Energetická bezpečnosť Slovenska sa zhoršuje

Do ruských médií presiakli prvé informácie o konečnom znení novej energetickej stratégie Ruska do roku 2030. Keďže Slovensko pokrýva prakticky sto percent svojej spotreby ropy, plynu a jadrového paliva z tejto krajiny, je to dokument, ktorý musí Bratislavu veľmi zaujímať. A doteraz uverejnené fakty predstavujú pre energetické a ekonomické záujmy Slovenska veľmi znepokojujúce správy. Či už je to avizovaný citeľný pokles exportu ropy, alebo reálna hrozba výrazného poklesu tranzitu ruského plynu.

Podľa ruských vládnych energetických expertov vývoz plynu do ďalekého zahraničia (v ruskej terminológii rozumej mimo územia bývalého Sovietskeho zväzu) vzrastie do roku 2030 zo súčasných 168 mld. na 296 mld. kubických metrov. Z tohto nárastu bude smerovať do krajín Ázie (Čína, India, Japonsko, Kórea) 86 mld. kubíkov. To znamená, že do Európy by mal export v najlepšom prípade vzrásť len o zhruba o 40 mld. kubických metrov. Lenže Kremeľ a ruský plynárenský koncern Gazprom posledné roky intenzívne presadzujú v Európe výstavbu dvoch nových veľkokapacitných plynovodov Nord Stream a South Stream, ktorých spoločná kapacita by mala dosiahnuť až 85 mld. kubíkov.

To znamená, že nové prepravné kapacity dvojnásobne prevyšujú očakávané nárasty exportu plynu z Ruska. Len dve potrubia samotného Nord Streamu (cez Baltické more), ktoré by mali byť uvedené do prevádzky už v horizonte piatich rokov, ročne prepravia 55 mld. kubíkov, čo je o 15 mld. viac, ako by mal byť ruský export plynu v roku 2030! To ale nevyhnutne znamená, že tranzitná preprava cez Slovensko by do roku 2013 dramaticky poklesla. To by viedlo nielen k veľmi citeľnému poklesu toľko diskutovaného zisku skupiny SPP, a tým aj príjmov štátneho rozpočtu z daní a dividend, ale čo je ešte problematickejšie, zníženie tranzitu potenciálne môže oslabiť aj stabilitu samotných dodávok ruského plynu pre slovenských zákazníkov. Pretože dnes platí, že úplná závislosť od ruského plynu je zase dostatočne vyvážená závislosťou Ruska na tranzite súčasným koridorom Ukrajina-Slovensko, ktorým zatiaľ prúdi podstatná časť ruského plynu do EÚ.

Plynovod Nord Stream je zaradený medzi prioritné programy EÚ, lebo sa doteraz tvrdilo, že bude slúžiť na očakávaný výrazný nárast exportu plynu z Ruska do Európy. Lenže ak samotní Rusi žiaden takýto nárast v horizonte nasledujúcich 20-tich rokov neočakávajú, načo je potom stavať nové, nákladné a z politického hľadiska problematické plynovody, ktoré jednoznačne poškodzujú ekonomické ale aj bezpečnostné záujmy doterajších tranzitných krajín medzi Nemeckom a Ruskom? Slovensko ako člen EÚ ma právo aj povinnosť sa takto pýtať.

Ďalšou potenciálne zlou správou pre energetickú bezpečnosť Slovenska je predikcia poklesu exportu ropy do roku 2030 o znepokojujúcich 15 mil.ton, lenže súčasne Rusi rátajú so zvyšujúcim sa vývozom do Ázie. To znamená, že pokles do Európy bude oveľa väčší. Už v roku 2010 by mal export poklesnúť o sedem miliónov ton, pričom bude sprevádzaný aj poklesom ťažby. Tá zaznamenáva mínusové hodnoty už tento rok. Rovnako aj vývoz, ktorý sa dokonca začiatkom tohto novembra dramaticky prepadol o vyše 20 percent. Zatiaľ hlavne v dôsledku extrémne vysokých vývozných ciel, ktoré Kremeľ nestačí znižovať s poklesom cien ropy, v dôsledku čoho je export pre ruské ropné koncerny paradoxne stratový.

Gazprom, obávajúci sa výrazného zníženia príjmu z exportu plynu do Európy, ak cena ropy bude dlhodobo pod úrovňou 80 USD, už pripravuje výrazné zvýšenie cien na domácom trhu a ich zafixovanie na tejto úrovni, aby tento výpadok kompenzoval. Slovenské médiá v týchto dňoch citujú slová šéfa Gazpromu Alexeja Millera, že Rusi znížia budúci rok ceny plynu pre Európu. Pravda je však taká, že to nie je žiadna láskavosť Gazpromu. Ceny ruského plynu sa znížia automaticky, v dôsledku poklesu cien ropy a ropných produktov na svetových burzách, čo Rusi určite nevítajú s nadšením. Veď ten istý Miller ešte na začiatku leta sebavedome Európanom odkazoval, že nech sa pripravia na konci roka na rekordné ceny plynu (čo je naozaj pravda, teraz ruský plyn láme historický cenový rekord 500 USD za tisíc kubických metrov, čo v prepočte zhruba predstavuje 10-11 Sk za jeden kubík). A dodal, že očakáva v blízkej budúcnosti ceny ropy až na hranici 200 USD, vďaka čomu cena plynu za tisíc kubíkov stúpne až k 800 USD a viac. Dnes je paradoxne ruský potrubný plyn drahší, než skvapalnený plyn zo Severnej Afriky, a to až takmer o 30 percent. Dokonca aj cena nórskeho potrubného plynu, dodávaného rovnako ako ruský, podľa dlhodobých kontraktoch, je výhodnejšia.

Lenže súčasný pokles cien ropy a plynu nie je výhodný ani pre spotrebiteľov. Ak bude dlhodobo ropa pod 60 USD za barel, hrozí, že producenti, vrátane Rusov, nebudú mať zdroje na investície do nových ložísk, čo spôsobí ďalšie turbulencie na trhoch. Iná vec je, že práve ruské koncerny, na čele s Gazpromom, v uplynulom období cenového boomu namiesto do ložísk investovali hlavne do nákupu rôznych spoločností, vrátane európskych.  

Toto sú témy, o ktorých musí slovenská energetika a vláda intenzívne rokovať a pripraviť efektívne a stabilné riešenia pre budúcu energetickú bezpečnosť krajiny. Dlhodobé kontrakty s Ruskom sú nevyhnutným a osvedčeným základom. Ale vzhľadom na informácie zo samotného Ruska, už by nemali byť jediným riešením. Spoliehať sa len na to, že sa tieto prognózy opäť nemusia naplniť, by mohlo celú krajinu v budúcnosti mrzieť.