Hurá! OPEC znížil ťažbu

To, že sa krajiny OPEC za verbálnej podpory Ruska a ďalších ropu ťažiacich krajín rozhodli znížiť na konci tohto roka dennú ťažobnú kvótu o 2,2 mil. barelov, čo spolu so septembrovým znížením predstavuje zhruba 4 mil. barelov, je výborné. Bohužiaľ, prišlo pomerne neskoro. Už tradične vzniká otázka, či tieto kvóty jednotlivé krajiny skutočne aj dodržia, čo býva veľký problém. Podľa údajov z trhu zdá, že už predošlé septembrové zníženie je naplňované len zhruba na polovicu.

To je jedna z hlavných príčin, prečo týždeň pred Vianocami nenasledovala na burzách aspoň stabilizácia cien ropy, ale presný opak. Cenový pád americkej WTI pod hranicu 40 USD za barel je spôsobený tým, že tak v producentských krajinách, ako aj u spotrebiteľov, pokračuje trend nárastu zásob suroviny. Zásobníky v pobrežných termináloch sa naďalej zapĺňajú, a to napriek zimnému obdobiu. Navyše obchodníci s ropou si objednali niekoľko desiatok supertankerov, ktoré používajú ako plávajúce zásobníky. Takouto formou len na svetových moriach by malo byť dnes k dispozícii také množstvo ropy, ktoré by pokrylo mesačnú spotrebu Francúzska. Pred krízou. A práve kríza, a s ňou spojený pokles spotreby energií vrátane ropy, je tou povestnou čerešničkou na ropnej cenovej torte.

Napriek tomu všetkému je rozhodnutie OPEC veľmi dôležité z perspektívy budúceho roka, keď kríza bude kulminovať. Producentské krajiny budú aj trhovými faktormi nútené obmedziť ťažbu, čo napomôže postupne k stabilizácii na trhu, postupnému spotrebovaniu dnes naakumulovaných zásob a minimálne k stabilizácii ceny ropy aspoň okolo úrovne 50 USD, ba možno k jej nárastu aj vyššie. To by udržalo podstatnú časť ťažobných kapacít v prevádzkovom stave. Postupné oživovanie svetovej ekonomiky by potom nemalo zaskočiť ropných producentov, pričom rezervná kapacita vytvorená rozhodnutiami OPEC o znížení kvót bude prirodzene brániť nekontrolovateľnému raketovému nástupu ceny smerom nahor. Toľko optimistický scenár.

Ak však z akéhokoľvek dôvodu bude po väčšinu budúceho roka cena barelu pod 40 USD, pričom ešte bude pokračovať oslabovanie dolára, vznikne na svetovom trhu s ropou a v Európe aj s plynom, veľmi napätá situácia. Hlavne tie krajiny, kde príjmy z ťažby a exportu ropy a plynu tvoria fundamentálnu časť štátnych rozpočtov, sa dostanú do veľmi veľkých problémov nielen v oblasti samotného sektora, ale bude prudko narastať aj sociálne napätie a bude ohrozená ich makroekonomická a politická stabilita.

Súčasné opätovné naťahovanie medzi Ruskom a Ukrajinou o plyn je nutné zasadiť práve do tohto kontextu. Už dnes vieme, že priemerná cena za tisíc kubíkov ruského plynu klesne budúci rok s veľkou pravdepodobnosťou výrazne až pod hranicu 300 USD, pričom posledné dva mesiace tohto roka kulminovala na úrovni zhruba 500 USD. Po tohtoročnom rekordnom náraste príjmov z exportu do Európy, zaznamená Gazprom budúci rok naopak rekordný pokles, zatiaľ vyčíslený na zhruba 20 mld. USD. Ten by mohol aspoň čiastočne zmierniť zvýšenými príjmami na domácom trhu, a na Ukrajine prípade v Bielorusku. Lenže Rusko, ako aj jeho dvaja susedia, zažívajú ešte hlbšiu krízu ako Európa, čo reálne neumožní zvýšiť príjmy z predaja na týchto trhoch. A kruh sa uzavrel.

Spolu s prepadom produkcie v ropnom, ale aj metalurgickom a ďalších odvetviach, sa všetci východní susedia EÚ dostávajú do kritickejšej situácie ako tomu bolo v druhej polovici 90-tych rokov. Táto neradostná perspektíva vysvetľuje ďalší aktuálny fenomén na ropných burzách, keď londýnsky menej kvalitný Brent je až o niekoľko dolárov drahší ako kvalitnejšia americká WTI. Lebo európsky Brent reaguje citlivejšie na vývoj v Rusku.