Zápisky z drogového geta

Sudhir Venkatesh prišiel na svet s dvoma abnormalitami: príliš vyvinutou zvedavosťou a nedostatočne vyvinutým strachom. Takto výstižne autora knihy Gang Leader for a Day charakterizoval Stephen J. Dubner, spolutvorca bestselleru Freakonomics. Po prečítaní Venkateshovej knižnej novinky sa čitateľovi žiada doplniť opis ešte o jednu vytŕčajúcu vlastnosť. Naivitu. Bez nej by sa žiadny racionálne uvažujúci smrteľník, ktorý sa chce v zdraví dožiť dôchodku, nepodujal na to, čo si zaumienil a vo svojich textoch zvečnil nový hrdina americkej literatúry faktu.

Do geta

0804/venkatesh.jpg width=203>

Sudhir Venkatesh: Gang Leader for a Day. A Rogue Sociologist Takes to the Streets. Penguin Press (2008), 303 s.

S. Venkatesh, syn prisťahovalcov z južnej Ázie, na konci osemdesiatych rokov presídlil zo slnečnej Kalifornie do veterného Chicaga. Tu začal na univerzite študovať sociológiu, s dlhodobým plánom urobiť si doktorát. Kým väčšina kolegov trávila čas na prednáškach a v knižnici, S. Venkatesh sa potuloval ulicami a štvrťami veľkomesta. Z jeho záľuby v pozorovaní urbánnych foriem života a vzájomného spolužitia rôznych etník sa vykryštalizoval dizertačný projekt.

Za objekt výskumu si zvolil sústavu výškových obytných budov Robert Taylor Homes, ktoré boli v polovici minulého storočia koncipované ako sociálny projekt, zameraný na prisťahovaleckú černošskú populáciu. V čase keď sídlisko vzbudilo záujem mladého vedca, už z pôvodných ušľachtilých plánov ostali len trosky. Sociálny projekt sa v priebehu rokov zmenil na obrovské kolabujúce černošské geto s vysokou nezamestnanosťou a ešte vyššou kriminalitou. Práve do tohto izolovaného semenišťa zločinu jedného dňa vstupuje S. Venkatesh s oduševneným úmyslom skúmať životné podmienky černošskej mestskej chudoby.

Ako sa nenechať zabiť

Príbeh hocijakého iného naivného odvážlivca by sa na tomto mieste pravdepodobne skončil. V lepšom prípade by riešil závažné zdravotné problémy, v horšom by s priestrelom pľúc ležal v krematóriu. Venkateshov akademický príbeh je fascinujúci v tom, že sa mu do chicagskej tabu zóny nielenže podarilo dostať bez ujmy na zdraví, ale navyše sa jeho prvá návšteva predĺžila na niekoľkoročný pobyt priamo v srdci drogového gangu. Ako je to možné?

S. Venkatesh sám spätne uvažuje nad tým, že kľúčom od vstupnej brány do geta bol pravdepodobne jeho nejasne zaraditeľný vzhľad a pôvod. Dlhovlasý Ázijec v očiach domácich obyvateľov zrejme neevokoval predstavu „čierneho“ člena nepriateľského gangu a ani „bieleho“ nepriateľa – polície. No zapôsobila aj náhoda. S. Venkatesh sa hneď pri prvej návšteve dostal do rúk šéfa lokálneho gangu, ktorý mylne nadobudol dojem, že mladý sociológ má v úmysle spísať jeho životopis. Takýmto spôsobom sa Venkatesh dostal pod ochranné krídla samotného vodcu a mohol nahliadnuť do najvyšších sfér organizovaného zločinu.

Výsledkom autorovho skúmania života černošskej komunity na okraji spoločnosti sú tri knihy. V prvých dvoch – American Project a Off the Books – ponúka vedecký pohľad na černošské spoločenstvo. V aktuálnej tretej knihe Gang Leader for a Day sa myšlienkovo vracia do obdobia života v gete. Opúšťa akademický jazyk a rozprávačským a pútavým štýlom rekapituluje zážitky.

Podzemná ekonomika

No Venkateshova novinka určite nie je len zbierka exotických anekdot. Na pozadí rozprávania permanentne rezonuje atraktívna téma, ktorú autor detailne rozpracoval v predchádzajúcej knihe. Ide o náhľad do ekonomického fungovania uzavretej a izolovanej mestskej komunity. Východiskovým bodom je pozorovanie, že spoločenstvo ľudí, ktorí sú vytlačení na perifériu záujmu a vylúčení z pracovného trhu, si nutne vytvára vlastné mechanizmy na zabezpečenie existencie.

V prípade chicagského geta okolo vežiakov Robert Taylor Homes predstavuje základnú zložku systému fungovania komunity gangom organizovaný predaj drog. Distribúcia narkotík preberá úlohu hlavného náhonu prúdenia peňazí z vonkajších zdrojov a taktiež vnútri komunity. Napriek tomu, že do priameho predaja drog je zapojená len minoritná časť spoločenstva a väčšina obyvateľov dokonca k tejto činnosti zaujíma negatívny postoj, biznis s narkotikami je tolerovaný, pretože je krvou v žilách kolektívu.

Príjmy z dílerstva cracku a iných drog slúžia na podporu infraštruktúry. Domáci gang, ovládajúci trh s narkotikami, sa finančne podieľa na podpore správcov budov geta. Tí majú za úlohu riešiť spory obyvateľov či odstraňovať poruchy v domácnostiach a takto prispievať k chodu každodenného života. Poriadok v komunite je v záujme gangu, pretože akékoľvek negatívne prejavy navonok znervózňujú klientelu odberateľov narkotík a znižujú obrat.

Drogový gang udržuje komunitu v kondícii aj tým, že finančne podporuje spoločenské aktivity jej členov, ako i športové a vzdelávacie programy pre deti. Keďže oficiálne policajné zložky sa černošskému getu vyhýbajú, domáci gang preberá aj funkciu ozbrojenej ochrany. Lojálnosť členov komunity k drogovému biznisu sa na oplátku prejavuje tak, že poskytujú príbytky na prechovávanie narkotík a vo vlastnom záujme umožňujú nerušený priebeh prania špinavých peňazí. Ako konštatuje S. Venkatesh, pri tejto forme ekonomiky nie je možné vypátrať jej začiatok ani koniec a je veľmi problematické ju detailne analyticky uchopiť.

Deň lídra

Jedným z evidentných faktov je, že väčšina nitiek systému podzemnej ekonomiky sa zbieha v rukách lídra gangu. Šéf lokálnej drogovej úderky Black Kings, v knihe titulovaný ako J.T., Venkateshovi slúži na vyvrátenie populárneho klišé o černošskom gangstrovi, ktorý sa v sprievode ľahko odetých dám a za dunenia hip-hopu preváža po rajóne. Vodca J.T. je skôr typ zaneprázdneného manažéra, ktorý sa po celodennej pracovnej agende odchádza navečerať ku svojej mame.

Dramatickú zápletku v deji knihy spôsobuje Venkateshova poznámka voči šéfovi gangu, že jeho „kancelársky“ džob by si trúfol zvládnuť aj on. J.T. pohotovo kontruje, že nasledujúci deň bude prebiehať v sociológovej réžii. A prichádza najpútavejšia časť knihy, v ktorej S. Venkatesh na jeden deň preberá post lídra drogového gangu. Pracovný čas sa začína o pol ôsmej ráno.

Medzi úlohy, ktoré sú na pracovných raňajkách nastolené a ktoré je potrebné v priebehu dňa riešiť, patria: zostaviť čatu na upratovanie jedného z mimoriadne zanedbaných vežiakov geta, skontrolovať dílerov a efektivitu ich práce, vybaviť priestor na nerušené stretávanie sa vedenia gangu, napomenúť nekooperatívneho vlastníka obchodu v domovskej zóne, vyriešiť aktuálne spory medzi dílermi a fyzicky „usmerniť“ podvádzajúceho predajcu narkotík. S. Venkatesh pri väčšine týchto úloh zlyháva alebo sa v záujme bezpečnosti radšej necháva zastúpiť skutočným vedením gangu. Za súmraku úplne vyčerpaný odchádza domov.

Etický konflikt

Hoci by to ľahký tón knihy mohol sugerovať, S. Venkatesh pôsobenie vnútri drogového gangu nepodáva ako romantickú rozprávku, zaľudnenú ušľachtilými aktérmi hodnými obdivu. Zásadný motív knihy je osobný etický konflikt, ktorý si autor počas celého rozprávania nesie so sebou. Veľmi dobre si uvedomuje, že sa v rámci vedeckého projektu stal súčasťou kriminálneho spoločenstva a často bol priamym účastníkom trestných činov. Ich spektrum je úctyhodné: dílerstvo drog, fyzické násilie, neoprávnené držanie zbrane, prostitúcia či nelegálny predaj tovarov rozličného druhu. Bol povinný ohlásiť zistenia polícii? Nedopustil sa nečinnosťou sám trestného činu?

Spontánna odpoveď riadneho občana na tieto otázky znie áno. No ak by sa S. Venkatesh riadil princípmi občianskej zodpovednosti, znamenalo by to okamžitý koniec unikátneho výskumného projektu. Nehovoriac o tom, že by vzhľadom na nadobudnuté know-how riskoval vlastný život. Zábranou proti alarmovaniu polície sa postupne stal aj prehlbujúci sa vzťah k členom komunity, ktorý si v priebehu rokov vytvoril.

Proti zapojeniu mužov zákona zavážilo aj zistenie, že polícia na kriminalitu v černošskom gete aj tak väčšinou nereaguje. Alebo je v horšom prípade priamo zainteresovaná do mocenských bojov. Najpodstatnejšou brzdou pred nutkaním „zradiť“ gang však bolo Venkateshovo presvedčenie, že kriminálnu činnosť v gete do veľkej miery živí minimálna snaha väčšinovej spoločnosti o začlenenie černošskej komunity do širšej sociálnej siete a jej programové vytláčanie na perifériu.

Hoci Venkateshovo riešenie etických otáznikov výskumu v gete oprávnene provokuje k diskusii, jednu osobnú vnútornú dilemu sa mu predsa len podarilo vyriešiť. Ak šéfa gangu Čiernych kráľov dlhé roky ťahal za nos s tým, že dôvodom jeho prítomnosti v gete je práca na lídrovom životopise, tak touto excelentnou knižnou novinkou sľub dodatočne do veľkej miery splnil.

Sudhir Venkatesh je profesor sociológie a africko-amerických štúdií na Columbia University v New Yorku. Dlhodobo sa zaoberá štúdiom životných podmienok mestských sociálne slabých komunít. Je autor kníh American Project: The Rise and Fall of a Modern Ghetto a Off the Books: The Underground Economy of the Urban Poor.

> Hlasuj za tento článok na