Joseph Stiglitz diskutuje s fanúšikom Rona Paula

nie uplne ste pochopil, co tvrdim. Ja nehovorim o boome, ja hovorim o stabilnom systeme, ktory vieme popisat, ergo sa vnom vieme pohybovat. Cim mate vacsie vykyvy madzi socialnym postavenim ludi, tym su menej predvidatelne extremne zasahy zo strany tychto ludi. Spominate to aj vy vo svojom prispevku nizsie. Tvrdite, ze ak by clovek rizkovanim stratil malo, respektive by zostal na slusnej urovni, tak by sa riskovat nebal. Lenze presne o tom hovorim. Tam totiz nejde len o strach z riskovania, tam ide o hazard. Pokial niekto moze vela stratit, moze aj vela ziskat – tak uvazuju hraci. A stakisto mnohych strach z vysokeho rizika nuti peniaze uskladnovat a nepustat do obehu. Ak znizite moznu vysku prehry/vyhry, tak tym eliminujete typ uvazovania “urobim vsetko aby som bol v top 1%”, pretoze to top 1% nebude prilis odlisne od top 60%. Uz nebude v zaujme niekoho vlastnit peniaze, lebo peniaze nebudu hodnotou, lebo ich bude mat kazdy. Ergo ludia prijmu ine hdonotu a system sa zastabilizuje. Lebo myslim, ze sa zhodneme, ze najvacsim problemom je prave to, ze ludia nechcu obchodovat, ludia chcu mat peniaze.

Heh, iba doplním – lebo niekomu by sa mohlo zdať že tento príspevok nie je moc kompatibilný s tým druhým dole. Čo som chcel povedať týmto je to, že kríza sama o sebe nie je podľa mňa spôsobená nerovnováhou.
.
Dokonca ani netvrdím, že kapitalizmus nemôže fungovať bez prerozdeľovania. Tvrdím iba to, že ho potrebuje funkčný kapitalizmus ktorý umožnil vznik niektorých z najslušnejčích a najrozumnejších spoločností v histórii ľudstva.
.
Lebo ak si predstavíme kapitalizmus ako vyslovene ideu súkromného vlastníctva výrobných prostriedkov, tak tu začína trochu problém. V podstate môžeme povedať, že feudalizmus je forma kapitalizmu (lenný pán vlastní pôdu – výrobný prostriedok, ktorý prenajíma poddaným výmenou za produkty). Tu by bol skôr problém s tým, či je možné povedať že feudálny gróf je “súkromník” alebo súčasť štátu.
.
Dokonca by som išiel ešte ďalej a skúsil sa spýtať, či môžem Pentu ešte považovať za súkromnú firmu, alebo je treba s titulu jej privilégií s ňou skôr počítať ako s nejakou zvláštnou formou štátnej firmy alebo štátnej agentúry slúžiacej na prerozdeľovanie zisku od daňovníkov k politikom a iným elitám (či už priamo, alebo prostredníctvom lobingu v zákonodárnom procese)?

samozrejme, ze to je zlozitejsie.

Ale trosku mi davate za pravdu, kedze sam tvrdite, ze banky na hyp. velmi nezarabaju. O tom je cely moj point. Ucelom hypotek v dnesnej dobe nie je zarobit na ich splateni, ale na obchodovani s nimi – podobne ako s dlhopismi. No a ked nadhodnotite bezcennu hypoteku tak vam vznikne ta bublina. Nieco ako ked v 80tych rokoch boli bookmakeri (nie som si ista ci pouzivam spravne slovo), ktory vytvorili nejakej fiktivnej firme dobry imidz, vytvorili tym zaujem o jej akcie, a potom zarobili na tom, ze akcie tej firmy nazrazovo spadli, lebo bublina spraskla. Preto je napriklad na nestabilnych trhoch zakazane chodit “na kratko”. Ked mate informacie, ze akcie spadne/narastie, alebo viete nieco, co ti ostatni nie, dostava vas to do pozicie, v ktorej jednoducho spekulovat mozte. Ignorovat spekulacie a hadzat vsetko na Clintonovu agendu o domoch pre kazdeho je zase naivna viera v to, ze spekulanti a klamari na trhu neexistuju. Existuju v beznom zivote na kazdom rohu, nevidim dovod, preco by trhy – este k tomu slabo regulovane – mali byt nejakou vynimkou.
—
Nenapadlo vas, ze pre niekoho moze byt vyhodne pohybovat sa v extremoch? Tam sa najlepsie zaraba

“Poistenie” verzus “Care” – v podstate máte pravdu. Ja vždy rád o tomto uvažujem v zmysle Rawlsovského “original position”, teda v zmysle toho aké by nezávislý pozorovateľ vymyslel inštitúty, ktorými by sa mala riadiť spoločnosť. Myšlienkový pokus je nasledujúci – predstavte si, že neviete do akých pomerov sa narodíte, tieto vám budú určené náhodne, podľa toho ako ľudia napríklad na Slovensku reálne rodia. Môžete sa narodiť ako muž či žena, ako veriaci či ateista, ako jedináčik miliardára ale aj ako desiate dieťa v rómskej osade. Čo by ste však vedeli urobiť je určoť pravidlá, ktorými sa takáto spoločnosť má riadiť a veriac v ich spravodlivosť sa potom jednoducho do tohto sveta narodiť. Mám taký pocit, že menej ľudí by volilo feudálne zriadenie a viac ľudí by si možno zvolilo spoločnosť akú vidíme v liberálných demokraciách po celom svete.
.
Takže skutočne, ono to nie je “poistenie” v tom poistne matematickom vyjadrení, že každý dostane takú poistku akú si individuálne počas svojho života našetril. Je to o celospoločenskom “poistení”, o spoločenských inštitútoch a morálke ktorá v spoločnosti panuje. Inak zaujímavé je to, že aj kresťanská cirkev má na toto veľmi podobný názor – milodar od bohatého pre chudobných nie je nejakým dôkazom mojej morálnej nadradenosti, za ktorý by mi mali byť chudobní vďačný a bozkávať mi nohy. Milodar je právom chudobných a morálnou povinnosťou bohatých. Preto pokladám za nepochopiteľné, ak ľudia žijúci v blahobyte nadávajú aké vysoké percento musia platiť na luzu, cigánov, darmožráčov apod. , ktorí si to “nezaslúžia”, lebo neprešli nejakým mojim subjektívnym kritériom pracovitosti, inteligencie, kresťanskosti apod. , ktoré by im dalo hodnotu a oprávňovalo by ich dostať odo mňa pomoc.
.
Ale “poistka” môže byť aj v inom. Máme rok 2010 a máme začať investovať aby sme sa ako spoločnosť mali napríklad v roku 2050 lepšie. Nikto, ani ten najmorálnejší z morálnych podnikateľov nemôže vedieť čo bude v budúcnosti “fičať”. IT? Biotechnológie? Energetika? Robotika? Služby a logistika? Z hľadiska spoločnosti má zmysel diverzifikovať, časť ľudí sa naučí jedno a časť zase druhé. Následne v roku 2050 zistíme, že IT je úplne od veci, lebo sme naučili kódovať aj šimpanzov ale dnes vo svete fakt frčí zámočníctvo a kuchárstvo, lebo na toto sme ešte technológie nevymysleli. Svojim spôsobom má zmysel, aby sa práve tí úspešní o svoj úspech podelili s “neúspešnými” (napríklad tým, že deťom neúspešných zaplatia štúdium kuchárstva a zámočnáctva), lebo takto bol v roku 2010 nastavený implicitný sociálny kontrakt. Výkriky o tom ako daňami štát trestá nás úspešných apod mi pripadajú takto ex-post veľmi pokrytecké.