Slovensko – úpadok alebo cesta medzi najlepších?

Slovensko je bohatá krajina, len je neefektívne spravovaná.
Ľuboš Lopatka, bývalý riaditeľ Sociálnej poisťovne, ktorú úspešne zreformoval

Ako už názov naznačuje, tento článok si dáva neľahkú úlohu hovoriť o budúcom smerovaní našej krajiny.
Veľmi často sa analyzuje len minulosť, čo je v poriadku, ale príliš málo sa predkladajú vízie do budúcnosti. Poznáme vôbec súčasnosť a vieme odpovedať na otázku Quo vadis?

Keď si otvoríme noviny, najčastejšie vidíme rôzne ekonomické analýzy, ktoré nám hovoria predpoklad rastu HDP, inflácie a podobne na budúci štvrťrok, prípadne na budúci rok.
Politické komentáre sú podobne obmedzené, málokto riskuje rozšírenie oblasti alebo časového úseku svojho komentára.
Ja zariskujem a poviem svoju predstavu dlhodobých cieľov a konkrétnych krokov ich naplnenia.

Vývoj nejakého spoločenstva je komplexná vec s pretrvávajúcimi fenoménmi. Komunizmus bol u nás 40 rokov, slovenská spoločnosť k nemu predtým nemala žiadne sklony. Vo voľbách v roku 1946 vyhrala na Slovensku Demokratická strana a komunizmus k nám bol následne násilne importovaný.
Je takmer 23 rokov po páde komunizmu, čo je jeden celý generačný cyklus a viac ako polovica času, ktorý predošlý systém trval.
Fenomén však pretrváva a máme tu opäť pri moci v nebývalej sile marketingových nositeľov tohto systému. Vláda Smeru však nemá žiadny záujem o budovanie krajiny, jej cieľom je využitie spomienok na staré socialistické časy na obohatenie sa jej predstaviteľov a sponzorov.
Je pravdepodobné, že sme svedkami poslednej takto veľkej vlny nostalgie za totalitným systémom komunistického typu. Ďalšie dozvuky budú menšie a menšie. Pomáha k tomu aj úplná koncepčná prázdnota zoskupenia Smer. Predsalen marketingový ošiaľ netrvá večne a niekedy je treba naplniť aj žalúdok, nielen myseľ. V súčasnosti sa Smer snaží všetkými silami vytunelovať zvyšok súčasných zdrojov (dane) a budúcich  (dôchodky), no v aktuálnej celosvetovej ekonomickej situácii to nebude stačiť na uspokojenie potrieb obohacovania sa a zároveň udržiavanie štátu v chode ako doteraz.

Viac o sile smeráckeho marketingu tu: Róbert Fico – marketingový čarodejník z krajiny SMER

Hlavným zápasom na najbližšie obdobie bude porážka tohto škodlivého marketigového fenoménu.
Na to už v dnešnej dobe nebude stačiť len plytká obdoba typu „bu-bu-bu, Mečiar je zlý, tak voľte nás!“
Na skutočné získanie si občanov bude treba predstaviť aj vyššie ciele.
Tu je môj náčrt takýchto cieľov.
Slovensko by sa malo stať krajinou s najlepšími podmienkami na podnikanie, ako sú Nový Zéland, Hong Kong, Singapúr. Osobitne malá krajina môže aj v ťažkých časoch prosperovať, ak správne nastaví podmienky. Je treba si uvedomiť, že najväčšie bariéry podnikaniu stavia štát a nastaviť to tak, aby napríklad absolvent školy mohol úplne plynulo prejsť na nejakú formu podnikania bez bolehlavov ako vyriešiť všetku možnú byrokraciu.
Nízke dane odstránia všetky možné výnimky pre veľké podniky a administratívu okolo toho. Jednoducho, každý bude mať rovnaké výhodné podmienky a môže si zvážiť, či chce investovať alebo nie.
Sloboda prejavu by mala byť zaručená podobným spôsobom ako na Islande, Slovensko by malo byť bodom, kde si môžu aj ľudia zo zahraničia v pokoji prevádzkovať server s informáciami typu Wikileaks a ukladať spisy typu „Gorila“ bez obáv o negatívne následky.
Slovensko by ďalej malo smerovať k väčšej neutralite a nepodliehať kolektivistickým konfiškáciám majetku typu euroval. Pás neutrálnych krajín Švajčiarsko – Rakúsko – Slovensko by bol ideálnym predelom medzi východom a západom. Pomýlené smerovanie Európskej Únie k ríši byzantského typu s balkánskym hospodárením sa dá korigovať tak, že jednotlivé krajiny sa vytrhnú zpod kontroly a pôjdu príkladom kvalitnejšej forme spolupráce. Takpovediac sa musí naštartovať nová vlna reformácie, lebo zhubná centralizácia čoraz viac zviera náš kontinent.
Všeobecne je u nás treba podporiť slobodnejšie rozmýšľanie, no v tejto súvislosti je treba povedať, že väčšia sloboda môže prosperovať len na základe dobrej morálky. Reformáciou v 16-tom storočí sa vytvorila „protestantská morálka“, ktorá nahradila totalitnú centrálnu reguláciu, a na jej základe sa úspešne vyvinul liberálny kapitalizmus. Krajiny kde sa tak stalo patria dodnes k najvyspelejším na svete.
Je treba sa pokúsiť o to, aby Slovensko bolo jedným z oporných bodov opätovnej reformácie.

Predseda Európskej komisie maoista Barroso: EÚ ako neimperiálne impérium

Ako konkrétne sa dá naša politická scéna zorganizovať? Budem trocha predbiehať, ale tomu sa pri hovorení o budúcnosti nedá vyhnúť. Pri posledných voľbách sa do parlamentu dostali dva celky – SaS a OľaNO, ktorých ľudia volili pre neskorumpovanosť ako jednu z hlavných čŕt.
Je potrebné, aby sa vyprofilovala jedna ďalšia neskorumpovaná strana, s ktorou by Sloboda a Solidarita mohla v nasledujúcich voľbách poraziť Smer a vytvoriť základ novej vlády.  Úlohou číslo jedna pre túto vládu bude uzemnenie korupcie. Niekto môže povedať, že je to nereálne z ideologických dôvodov, vzhľadom na skúsenosti s predošlou vládou. No nie je to tak. Hlavným problémom minulej vlády nebola liberálna orientácia verzus konzervatívna, ale hlboký rozpor kvôli korupcii. Pre starých politikov bolo úplne neprijateľné mať medzi sebou niekoho, kto dôsledne riešil korupciu aj na „najvyšších miestach v štáte“.

Jozef Mihál s Luciou Nicholsonovou tvrdo zatočili so sociálnymi podnikmi

Napriek odporu starých štruktúr predošlá vláda, hoc trvala krátko, položila základy čistej politiky a pozitívne následky budú mať dlhodobejšiu účinnosť. Na ministerstve Sociálnych vecí sa zatočilo so sociálnymi podnikmi a následkom je, že s ich organizátorkou, Vierou Tomanovou, prestal Smer počítať do budúcnosti a obnoviť ich v podobnom rozsahu už nie je reálne. Na ministerstve hospodárstva nenašiel minister za Smer žiadnu stopu po korupcii, alebo vážnych pochybeniach, napriek usilovnému pátraniu. Je pravdepodobné, že v nastolenom trende sa bude pokračovať. Takto by som mohol ísť ďalej (min. obrany, kultúry, ale aj na doprave sa to pohlo dobrým smerom s diaľnicami).
Úplne nevyhnutné bude zobrať do rúk súdnictvo a nekompromisne ho zreformovať po systémovej aj personálnej stránke.

V 90-tych rokoch po tzv. „porážke mečiarizmu“ sa korupčný systém nezačal búrať, len sa mierne skorigoval a zmenili sa jeho používatelia. Táto chyba sa nesmie opakovať. Po porážke marketingového komunizmu („Ficizmu“) bude musieť prísť ďalšia, ešte silnejšia vlna anti-korupcie, s ešte dlhodobejším vplyvom do budúcnosti. Tentoraz už sa musí prelomiť aj hranica beztrestnosti politikov a ich sponzorov. To samozrejme vyvolá prudkú reakciu na druhej strane a vláda bude pod mohutným mediálnym tlakom. Túto situáciu bude musieť pomôcť zvládať vyššia miera ne-mainstreamového šírenia informácií, k čomu môže prispieť každý, kto si želá žiť v lepšej spoločnosti. Vláda bude musieť venovať veľa svojich síl na obranu. Napriek týmto okolnostiam bude mať potenciál zanechať dlhodobé pozitívne stopy na celej spoločnosti.

Som osobne hlboko presvedčený, že naša krajina má vnútorný potenciál na takéto zmeny a zbavenie sa prízraku minulosti. Využitie tohto potenciálu je však na každom z nás. Najväčším nepriateľom zmien je ľahostajnosť a znechutenie, ktoré sú pre skorumpovaných politikov väčším spojencom ako ich najhorlivejší fanúšik.

Môj posledný článok na eTrende: Nemci potrebujú železnú lady, avšak Angela beží o život

Všetky moje články na eTrende

Autor je zakladajúcim členom SaS. Článok ponúka jeho osobný pohľad.