súkromnom živote ocení možnosť kúpiť si na trhovisku čínske tričko za pár šupov. No som presvedčený, že mnoho z takýchto ľudí bude zároveň aplaudovať politikovi, ktorý presadzuje clo na čínsky import v mene zachovania domáceho priemyslu. Akoby boli v ľuďoch dve osoby, z ktorých jedna má na starosti maličkosti ako rodinný rozpočet, a tá druha dôležité veci ako medzinárodné vzťahy. Pokračovanie článku

Ak sa napríklad mafiáni rozhodnú odstrániť nepohodlnú osobu, často na trestnú výpravu pošlú zabijakov viaceré rodiny. Dôvod nie je rituálny, ale mimoriadne praktický: spoločná vražda zabezpečí, že v kriminálnom akte budú namočení všetci spolu. Každý na každého bude mať kompromitujúce informácie, všetci budú mať záujem držať ústa. Podobný mechanizmu využitia informácie ako rukojemníka funguje aj pri menej závažných prečinoch. Povedzme pri fajčení trávy. Najmä pri partii, ktorá sa dôverne nepozná, fajčiari marihuany často ponúkajú všetkých ostatných, aby si zabezpečili ich mlčanie. Pokračovanie článku

Čo môže ekonómia priniesť do emocionálnej debaty o legalizácii potratov? Fakty. Tie fakty, ktoré tak veľmi v zápase pro-choice verzus pro-life chýbajú. Ekonómia nevyrieši, odkedy sa splynutá spermia a vajíčko môžu považovať za “život”. Nevyrieši ani priepastný pohľad na problém, ktorý obe strany prezentujú. Ale na konci náboženských, etických a všetkých ostatných sporov stoja konkrétne zákony, ktoré interrupcie regulujú. A bez ohľadu na to, kde medzi úplným zákazom a úplnou liberalizáciou sa krajina pohybuje, zákony by nemali narobiť ešte viac zla, ako je v rámci kompromisov nevyhnutné. Pokračovanie článku

Ekonóm musí okamžite šťastne zastrihať ušami. Chris Packham hovorí, že vzhľadom na všadeprítomnú obmedzenosť zdrojov, by ich sme sa mali radšej sústrediť na záchranu iných, životaschopnejších druhov a nemíňať peniaze na síce rozkošnú, ale beznádejnú pandu. A mali by sme porovnávať marginálne náklady a marginalné výnosy boja o záchranu jednotlivých živočíšnych druhov. Pokračovanie článku

S májom nie je všetko v poriadku. Ale po poriadku. Jedna z mnohých štatistických zaujímavostí je takpovediac prekliatie zimných detí. Stručne povedané, štúdia za štúdiou potvrdili, že deti v USA narodené v zimných mesiacoch majú slabšie výsledky v testoch, menej často dostanú najvyššie vzdelanie, menej zarábajú, sú na tom zdravotne horšie. A žijú v priemere kratšie, ako deti narodené v iných mesiacoch. Ako píše Wall Street Journal (via Free Exchange) nový výskum možno priniesol do tejto záhady viac svetla. Pokračovanie článku

Počas mojej kariéry som mal česť robiť rozhovor s tromi laureátmi Nobelovej ceny za ekonómiu. Pri Robertovi Aumannovi sme dostali k dispozícii asi tak trinásť minút, počas ktorých sme sa hnali za otázkami ako zduté kozy. Interview s Myronom Scholesom nám organizátori stopli niekde v polovici pripravených otázok a dohodnutého času, lebo musel odísť do Viedne. Včerajší rozhovor s Edwardom Prescottom, ktorý vychádza v novom TRENDE, vyzeral byť oproti týmto podmienkam ako novinárska nirvána. Celých 40 minút bez prerušenia! Pokračovanie článku

O tom, že mediálny svet postihla súčasná kríza dosť drsne, som trochu písal pred mesiacom. Ale nedávno som si so zdesením na voxEU prečítal text od Matthewa Ellmana a Fabrizia Germana, čo ma inšpirovalo vrátiť sa k téme. Spomínaní páni sa obávajú, že kombinácia vplyvu silných inzerentov na obsah novín a iných ekonomických tlakov – free model na internete, prepad inzertného trhu a klesajúci predaj printov – bude mať negatívny dosah na kvalitu a spoločenskú užitočnosť médií. Ich recept spočíva v dotovaní žurnalistiky z verejných zdrojov a rozširovaní verejnoprávneho modelu. Než prejdem k prudkému nesúhlasu, najprv stručné vysvetlenie. Pokračovanie článku

New York Times priniesli zaujímavý článok o čoraz živšej diskusii na tému zdaňovania sladených nápojov v Spojených štátoch. Prezident Barack Obama považuje myšlienku za zaujímavú a vhodnú na zváženie. Výrobcovia nápojov ako napríklad Coca-Cola protestujú, priaznivci nápadu z vedeckej obce argumentujú pozitívnym vplyvom na znižovanie miery obezity v krajine. Keby som mal povedať môj súkromný spotrebiteľský názor, tak sugar-free diétne nápoje, ktorých by sa daň nemala týkať, považuje za stokrát väčší humus ako starú dobrú sladkú kolu. Ale z ekonomického i politického hľadiska je to zaujímavá téma. Pokračovanie článku

Hoci sú mi myšlienky milovníkov slobodných trhov blízke, za jednu z najmenej presvedčivých rozprávok, ktorú rozprávajú, považujem tú o monopolizácii násilia zo strany štátu. Monopol štátu vystupuje v týchto príbehoch ako vonkajší faktor, viditeľná ruka, ktorá robí neplechu na harmonickom spolunažívaní slobodných ľudí. Dosť som sa toho načítal o alternatívach v podobe privátnej spravodlivosti, či mechanizmov potierania kriminality. Hlavný dojem z toho bol, že ide o sofistikované táranie. A nedozvedel som sa to najpodstatnejšie – prečo v evolučnom zápase o inštitucionálnu kontrolu násilia nezvíťazili trhy, ale štát? Moja odpoveď – pretože štát je efektívnejšie riešenie. Pokračovanie článku

Kritiku, ktorej ekonomická veda čelí v čase globálnej krízy, nemožno brať na ľahkú váhu. Neozývajú sa totiž len programovo nespokojní kritici kapitalizmu. V auguste vyšiel vo Financial Times rozsiahly komentár Roberta Skidelskeho, známeho britského historika a politického ekonóma. Zmeňte vyučovanie ekonómie na vysokých školách, naliehal, odbor potrebuje radikálne menej matematiky a abstraktných modelov, viac sociológie a filozofie. Bol to iba ďalší z prominentných útokov. Nassim Taleb, bývalý „quant“ (ako sa označujú tvorcovia sofistikovaných modelov, ktoré banky používajú pri obchodovaní), pre americký Newsweek vlani v novembri vyhlásil, že „svet potrebuje menej ekonómov“. Taleb si trvalo uťahuje zvlášť z finančných expertov. Americký bankový sektor historicky nevytvoril zisk, upozornil začiatkom roka v komentári pre Financial Times. To, čo v tučných rokoch banky zarobili, v krízach zase stratili. Pokračovanie článku