Peniaze na vedu – to nie sú len štrukturálne fondy

Vláda rozhodla, že veľkú časť štrukturálnych fondov, ktoré sú v tejto chvíli vyčlenené na podporu vedy, presunie na výstavbu diaľníc.

Akademici zareagovali okamžite. Spustili petíciu, prvým signatárom je priamo šéf Slovenskej akadémie vied, Prof. Jaromír Pastorek.

Tiež som petíciu cez ich webstránku podpísal. Iste, je dosť možné, že štrukturálne fondy nie sú na vedu vždy vynakladané užitočne. Ale to nie je dôvod na znižovanie financovania. Vláda by sa namiesto miešania betónu naozaj mala snažiť o lepší manažment vedy a výskumu.

Na druhej strane, aj keď štrukturálne fondy dávajú možnosť pomerne priamočiaro získať zdroje na prebudovanie výskumnej infraštruktúry, nie sú zďaleka jediný peniaz, ktorý majú schopní akademici zo zdrojov EÚ k dispozícii.

7. rámcový program

V prvom rade je tu 7. rámcový program. V rámci tohto programu má Európska únia v rokoch 2007-13 vyčerpať približne 51 milárd euro na podporu vedcov a výskumu.

Aj slovenskí vedci túto možnosť, samozrejme, väčšinou poznajú. Buď majú zahraničných partnerov, ktorí im ponúkajú spoločne sa zúčastniť niektorého tendra. Alebo dokonca vedia sami zorganizovať výskumné konzorcium a skúsiť šťastie.

Chcem len upozorniť, že 7. rámcový program je naozaj rozsiahly, dynamicky sa vyvíja a niekedy sa oplatí dosť podrobne si zistiť, čo všetko ponúka. Ťažiskom je (spolu)financovanie výskumu inštitútov, univerzít a firiem. Postupom času však čoraz viac peňazí ide aj na podporu jednotlivcov. Tento rok je napríklad k dispozícii 40 miliónov euro len čisto na podporu mladých vedcov, ktorí chcú získať miesto na niektorom akademickom pracovisku a mať ho zo začiatku štedro platené z EÚ peňazí (granty v hodnote 100 000 euro). Viacero podobných iniciatív ide cez Európsku vedeckú radu. To je pomerne nový orgán, ktorého cieľom je rozdeľovanie prostriedkov zo 7. rámcového programu na podporu naozaj špičkovej vedy. K dispozícii sú napríklad granty až do výšky 2 miliónov euro na začiatok výskumného programu mladého vedca, ktorý je schopný demonštrovať, že jeho projekt má potenciál priniesť niečo prevratné. Podobné granty sú k dispozícii aj pokročilým vedcom.

Zmierňuje sa tak pôvodný prístup financovania. To bolo a stále je orientované viac na inštitúcie ako na jednotlivcov. Na rozdiel, napríklad, od vedeckých programov americkej vlády. Za oceánom má vedec bežne možnosť prejsť so svojím federálnym grantom z jednej univerzity na druhú*.

Fiancovanie vedy má na úrovni EÚ širokú podporu. Na ďalšie obdobie možno dôjde k drobným zmenám. Napríklad v rámci Európskej komisie teraz koluje návrh na okresanie prostriedkov na sociálne vedy (asi celkom rozumne). Ale európske peniaze ostanú mimoriadne dôležitým zdrojom financovania výskumu. Nie sú univerzálnym zaklínadlom. Zvlášť pre tých, ktorí v tomto smere iba štartujú, môže byť zložité vyriešiť si spolufinancovanie. A nie všetko, čo sa na európskej úrovni vymyslí ako priority či ciele výskumu, má aj lokálny zmysel. Ale ponúkané prostriedky sú naozaj štedré. A pre mnohé pracoviská je schopnosť získať európske peniaze dobrým prvotným (veľmi zjednodušeným!) indikátorom, aké užitočné či kvalifikovane riadené vlastne sú.

Samozrejme, sú aj iné možnosti ako 7. rámcový program. Najmä, čo sa týka spoločenských vied, vždy je možné zapojiť sa do niektorého z tendrov, ktoré si môžu pre svoje potreby vyhlásiť jednotlivé časti Európskej komisie, Európsky parlament alebo niektoré zo špecializovaných agentúr EÚ.

No a jednotliví akademici či špecialisti z praxe môžu využívať aj širokú ponuku pôsobenia v rôznych poradných úlohach, ísť na stáž a podobne. Či už ide o niečo ako je ponuka pre ekonómov prísť na krátku stáž do DG Enterprise či výzva pre IT špecialistov zapísať sa na zoznam a niekedy v budúcnosti dostať možnosť spracovať nejakú malú úlohu (príklad tu a tu). Podobných príležitostí je veľa, expertov v rôznych sociálnych či prírodných vedách si pravidelne vyhľadávajú takmer všetky EÚ agentúry ako aj rôzne časti Európskej komisie.

Chce to lepšiu komunikáciu!

Mimochodom, čo takto zlepšiť informovanie o akademických možnostiach v Európe a zámorí? O 7. rámcovom programe ako-tak informuje portál Agentúry pre vedu, výskum a vývoj (ktorá rozdeľuje štátne výskumné prostriedky) aj Centrálny informačný portál pre výskum, vývoj a inovácie. Ale informácie by mohli byť lepšie podané, podrobnejšie a trochu motivačnejšie (prípadové štúdie či príklady dobrej praxe). A keď už som pri informačných portáloch, podľa mňa ešte oveľa užitočnejšia by bola webstránka pre študentov. S informáciami, aké sú možnosti štúdia v zahraničí, či ako si hľadať štipendiá. Od podobných iniciatív nemožno očakávať zázraky. Ale zároveň nestoja veľa peňazí a pomer cena/výkon (teda umiestnenie Slovákov na zaujímavých študijných či výskumných postoch) môže byť veľmi zaujímavý.

Dobré informovanie vedcov a študentov je zároveň marketingom aj smerom k širšej spoločnosti. Tínedžeri dnes húfne študujú „električkové“ predmety typu masmediálna komunikácia. Je to aj preto, že štát na každom kroku demonštruje, ako o vedcov a vôbec hlbšie mysliacich ľudí vlastne nemá záujem. Zlepšovať sa to dá aj zdanlivo malými krokmi.

*Ďalším slabým prvkom európskeho financovania je to, že v prípade grantov pre jednotlivcov sa príliš bazíruje na tituloch. V dvoch projektoch som spolupracoval s človekom, ktorý v roku 1999 dostal vysoké britské štátne vyznamenie za prínos k ekonómii. Pätnásť rokov viedol jeden z najrešpektovanjších ekonomických inštitútov v Británii a už niekoľko mesiacov spolurozhoduje o monetárnej politike krajiny. Ale až donedávna by z EÚ nedostal ani grant pre začínajúceho vedca. Nemal totiž doktorát. (Pred štyrmi rokmi si ho, takmer zo žartu, konečne urobil. Poslal do Cambridge výber publikácií a udelili mu ho.)