BLOG KIosk

Zopár čísiel pre priateľov kohézie a eurofondov

Európskej únii sa v boji s regionálnymi rozdielmi nedarí

06.02.2013 | Konzervatívny inštitút

Eurofondy sa v Európskej únii prerozdeľujú už desiatky rokov a ich záber sa neustále rozširuje napriek tomu, že definované ciele nedokážu efektívne plniť. Ba čo viac, neplní sa ani hlavný cieľ regionálnej/kohéznej politiky EÚ – teda znižovanie regionálnych rozdielov, a to ani za pomoci miliárd z eurofondov.

Príčin pre nerovnaký vývoj v regiónoch je viacero, platí však, že rozdiely sú prirodzené (ak do vývoja nezasahuje štát), a do značnej miery sú odrazom rozdielov medzi spoločenstvami obyvateľov, ktorí ich obývajú. Za rozdiely medzi jednotlivcami či ďalšími subjektmi nemožno viniť trh, preto koncepcie, ktoré sa snažia „vyvažovať“ trhový mechanizmus formou intervencií štátu, sú jednoducho neodôvodniteľné. Naopak, práve regulácie sú často brzdou rozvoja a nerovnomerné nalievanie verejných financií do výstavby infraštruktúry či do služieb poskytovaných verejnou správou vplývajú na vývoj rozdielov medzi regiónmi.

Tu je zopár sľubovaných čísiel pre priateľov kohézie:

818 mld. eur je balík zdrojov z eurofondov, ktorý sa počas štyroch programovacích období od roku 1989 postupne prelieva z rozpočtu EÚ do členských krajín EÚ. Ide teda o celkové zdroje na regionálnu/kohéznu politiku EÚ, ktorej hlavným deklarovaným cieľom je znižovanie regionálnych rozdielov. Kým platby z eurofondov v roku 1989 dosahovali menej než 10 mld. eur, v roku 2013 sa predpokladá ich zvýšenie na 54 mld. eur. Objem zdrojov na regionálnu/kohéznu politiku EÚ sa stabilizoval na úrovni 0,4% HDP EÚ, čo predstavuje tretinu z celkového rozpočtu EÚ.

4,0 p. b. (p. b. = percentuálny bod) je úroveň, o akú v období 1990-2011 napriek nálevu z eurofondov vzrástli celkové regionálne rozdiely v EÚ sledované na úrovni 270 regiónov úrovne NUTS II, na ktoré sa člení 27 členských krajín EÚ. Vývoj regionálnych rozdielov v EÚ a jednotlivých členských krajinách sme merali podľa zmien regionálnej miery nezamestnanosti (medzi regiónom s najvyššou mierou a najnižšou mierou) v percentuálnych bodoch (p. b.). Keďže regiónom NUTS II s absolútne najvyššou mierou nezamestnanosti v EÚ v roku 2011 nebol región z nových členských krajín EÚ, ale španielska Andalúzia, nemožno tento nárast rozdielov pripísať na vrub rozšíreniu EÚ o nové členské krajiny v rokoch 2004 a 2007. Významný rast rozdielov sme za obdobie 1990-2011 nepozorovali v žiadnej krajine, za zmienku stojí rast rozdielov v Belgicku (o 4,3 p. b.). Významný pokles rozdielov bol zaznamenaný v Taliansku (o 7,7 p. b.), za zmienku stojí tiež pokles rozdielov v Spojenom kráľovstve (o 6,3 p. b.), v Portugalsku (o 4,3 p. b.) a vo Fínsku (o 4,8 p. b.).

13,2 mld. eur je náš diel z eurofondového koláča, z ktorého sme dostali možnosť počas doterajšieho jeden a pol programovacieho obdobia od roku 2004 odhryznúť si a nakŕmiť nimi najmä subjekty verejného sektoru, štátnej správy a samosprávy, a prostredníctvom verejného obstarávania dodávateľov tovarov a služieb zo súkromného sektoru. Nie vždy sa obstaráva transparentne a za rozumné ceny, a nie vždy sa obstarávajú také tovary a služby, ktoré by sme skutočne potrebovali. Nevadí, veď hlavné je, že tie eurofondy čerpáme, jedno ako.

1,0 p. b. je nepatrná úroveň, o akú v období 1999-2011 klesli na Slovensku rozdiely medzi štyrmi našimi regiónmi úrovne NUTS II (Bratislavský kraj, Západné Slovensko, Stredné Slovensko a Východné Slovensko), a to z 13,9 p. b. v roku 1999 na 12,9 p. b. v roku 2011.

112 140 je počet nariadení, smerníc a rozhodnutí, ktoré vyprodukovali inštitúcie EÚ za viac než polstoročie európskej integrácie. Až približne 30 percent zo zmieneného počtu legislatívnych kusov vzniklo počas deväťdesiatych rokov a ďalších približne 30 percent počas prvej dekády nového tisícročia. Až desatina všetkých európskych legislatívnych aktov v histórii vznikla v období 2008-2012, teda v období prehlbujúcej sa finančnej a dlhovej krízy, akej integrujúce sa európske spoločenstvo dosiaľ vystavené nebolo. Odpoveďou európskych inštitúcií na krízu je produkovať ešte viac regulácie.

Namiesto márneho boja s regionálnymi rozdielmi by sa EÚ mala začať venovať radšej znižovaniu regulačného bremena, teda opaku toho, čo aktuálne robí. Úlohou vlád nemá byť odstraňovanie regionálnych či iných rozdielov, ale odstraňovanie regulácií a bariér pre podnikanie a každodenný život, a to pre všetkých rovnako. Dôsledky zvýšenej miery prerozdeľovania sa ukazujú v dlhodobom horizonte ako negatívne – často spôsobujú konzerváciu a znepružnenie ekonomickej štruktúry, vysoké zadlženie, problémy s infláciou, expanziu verejného sektoru, vysoké zdanenie a postupnú stratu konkurencieschopnosti subjektov v globalizovanej ekonomike a ich relokáciu do iných krajín s priaznivejšími podmienkami pre podnikanie.

Regionálnu/kohéznu politiku EÚ ako súčasť európskeho redistribučného mechanizmu treba zrušiť. Reformy, o ktorých počúvame vždy, keď sa blíži koniec jedného programovacieho obdobia a na dvere klope ďalšia európska plánovacia sedemročnica, sú zväčša len snahou o navlečenie nového šatu na kostry starých figurín. Tvrdohlavo budovať na dlh sociálny štát, viac zdaňovať, viac regulovať a viac prerozdeľovať – toto naivné a nezodpovedné smerovanie EÚ ignoruje realitu. Realitu, v ktorej sa z členských krajín EÚ v globalizovanej ekonomike čoraz viac vytráca zamestnanosť, stráca sa konkurencieschopnosť a nezväzovanou slobodou poháňaná inovatívnosť. Realitu, v ktorej zadlžená EÚ chodí do komunistickej Číny na pytačky ohľadom nákupu európskych dlhov.

Aký balík peňazí plynie na realizáciu regionálnej/kohéznej politiky EÚ do jednotlivých členských krajín EÚ zo spoločného rozpočtu? Ako sa objem vyčlenených zdrojov menil v programovacích obdobiach od roku 1989? Aká je bilancia tej-ktorej krajiny vo vzťahu k Bruselu, ktoré krajiny sú čistými prispievateľmi a ktoré čistými prijímateľmi? Akú podobu majú NUTS klasifikácie jednotlivých regionálnych sústav? A v neposlednom rade, aký je vývoj regionálnych rozdielov v jednotlivých krajinách a v EÚ ako celku? Nielen na tieto otázky sa pokúšame zodpovedať v analýzach predkladaných za jednotlivé členské krajiny EÚ a EÚ ako celok v štúdii, ktorá je dostupná aj vo forme samostatnej webstránky na adrese regio.institute.sk.

Vyber krajinu na mape na regio.institute.sk

Dušan Sloboda

Autor je analytik Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika.

podporte článok na vybrali.sme.sk podporte článok na vybrali.sme.sk

 

Nástroje:

  • Nahor
  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 0 Diskusia

Rubriky: Dušan Sloboda

Čerpanie eurofondov: Radičová vs. Fico

Keď bude Robert Fico najbližšie pred kamerami ukazovať prstom na toho, koho vláda môže za dnešný stav úrovne čerpania eurofondov, hlavného zodpovedného nájde v zrkadle

03.02.2014 | Konzervatívny inštitút | čítanosť: 2821 | 1

20. jún 2013: Deň daňového oslobodenia

Kalendár daňového oslobodenia odhaľuje ďalšie zvyšovanie daní v EÚ, Slovensko je až na 17. mieste

20.06.2013 | Konzervatívny inštitút | čítanosť: 1201 | 20

Nástroje

  • Nahor
  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 0 Diskusia

Rubrika

KIosk

KIosk
  • Počet článkov: 32
  • Priemerná čítanosť: 2461
  • Priemerná diskutovanosť: 6
  • RSS blogu

O blogu

<p>Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika (KI) je mimovládny, neziskový a nezávislý think tank, založený v roku 1999. Spoločným menovateľom aktivít KI je ich hodnotové vymedzenie, teda konzervatívny pohľad na spoločnosť a liberálny prístup k ekonomike. </p><p>V našom KIosku ponúkame náš pohľad na ekonomiku a spoločnosť, ctiac si najmä nasledovné princípy:</p><p>* Sloboda</p><p>* Osobná zodpovednosť</p><p>* Súkromné vlastníctvo</p><p>* Trh</p><p>* Pravidlá</p><p>Viac nájdete na našej pravidelne aktualizovanej <a href="http://www.konzervativizmus.sk">webstránke</a>.</p>

Kalendár sa načítava...