Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG KIosk

Cyprus a eurozóna

26.03.2013 | Konzervatívny inštitút

Problémom eurozóny je konštrukt nadnárodného menového plánovania a spoločnej fiat meny

  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 22

Rubrika

Peter Gonda

A je to! Nadnárodní „záchranári pomôžu“ Cypru, malej krajine s „nekalo“ nižšími daňami v eurozóne. V ostatnom čase vystrašili vkladateľov jej bánk. Nakoniec si jednorazové zdanenie odskáču „len“ tí s vkladmi nad 100 tisíc eur (a opäť raz aj daňovníci eurozóny).

EÚ a MMF tým vystrašili aj ostatných a nalomili krehkú a realitou nepodloženú dôveru voči mene a bankovníctvu v eurozóne, ale aj inde. Nimi vyslaný negatívny signál však môže pozitívne prispieť k odkrývaniu systémových príčin dnešných problémov, škodlivosti realizovaných pokusov o ich riešenie a dlhodobo účinnej alternatívy.

Systémové zdroje problémov

Menovateľom systémových príčin finančných problémov nielen v eurozóne je dlhodobejšie rozmáhajúci sa centrálny plánovač a regulátor, snímajúci z ľudí čoraz väčšiu časť ich zodpovednosti, s dôsledkom prehlbovania ich kultúry závislosti a mentality nárokovateľnosti.

Univerzálnymi zdrojmi problémov vo finančníctve sú v ostatných desaťročiach centrálne bankovníctvo nekrytých symbolických mien (fiat peňazí) s bankovníctvom čiastočných rezerv, deficitne financované a nadmerné verejné výdavky a ich peňažno-dlhový perverzný vzťah.

Finančné problémy na Cypre a centrálne zablokovanie vkladov v strachu politikov pred runom na banky „pootvorili dvere“ do frakčného bankovníctva ako „nebezpečnej komnaty s deravou podlahou“. Ľudia v dnešnom bankovníctve nemajú trvalo k dispozícii a pod kontrolou ani peniaze, ktoré vložili na bežné účty, či iné vklady splatné na požiadanie. Tak je tomu aj v cyperských bankách.

Hlbšie problémy v eurozóne ako inde vo svete vyplývajú z toho, že eurozóna prebrala a presunula univerzálne príčiny problémov na nadnárodnú úroveň a aj tým sa stala zdrojom ich nepriaznivejších dôsledkov a ďalších problémov.

Eurozóna predstavuje vyššiu formu centrálneho menového plánovania a experimentu, ktorým sa prvýkrát vytvorila menová únia rôznych štátov s jednou menou (ako zákonné platidlo) a centrálnou bankou, vydávajúcou symbolické a nekryté peniaze v prostredí frakčného bankovníctva. Znamená tak sociálno-inžiniersky konštrukt, ktorý je chybný vo svojej podstate od začiatku.

Škodlivé pokusy o riešenie

Politici, centrálni bankári a byrokrati s rozhodovacími právomocami nemajú motivácie odbúravať systémové príčiny problémov, ktoré spôsobili oni alebo ich predchodcovia. Sústreďujú sa tak na krátkodobé hasenie prejavov problémov. Neriešia však ich príčiny. Prehlbujú dlhovú krízu, odsúvajú riešenie jej príčin a náklady na to v čase rozkladajú a dlhodobé nepriaznivé dôsledky zvyšujú.

Doteraz realizované opatrenia sú v podstate dopingom finančne povzbudzujúcim banky a vlády, ktorý vysiela falošné signály a motivácie finančnej nezodpovednosti.

Týka sa to napríklad intervencií ECB púšťaním nových peňazí do obehu a financovania verejných dlhov ECB s inflačnými tlakmi do budúcnosti, ako aj eurovalu podporujúceho morálny hazard zadlžených vlád a ich veriteľských finančných inštitúcií. Bude tomu tak aj v prípade aktuálnej „solidárnej pomoci“ Cypru z tzv. trvalého eurovalu (ESM), teda aj z peňazí slovenských daňovníkov.

Dlhová kríza je navyše pre lídrov EÚ zámienkou pre zrýchlené posilnenie centralizácie Únie.

Centralizačný eurosmer

Pokračovanie prehlbovania centralizácie EÚ, aj s rastúcimi reakciami naň vyznieva ako najpravdepodobnejší a zároveň aj rizikový scenár európskej integrácie. A jeho dotiahnutie do centrálneho, sociálneho a zadlženého euroštátu predstavuje najrizikovejšiu alternatívu.

Dôsledkom centralizačného eurosmeru by bola koncentrácia moci na európskej úrovni v dlhovej a transferovej únii s masívnym prerozdeľovaním medzi krajinami, s vysokou infláciou, znižovanou prosperitou, a to pod stálym rizikom finančného kolapsu a neriadeného rozpadu eurozóny (ako domčeku z karát, postaveného Patom a Matom).

Žiaduca alternatíva

Za žiaducu alternatívu považujeme európsku zónu slobodného trhu, teda zónu voľného obchodu, podloženú konkurenciou (aj menovou a daňovou), bez centrálnych harmonizácií, ciel (aj voči ostatným) a iných centrálnych regulácií.

Ak v EÚ nebude možnosť zvrátiť takto vývoj a budú sa v nej prehlbovať problémy, tak pre členskú krajinu (aj Slovensko) bude žiaduce vystúpiť z EÚ. Slovensko by prinajmenšom malo zvážiť vystúpenie z eurozóny a tým sa vymaniť z priamych nákladov a iných problémov z členstva v nej. Obe možnosti by mali byť podložené porovnaním nákladov a výnosov, aj oproti iným alternatívam. Mohli by na Slovensku ponechať euro, ale ako menu konkurujúcu ostatným menám a platobným prostriedkom.

Predpokladom dlhodobo účinnej alternatívy je totiž riešiť podstatu (teda systémové príčiny) problémov, v priaznivejšom variante aj na európskej úrovni.

Na začiatku to znamená ukončiť doterajšie a neprijímať obdobné opatrenia, vrátane intervencií ECB a bail-outov. Potrebné je preniesť ťarchu zodpovednosti od daňovníkov na zadlžené vlády a ich veriteľov, zastaviť dlhový rast a znižovať dlhové bremeno.

Ani na záchrane cyperských bánk by sa cez trvalý euroval nemali podieľať daňovníci eurozóny, vrátane slovenských. Primárnu zodpovednosť za chybné rozhodnutia (napríklad nákup gréckych štátnych dlhopisov) by mali niesť manažéri a akcionári bánk, s prípadným dosahom na vkladateľov týchto bánk (za predpokladu ich nezablokovaných účtov a bez ich dodatočného zdanenia).

Ďalším predpokladom dlhodobého riešenia sú inflačno-dlhové brzdy, napríklad zamedzenie a neumožnenie financovania verejných dlhov ECB, zavedenie komoditného krytia meny pre všetky nové emisie peňazí, zavedenie rezervného krytia vkladov na požiadanie pre novovytvorené depozitné účty a razantné úspory verejných výdavkov.

Z koncepčných zmien je podstatnou napríklad menová a banková reforma, zameraná najmä na odstránenie všetkých legislatívnych prekážok slobodných rozhodnutí na trhu peňazí, napríklad zrušením noriem o zákonnom platidle, peňažného administratívneho monopolu ECB, ostatných právomocí zasahovania ECB do trhu a štátom garantovaného poistenia vkladov.

Jej výsledkom by malo byť slobodné poskytovanie, držanie a používanie akýchkoľvek krytých a zameniteľných mien, či striebra, zlata alebo iných platobných prostriedkov.

Záver

Peniaze, prosperita a slobody ľudí sú dnes v ohrození nielen na Cypre, ale aj inde v Európe a vo svete (vrátane USA). Osobitne to platí pre eurozónu, kde žijeme a v súčasnosti používame euro. S cieľom prispieť do argumentmi podloženej diskusie o dlhodobo účinnom riešení problémov v priestore dnešnej eurozóny a EÚ prinášame v štúdii Eurozóna a alternatívy európskej ekonomickej integrácie rozpracovaný návrh naznačenej žiaducej alternatívy, podložený porovnaním viacerých alternatív budúceho vývoja a vyhodnotením systémových príčin finančných problémov v eurozóne a EÚ.

Peter Gonda

Autor je riaditeľ Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika.

podporte článok na vybrali.sme.sk podporte článok na vybrali.sme.sk

 

  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 22

Rubrika Peter Gonda

KIosk

KIosk
  • Počet článkov: 40
  • Priemerná čítanosť: 2278
  • Priemerná diskutovanosť: 5
  • RSS blogu

O blogu

Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika (KI) je mimovládny, neziskový a nezávislý think tank, založený v roku 1999. Spoločným menovateľom aktivít KI je ich hodnotové vymedzenie, teda konzervatívny pohľad na spoločnosť a liberálny prístup k ekonomike.



V našom KIosku ponúkame náš pohľad na ekonomiku a spoločnosť, ctiac si najmä nasledovné princípy:



* Sloboda



* Osobná zodpovednosť



* Súkromné vlastníctvo



* Trh



* Pravidlá



Viac nájdete na našej pravidelne aktualizovanej webstránke.

KIosk

KIosk
  • Počet článkov: 40
  • Priemerná čítanosť: 2278
  • Priemerná diskutovanosť: 5
  • RSS blogu

O blogu

Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika (KI) je mimovládny, neziskový a nezávislý think tank, založený v roku 1999. Spoločným menovateľom aktivít KI je ich hodnotové vymedzenie, teda konzervatívny pohľad na spoločnosť a liberálny prístup k ekonomike.



V našom KIosku ponúkame náš pohľad na ekonomiku a spoločnosť, ctiac si najmä nasledovné princípy:



* Sloboda



* Osobná zodpovednosť



* Súkromné vlastníctvo



* Trh



* Pravidlá



Viac nájdete na našej pravidelne aktualizovanej webstránke.

Kalendár sa načítava...