*Ak čítate tento text na internete, máte k nemu prístup zadarmo. V prípade, že držíte v rukách tlačený TREND, vy alebo niekto iný ste zaň zaplatili. V druhom prípade ide o klasický príklad predaja, pri ktorom konzument kúpou získava od producenta tovar. Pri voľne dostupnom obsahu na webe nejde o veľkodušnosť vydavateľa, ale tiež – hoci to na prvý pohľad pôsobí paradoxne – o úsilie kompenzovať vynaložené náklady. Aj za nálepkou „zadarmo“ sa vždy skrýva biznis model, ktorý využíva vlastné stratégie a nadobúda rôzne formy. V časoch internetu zažíva bezplatná kultúra nevídaný rozmach a ekonomika „free“ sa formuje do nových silných štruktúr. Tento fakt si všimol šéfredaktor časopisu Wired Chris Anderson a napísal o tom knihu. Určite sa nenahnevá, ak si ju zoženiete zadarmo. Pokračovanie článku

Pri diskusiách o minimálnej mzde treba brať do úvahy marginálny efekt. Keď ekonomika rastie o desať percent, tak sú debaty o zvyšovaní minimálnej mzdy o pár eur možno viac rétorické cvičenie vlády, odborov a zamestnávateľov, než relevantný faktor pre trh práce. A čo keď sa povestný džbán rozbije? Práve teraz je na Slovensku situácia, keď sa to môže stať. Pokračovanie článku

Meranie korupcie a politických konexií cez prieskumy verejnej mienky je síce užitočný, ale často nepresný nástroj. Problém je, že na reči o veľkosti úplatkov a rozšírenosti tohto javu v spoločnosti sa dá spoľahnúť len do istej miery. Ako novinár v časopise, ktorý sa živí aj kauzami, si toho o korpucii a politických konexiách vypočujem toľko, že dá veľkú námahu nebyť absolútne paranoidný. Keby sme mali vychádzať len z rečí, jediný záver by bol, že na Slovensku kradnú na úradoch všetci. Od ministrov po vrátnikov. Pokračovanie článku

Hlavolamy sú v poslednej dobe taký minitrend na našich blogoch. Tak tu je ďalší. V British Medical journal vyšla štúdia, ktorá porovnávala efektívnosť liečby obličkových kameňov dvoma prípravkami. Pri posudzovaní výsledkov za celú populáciu mal prípravok B vyššiu mieru úspechu ako prípravok A. Ale keď boli pacienti rozdelení do skupín podľa veľkosti obličkových kameňov, tak prípravok A bol efektívnejší pre pacientov s kameňmi menšími ako 2 centimetre aj s kameňmi väčšími ako 2 centimetre. Čo do… to má znamenať? Pokračovanie článku

Mám tomu medzi riadkami rozumieť tak, že prípadná korupcia je v poriadku, ak sa odohráva vo veľmi chudobnej krajine? Keď investor má rozvojové zámery, ktoré dajú miestnym ľuďom prácu, je to dôvod prižmúriť oči? Sotva by niekto takto argumentoval, keby išlo o Slovensko. To je napríklad v porovnaní so západnou Európou chudobná krajina s vysokou nezamestnanosťou. Ale nestretol som sa s prípadom, že by zahraniční investori obhajovali uplácanie miestnych politikov vysokou nezamestnanosťou na východe a nízkymi priemernými mzdami Slovákov. Pokračovanie článku

Mýlia sa trhy, alebo pesimisti predpovedajúci čiernu budúcnosť? Chýbajú nejaké podstatné informácie trhom, alebo prorokom? Sú z nejakého dôvodu očakávania trhových hráčov iracionálne? Čaká nás oveľa dlhšia recesia spojená s defláciou, než naznačujú posledné relatívne optimistické správy? Pokračovanie článku

“Klúčový rozdiel medzi našim modelom a ostatnými modelmi šírenia infekčných chorôb je v tom, že mŕtvi môžu opäť ožiť. Nepochybne, toto je nepravdepodobný scenár, ak ho berieme doslova, ale možné aplikácie v reálnom živote môžu zahŕňať problematiku oddanosti politickým stranám.” Pokračovanie článku

Priame prideľovanie emisných kvót v slovenských podmienkach prinieslo niekoľko veľmi škaredých javov. Mnohé firmy dostali oveľa viac povoleniek, než potrebujú. Pôvodný zámer donútiť podnikateľské subjekty znižovať emisie sa v praxi zmenil na rozdávanie peňazí. Pretože prebytočné kvóty môžu firmy zobchodovať na trhu. Spôsob prideľovania bol netransparentný, poznačený korupciou. Úradníci získali neprimeranú moc, lebo môžu vydierať subjekty, ktoré potrebujú povolenky. Existujú informácie, že sa to deje. To je rádovo vyššia škoda, ako hypotetické riziko, že ak štátu raz dovolíme zdaniť správanie ex post, zneužije to pri iných príležitostiach Pokračovanie článku

V skutočnosti bol Martin Bruncko príliš opatrný pri zvestovaní dobrých správ. Ak si recesiu zadefinujeme ako dva po sebe nasledujúce štvrťroky s medzikvartálnym poklesom HDP, je to pre Slovensko ešte oveľa lepšie. Podľa údajov Eurostatu HDP v 4.Q minulého roka medzištvrťročne rástol (o 2,1 %), a v 1.Q tohto roka klesol (o 11 %). Knihožrút na základe toho so spätnou platnosťou oficiálne vyhlasuje neexistenciu krízy na Slovensku, keďže recesia tu vlastne nikdy nebola. Pokračovanie článku

Sobota 21. februára 2009, Polomka. Zrážku vlaku a autobusom na nechránenom železničnom priecestí neprežije 12 ľudí. „Obyvatelia Polomky si tragédiu stále nedokážu vysvetliť a nad jej dôsledkami bezmocne krútia hlavami,” hlási ešte v ten deň jedna zo slovenských televízií. V spravodajskom bloku s názvom Obyvatelia Polomky vidia za tragédiou osud. Teda nie málo ostražitého vodiča. A nie bezohľadnosť tých, ktorým ani po dávnejšej tragédií na tom istom priecestí neprekážalo, že na riziko zrážky upozorňuje namiesto svetelnej signalizácie len smetisková tabuľa. Čo by sa stalo, keby k podobnej tragédii nedošlo v nevýznamnej horehronskej dedine, ale v Spojených štátoch? Pokračovanie článku