Diskusia

Diskusia (23 reakcií)

  • dovod na rovnomerne prerozdelenie

    31.1.2012 / sona08 / Reagovať

    je cisto pragmaticky a ma korene v matematike.

    Ekonomicky system, aby sme sa v nom vedeli orientovat je popisany nejakym modelom. Tento model ma zaklad v nejakom statistickom rozdeleni, ktore ma svoj priemer, svoju volatility (ergo sirku) a svoje chvosty. Problem je pri tych chvostoch, tie velmi popisat nevieme, preto je v nasom zaujme, aby tieto chvosty co najrychlejsie zanikali. Existuje rozdelenie, ktore chvosty nema, respektive rychle exponecialne klesaju – Gausovske. Toto je rozdelenie, ktore pouzivaju mnohi ekonomovia, lebo je s nim jednoduche pracovat, avsak nevyjadruje realitu, prave kvoli tomu, co pan Stiglitz spomina – statisticke rozdelenie prostriedkov nie je rovnomerne. Extremality v rozdeleni prostriedkov, sposobuju extremality v rozdeleni inych velicin – ceny komodit, atd., kedze je vytvorena motivacia k tymto extremalitam. Keby bolo rozdlenie prostriedkov udrziavane rovnomerne, alebo aspon Gaussovske, motivacie na vychylovanie trhov do extremnych hodnot sa minimalizuju. Tym padom, by sme sa nedostali do situacii akymi su krizi – ktore su prikladom vykyvu do extremnych hodnot, ktore nevieme modelovo popisat, ergo ani najst riesenia.

    argument o tom, ako Clintonov “dom pre kazdeho” sposobil hypotekarnu bublinu je chybny. Problem nebol v dome pre kazdeho, problem bol v absencii regulacie a kontroly uverovania hypotek pre chudobnych, respektive nedotiahnuty socialny program, ktory by domy takymto ludom poskytoval. Dovodom hypotekarnej bubliny v USA su netransparentne pravidla na CDS market. Banky v podstate zarabali na tom, ze nadhodnotovali (urokovo) tieto hypoteky, co sposobilo dve veci: clovek, ktory sa zadlzil nemal sancu hypoteku splatit, ale na trhu vyzerali tieto dlhopisy zaujimavo.

    • Re: dovod na rovnomerne prerozdelenie

      31.1.2012 / grgo / Reagovať

      Budem oponovať. Ešte prednedávnom by som uvažoval podobne ako vy, ale dnes mám trochu iný názor. Ja sa prozaicky domnievam, že krízu tu máme preto, lebo FED to proste giganticky pokašľal a krízu dovolil. Pointou je, že makroekonómia je v podstate nezávislá od rozdelenia príjmov. Ekonomika môže byť v boome (plnej zamestnanosti) aj vtedy, ak milióny robotníkov budú pracovať 12 hodín denne, soboty nedele za misku ryže a nocľah vo firemnom internáte a budú vyrábať luxusné superjachty a stavať gigantické vily či budovať vesmírne hotely pre top 0,1%.
      .
      To isté platí aj o jednom z vysvetlení krízy – “obyčajným” ľudom posledné desaťročia stagnovali platy a preto sa v záujme zachovania životnej úrovne prehnane zadĺžili? No a? Tak teraz musia pekne zaťať zubyy a ten dlh si pekne odmakať. Čo by sa inak aj udialo, ak by FED robil svoju prácu poriadne (OK, časť dlhu by sa zrejme roztopyla v inflácii tých tvrdohlavých veriteľov, ktorí sú posadnutí hotovosťou, alebo ktorí v minulosti s vidinou ľahkého zisku investovali do investícií s nominálnym návratom, napríklad do dlhopisov).

      • Re: Re: dovod na rovnomerne prerozdelenie

        31.1.2012 / sona08 / Reagovať

        nie uplne ste pochopil, co tvrdim. Ja nehovorim o boome, ja hovorim o stabilnom systeme, ktory vieme popisat, ergo sa vnom vieme pohybovat. Cim mate vacsie vykyvy madzi socialnym postavenim ludi, tym su menej predvidatelne extremne zasahy zo strany tychto ludi. Spominate to aj vy vo svojom prispevku nizsie. Tvrdite, ze ak by clovek rizkovanim stratil malo, respektive by zostal na slusnej urovni, tak by sa riskovat nebal. Lenze presne o tom hovorim. Tam totiz nejde len o strach z riskovania, tam ide o hazard. Pokial niekto moze vela stratit, moze aj vela ziskat – tak uvazuju hraci. A stakisto mnohych strach z vysokeho rizika nuti peniaze uskladnovat a nepustat do obehu. Ak znizite moznu vysku prehry/vyhry, tak tym eliminujete typ uvazovania “urobim vsetko aby som bol v top 1%”, pretoze to top 1% nebude prilis odlisne od top 60%. Uz nebude v zaujme niekoho vlastnit peniaze, lebo peniaze nebudu hodnotou, lebo ich bude mat kazdy. Ergo ludia prijmu ine hdonotu a system sa zastabilizuje. Lebo myslim, ze sa zhodneme, ze najvacsim problemom je prave to, ze ludia nechcu obchodovat, ludia chcu mat peniaze.

      • Re: Re: dovod na rovnomerne prerozdelenie

        31.1.2012 / grgo / Reagovať

        Heh, iba doplním – lebo niekomu by sa mohlo zdať že tento príspevok nie je moc kompatibilný s tým druhým dole. Čo som chcel povedať týmto je to, že kríza sama o sebe nie je podľa mňa spôsobená nerovnováhou.
        .
        Dokonca ani netvrdím, že kapitalizmus nemôže fungovať bez prerozdeľovania. Tvrdím iba to, že ho potrebuje funkčný kapitalizmus ktorý umožnil vznik niektorých z najslušnejčích a najrozumnejších spoločností v histórii ľudstva.
        .
        Lebo ak si predstavíme kapitalizmus ako vyslovene ideu súkromného vlastníctva výrobných prostriedkov, tak tu začína trochu problém. V podstate môžeme povedať, že feudalizmus je forma kapitalizmu (lenný pán vlastní pôdu – výrobný prostriedok, ktorý prenajíma poddaným výmenou za produkty). Tu by bol skôr problém s tým, či je možné povedať že feudálny gróf je “súkromník” alebo súčasť štátu.
        .
        Dokonca by som išiel ešte ďalej a skúsil sa spýtať, či môžem Pentu ešte považovať za súkromnú firmu, alebo je treba s titulu jej privilégií s ňou skôr počítať ako s nejakou zvláštnou formou štátnej firmy alebo štátnej agentúry slúžiacej na prerozdeľovanie zisku od daňovníkov k politikom a iným elitám (či už priamo, alebo prostredníctvom lobingu v zákonodárnom procese)?

        • Re: Re: Re: dovod na rovnomerne prerozdelenie

          31.1.2012 / Strummer / Reagovať

          To, k comu momentalne smerujeme niektori nazyvaju “korporatny neofeudalizmus”, myslim ze to podstatu vystihuje velmi dobre.

        • Re: Re: Re: dovod na rovnomerne prerozdelenie

          31.1.2012 / sona08 / Reagovať

          ja si dovolim tvrdit, ze nizka miera prerozdelenia je jednym z hlavnych dovodov krizy, prave preto, co spomina aj Stiglitz. Na popis a riesenie ekonomickych problemov vyuzivame modely, ktore ignoruju ludsku psychologiu a teda ignoruju niekolko milionov volnych parametrov, ktore tieto modely ovplyvnuju. To je ako ked vymyslite model, ktory popisuje casovy priebeh cien komodit na trhu. Akonahle niekto pride na to, ako tento model funguje a zacne ho pouzivat vo svoj prospech, model fungovat prestane, lebo sa v nom ocitol novy volny parameter, ktory s nim hybe. Cize, ako hovori Stiglitz, pouzivame modely, ktore nechapeme ako sa menia spolu s ludmi, ktori ich pouzivaju a teda nutne spravanie sa podla takychto modelov usti do extremnych situacii, ktore vvolavaju individualne motivacie ludi.

          Takisto, zoberte si riesenia dlhovych problemov statov. Na riesenia tyhto extremnych situacii sa pouzivaju poznatky, ktore sa vyuzivaju, ked sa system nachadza v normalnych hodnotach. Co myslite, budu riesenia aplikovane na extremnu situaciu, ktore maju korene v stabilnej situacii, fungovat? Nie. Preto tvrdim, ze system ako taky sa musi zastabilizovat (lebo takom systeme sa vieme pohybovat) a musime robit vsetko preto, aby stabilny zostal. V pripade dlhoveh problemu je teda najlepsie dlh prerozdelit a na vela malych dlhov aplikovat nase poznatky, v ktorych sme si isti.

          • Re: Re: Re: Re: dovod na rovnomerne prerozdelenie

            31.1.2012 / grgo / Reagovať

            Neviem čo ste chceli povedať tými “modelmi ignorujúcimi ľudskú psychiku” (aj keď nesúhlasím, nebudem zbytočne vetviť diskusiu)? Argument má byť “modely ignorujú ľudskú psychiku a preto má Stiglitz pravdu”? Inak povedané ak aj uznám, že modely sú k ničomu, prečo by som mal prísť k záveru že práve Stiglitzovo intuitívne “nemodelové” vysvetlenie je pravdivé?
            .
            Inak pre tých, ktorých to zaujíma Stiglitz sa už dávnejšie zaoberá práve týmito alternatívnymi “štrukturálnymi” príčinami krízy. Tá naša nemá byť spôsobená len príjmovou nerovnosťou, ale hlavne šokom spôsobeným pri prechode z výroby na služby (zvlášnte je, že v tomto by si zrejme Stiglitz tľapol s Rakušákmi, kto by to povedal). Viac detailov tu: http://www.vanityfair.com/politics/2012/01/stiglitz-depression-201201
            .
            A výborná odpoveď a kritika tu: worthwhile.typepad.com/worthwhile_canadian_initi/2011/12/the-gizmo-theory-of-the-recession.html

            • Re: Re: Re: Re: Re: dovod na rovnomerne prerozdelenie

              31.1.2012 / sona08 / Reagovať

              popisem retazec uvazovania jednoducho:

              model ignoruje X volnych parametrov – ignorovanim/neznalostou tychto parametrov sa system vychyluje do extremnych poloh, kde ho nevieme popisat – riesenie: snazit sa system udrzat v oblasti, kde ho poznam – ergo ho stabilizovat napr. prerozdelenim, kedze znizim motivaciu k extremnym krokom jednotlivcov

              to je podla mna odpoved na otazku, preco je Stiglitz za vacsiu mieru prerozdelenia – stabilizacia systemu do oblasti, kde pozname jeho chovanie a snaha udrzat ho v tejto oblasti. Nie iba reagovat a vyuzivat nejaky model, ale ho formovat a prisposobovat nasim poziadavkam, kedze tie modely nie su ultimatne tak, ako k nim mnohi pristupuju.

              • Re: Re: Re: Re: Re: Re: dovod na rovnomerne prerozdelenie

                31.1.2012 / grgo / Reagovať

                Ja vám poviem, čo zrejme Stiglitz myslí, aby sme nemali túto debatu. Chudobní ľudia majú vyšší sklon k spotrebe ako bohatí. Preto v prípade nedostatku agregátneho dopytu spôsobeného tým že boháči syslia peniaze v ponožkách, ich prerozdelenie spôsobí hospodársky rast.
                .
                Tento príklad síce môže byť pravdivý, ale aj tak s ním nesúhlasím. Existujú lepšie spôsoby ako zvýšiť agregátny dopyt, napríklad monetárnou politikou. Tá spôsobí že boháči prestanú peniaze sysliť, ale začnú ich mínať a investovať.
                .
                Prerozdelovanie so sebou vždy prináša istú neefektivitu. Fiškálna politika by sa mala preto používať pre konkrétne mikroekonomické problémy. Inak povedané, prerozdeľovať by sme mali vtedy ak chceme dosiahnuť konkrétny cieľ, napríklad chceme zlepšiť zdravotnú starostlivosť (a kvalitu života) pre chudobných seniorov, chceme dať štipendium nadanému ale chudobnému študentovi apod. Nie preto aby sme zvýšili agregátny dopyt – ktorý by sa dal zvýšiť aj alternatívnym nástrrojom.

                • Re: Re: Re: Re: Re: Re: Re: dovod na rovnomerne prerozdelenie

                  31.1.2012 / sona08 / Reagovať

                  suhlasim, ze moznosti je viac. A som rada, ze sa zhodneme na tom, ze primarnym cielom ma byt dostanie penazi do obehu.

    • Re: dovod na rovnomerne prerozdelenie

      1.2.2012 / maros. / Reagovať

      Nechcem to tu rozpitvavat, ale predstava, ze za krizu mozu chamtivi spekulanti a ze ratingove agentury davali AAA na pochybne balicky su, napriek svojej popularite, daleko od reality.
      .
      Banky na hypotekach prilis vela nezarabaju (su to radovo percenta). Dokonca plati, ze ak by sa vsetci chovali 100% racionalne, tak sucasne nastavenie hypotek je pre banky stratovy biznis.
      .
      Balickovanie a kolateralizacia hypotek umoznili znizit priemernu urokovu mieru asi o 2% (nemozem teraz najst link).
      .
      Tiez nie je pravda, ze modely ignorovali jednotlivcov, atd. Zjednodusenia a skratky su pritazlive, ale svet je zlozitejsi

      • Re: Re: dovod na rovnomerne prerozdelenie

        1.2.2012 / sona08 / Reagovať

        samozrejme, ze to je zlozitejsie.

        Ale trosku mi davate za pravdu, kedze sam tvrdite, ze banky na hyp. velmi nezarabaju. O tom je cely moj point. Ucelom hypotek v dnesnej dobe nie je zarobit na ich splateni, ale na obchodovani s nimi – podobne ako s dlhopismi. No a ked nadhodnotite bezcennu hypoteku tak vam vznikne ta bublina. Nieco ako ked v 80tych rokoch boli bookmakeri (nie som si ista ci pouzivam spravne slovo), ktory vytvorili nejakej fiktivnej firme dobry imidz, vytvorili tym zaujem o jej akcie, a potom zarobili na tom, ze akcie tej firmy nazrazovo spadli, lebo bublina spraskla. Preto je napriklad na nestabilnych trhoch zakazane chodit “na kratko”. Ked mate informacie, ze akcie spadne/narastie, alebo viete nieco, co ti ostatni nie, dostava vas to do pozicie, v ktorej jednoducho spekulovat mozte. Ignorovat spekulacie a hadzat vsetko na Clintonovu agendu o domoch pre kazdeho je zase naivna viera v to, ze spekulanti a klamari na trhu neexistuju. Existuju v beznom zivote na kazdom rohu, nevidim dovod, preco by trhy – este k tomu slabo regulovane – mali byt nejakou vynimkou.

        Nenapadlo vas, ze pre niekoho moze byt vyhodne pohybovat sa v extremoch? Tam sa najlepsie zaraba ;)

  • Môj názor

    31.1.2012 / grgo / Reagovať

    Aj keď sa to niekomu môže zdať paradoxné, ja považujem prerozdeľovanie a v širšom kontexte existenciu štátnej moci v podstate za nevyhnutnú podmienku funkčného kapitalizmu. Svoju kritiku začnem týmto:
    .
    1) Kapitalizmus nie je o moralite. Toto je častý argument zástancov extrémnej podoby voľného trhu. Myšlienkový pochod je v zmysle, voľný trh odmeňuje šikovnejších, pracovitejších, a pripravenejších, jeho výsledky sú apriori morálne. Toto je však podľa mňa aboslútne nepravdivé, a je nepravdivejšie čoraz komplexnejší systém ekonomickej výmeny a deľby práce máme. Aj keby sme si predstavovali že úspech je podmienený iba kladnými vlastnosťami (a nie negatívnymi vlastnosťami, ako schopnosť klamať, zavádzať a dosahovať úspech okrádaním iných), tak stále je úspech založený do veľkej miery na náhode. Úspech účastníka na trhu je určený ex post. Produkcia služieb a tovarov trvá čas, ten kto mal schopnosti a šťastie vyprodukovať v tomto momente tovar po ktorom je teraz dopyt (teda dostane výhodnú cenu) vyhráva.
    .
    Je to práve táto volatilita, spolu s vrodeným odporom človeka k riziku ktorá nabáda k prerozdeľovaniu. Prerozdeľovanie pôsobí ako poistka proti neúspechu. Ľudia budú ochotnejšie znášať riziko voľného trhu, ak neúspech nebude znamenať že odsúdia seba a svoju rodinu na život v hlade a bez strechy nad hlavou.
    .
    2) Druhý argument je politologický. Ak nie ste vyslovene anarchokapitalista, tak uznávate rolu štátu v zabezpečovaní nejakej minimálnej sady vecí ktoré sú v spoločnom záujme celej spoločnosti. V minimalistickom štáte to je väčšinou ochrana života jednotlivca, teda polícia, armáda súdy apod. Ak uznávate legitimitu výberu daní pre zabezpečovanie týchto funkcií, tak v skutočnosti existuje len malý krok k “opsravedlneniu” ostatného prerozdeľovania. Napríklad v oblasti zdravotníctva (záchrana života), základnej sociálnej starostlivosti apod.
    .
    Záver k 1&2. V podstate toto je základ toho, čo je dnes úlohou štátu (z pohľadu priameho ekonomického vplyvu). Krugman vcelku trefne hovorí o štáte ako o gigantickej poisťovni s armádou. Drvivá väčšina výdavkov štátu je na sociálne a zdravotné poistenie + armáda a súdy. Obľúbené argumenty politikov o “prebujnelej štátnej správe” (čo sú väčšinou učitelia, policajti, požiarnici) či o infraštruktúre sú len odrobinky z verejných výdavkov. Zaujímavé je, že tá poisťovacia časť by sa dala poskytovať aj súkromne. Avšak je niečo na systéme dlhodobého poistenia, čo súkromných poskytovateľov nerobí efektívnymi.

    • Re: Môj názor

      31.1.2012 / sona08 / Reagovať

      plne suhlasim.

      Este by som doplnila, ze idea volneho trhu ako odmenovania uspesnejsich je silne zalozena na uzkom chapani slova “uspesny”. V trhovom prostredi je uspesni ten, kto dokaze zarobit. Ibaze, ak niekto vyznava ine hodnoty, ako su hodnoty trhove, preco by mal byt povazovany za neuspesneho? Typickym prikladom su v dnesnej spolocnosti teoreticke vedne odbory, ktore pokial sa nezaujimaju o aplikovany vyskum, dostavaju relativne malu podporu spolocnosti. Pritom ani aplikovany vyskum by nebol mozny najprv bez vyskumu teoretickeho.

    • Re: Môj názor

      1.2.2012 / maros. / Reagovať

      Nemozem uverit tomu, co prave pisem, ale plne suhlasim :) Ludia povazuju zakladatelov Facebooku alebo Googlu za polobohov, v skutocnosti je ich bohatstvo vysledkom velkej nahody. Page & Brin chceli predat Google za milion dolarov, potencialni investori sa im vysmiali, “get real”!
      .
      S bodom 2 mam skor problem v nazvoch. To, co platime na daniach nie je ziadne poistenie, ale “care”, starostlivost. Nemal by som problem s tym, ak na vyplatnej paske vidim 9% zo mzdy na dochodky a 14% na starostlivost o dochodcov a mladych. Problem mam s tym, ze sa to maskuje ako poistenie.
      .
      Vo vseobecnosti si nemyslim, ze ludia citia nenavist voci bohatym, ak toto bohatstvo prislo vdaka poskytovaniu kvalitnych tovarov a sluzieb. Ako klucovu vyzvu demokracie a kapitalizmu vidim hlavne vysporiadanie sa s dobyvacmi renty (ze, Penta?).

      • Re: Re: Môj názor

        1.2.2012 / grgo / Reagovať

        “Poistenie” verzus “Care” – v podstate máte pravdu. Ja vždy rád o tomto uvažujem v zmysle Rawlsovského “original position”, teda v zmysle toho aké by nezávislý pozorovateľ vymyslel inštitúty, ktorými by sa mala riadiť spoločnosť. Myšlienkový pokus je nasledujúci – predstavte si, že neviete do akých pomerov sa narodíte, tieto vám budú určené náhodne, podľa toho ako ľudia napríklad na Slovensku reálne rodia. Môžete sa narodiť ako muž či žena, ako veriaci či ateista, ako jedináčik miliardára ale aj ako desiate dieťa v rómskej osade. Čo by ste však vedeli urobiť je určoť pravidlá, ktorými sa takáto spoločnosť má riadiť a veriac v ich spravodlivosť sa potom jednoducho do tohto sveta narodiť. Mám taký pocit, že menej ľudí by volilo feudálne zriadenie a viac ľudí by si možno zvolilo spoločnosť akú vidíme v liberálných demokraciách po celom svete.
        .
        Takže skutočne, ono to nie je “poistenie” v tom poistne matematickom vyjadrení, že každý dostane takú poistku akú si individuálne počas svojho života našetril. Je to o celospoločenskom “poistení”, o spoločenských inštitútoch a morálke ktorá v spoločnosti panuje. Inak zaujímavé je to, že aj kresťanská cirkev má na toto veľmi podobný názor – milodar od bohatého pre chudobných nie je nejakým dôkazom mojej morálnej nadradenosti, za ktorý by mi mali byť chudobní vďačný a bozkávať mi nohy. Milodar je právom chudobných a morálnou povinnosťou bohatých. Preto pokladám za nepochopiteľné, ak ľudia žijúci v blahobyte nadávajú aké vysoké percento musia platiť na luzu, cigánov, darmožráčov apod. , ktorí si to “nezaslúžia”, lebo neprešli nejakým mojim subjektívnym kritériom pracovitosti, inteligencie, kresťanskosti apod. , ktoré by im dalo hodnotu a oprávňovalo by ich dostať odo mňa pomoc.
        .
        Ale “poistka” môže byť aj v inom. Máme rok 2010 a máme začať investovať aby sme sa ako spoločnosť mali napríklad v roku 2050 lepšie. Nikto, ani ten najmorálnejší z morálnych podnikateľov nemôže vedieť čo bude v budúcnosti “fičať”. IT? Biotechnológie? Energetika? Robotika? Služby a logistika? Z hľadiska spoločnosti má zmysel diverzifikovať, časť ľudí sa naučí jedno a časť zase druhé. Následne v roku 2050 zistíme, že IT je úplne od veci, lebo sme naučili kódovať aj šimpanzov ale dnes vo svete fakt frčí zámočníctvo a kuchárstvo, lebo na toto sme ešte technológie nevymysleli. Svojim spôsobom má zmysel, aby sa práve tí úspešní o svoj úspech podelili s “neúspešnými” (napríklad tým, že deťom neúspešných zaplatia štúdium kuchárstva a zámočnáctva), lebo takto bol v roku 2010 nastavený implicitný sociálny kontrakt. Výkriky o tom ako daňami štát trestá nás úspešných apod mi pripadajú takto ex-post veľmi pokrytecké.

        • Odkaz od J.S . Milla

          1.2.2012 / TYTO / Reagovať

          odpozorovane v kontexte transformacie spolocnosti na rannokapitalisticke pomery (Anglicko, pol. 19. stor.)

          “Spôsob života chudobných by mal byť vo všetkých veciach, ktoré sa ich spoločne dotýkajú, regulovaný, ale nie chudobnými…

          Je povinnosťou vyšších tried myslieť za nich a prevziať zodpovednosť za ich spôsob života (…), aby sa mohli oddať pravej bezstarostnosti a odpočívať v tieni svojich ochrancov.

          Bohatí by mali byť in loco parentis pre chudobných, viesť a držať ich na uzde ako deti.”

          John Stuart Mill, Princípy politickej ekonómie

          • Re: Odkaz od J.S . Milla

            1.2.2012 / grgo / Reagovať

            Áno, podobne písal aj John Maynard Keynes vo svojej eseji “Economic Consequences of the Peace”
            .
            “Europe was so organized socially and economically as to secure the maximum accumulation of capital. While there was some continuous improvement in the daily conditions of life of the mass of the population, Society was so framed as to throw a great part of the increased income into the control of the class least likely to consume it. The new rich of the nineteenth century were not brought up to large expenditures, and preferred the power which investment gave them to the pleasures of immediate consumption. In fact, it was precisely the inequality of the distribution of wealth which made possible those vast accumulations of fixed wealth and of capital improvements which distinguished that age from all others. Herein lay, in fact, the main justification of the Capitalist System. If the rich had spent their new wealth on their own enjoyments, the world would long ago have found such a régime intolerable. But like bees they saved and accumulated, not less to the advantage of the whole community because they themselves held narrower ends in prospect.”
            .
            A inde “Thus this remarkable system depended for its growth on a double bluff or deception. On the one hand the laboring classes accepted from ignorance or powerlessness, or were compelled, persuaded, or cajoled by custom, convention, authority, and the well-established order of Society into accepting, a situation in which they could call their own very little of the cake that they and Nature and the capitalists were co-operating to produce. And on the other hand the capitalist classes were allowed to call the best part of the cake theirs and were theoretically free to consume it, on the tacit underlying condition that they consumed very little of it in practice. The duty of “saving” became nine-tenths of virtue and the growth of the cake the object of true religion. There grew round the non-consumption of the cake all those instincts of puritanism which in other ages has withdrawn itself from the world and has neglected the arts of production as well as those of enjoyment. And so the cake increased; but to what end was not clearly contemplated. Individuals would be exhorted not so much to abstain as to defer, and to cultivate the pleasures of security and anticipation. Saving was for old age or for your children; but this was only in theory,—the virtue of the cake was that it was never to be consumed, neither by you nor by your children after you.”
            .
            S týmto sa nedá nesúhlasiť. Masy chudobných by mohli znášať veľkú príjmovú nerovnosť, ak by tí s rozhodujúcou mocou tieto prostriedky nekonzumovali ale investovali. O návrate takéhoto starého sveta a obnovenie zašlej slávy morálnych kapitánov priemyslu Baťovho typu zrejme snívajú ľudia ako profesor Košťuriak.
            .
            Keynes to zakončuje týmto: “There were two pitfalls in this prospect: lest, population till outstripping accumulation, our self-denials promote not happiness but numbers; and lest the cake be after all consumed, prematurely, in war, the consumer of all such hopes.”
            .
            Je to veľmi podmanivý príbeh, v ktorom expanzia kapitalizmu, v prvej polovici 19. storočia počas viktoriánskej éry v prísne kontrolovanej puritánskou morálkou fungovala ako presný opak pyramídovej hry – bohatstvo sa v pote a krvi masy robotníkov prenášalo po generácie, len aby túto frenetickú expanziu do poslednej omrvinky zožral vojnový moloch.
            .
            K tejto téme by som ešte odporúčil esej od Michala Kaleckeho, ktorý rozoberá práve politické dopady (vtedy novej) keynesiánckej ekonomiky: mrzine.monthlyreview.org/2010/kalecki220510.html

  • Nedá mi nespomenúť

    31.1.2012 / grgo / Reagovať

    Jeden z najzákladnejších dôvodov prerozdeľovania – externality. Dane a subvencie sú často jediným (praktickým) spôsobom ako internalizovať externality. Aj keď je to asi iný spôsob prerozdeľovania ako mal na mysli Stiglitz.

  • dve veci

    31.1.2012 / ivansml / Reagovať

    Co sa tyka matematickych modelov, Stiglitz kritizuje konkretne makroekonomicke modely, nie matematiku ako taku (a aj o tej kritike by sa dalo diskutovat). V jeho pracach (minulych aj sucasnych) sa matematika bezne pouziva.
    *
    Suvaha Fedu je na webe, aktualizovana tyzdenne. Neviem co mal na mysli Stiglitz, ale ked sa hovori o transparentnosti, zvycajne sa mysli lepsie komunikovanie menovej politiky (napr. stanovenie explicitneho inflacneho ciela).

  • štát som ja, štát sme všetci

    31.1.2012 / mmiloš / Reagovať

    S tým čo tu písal Grgo a Sona08 viac-menej súhlasím, len by som varoval pred prenášaním veľkého množstva rozhodovacích právomocí v otázke prerozdeľovania na ten mýtický “štát”. Teda okrem prípadu, že ten štát bude silne decentralizovaný a občania si budú od úradníkov tvrdo (a nekompromisne) vyžadovať dodržiavanie pravidiel.

  • 4.2.2012 / Beliadr / Reagovať

    Keďže existuje fenomén ekonomickej aj všeobecnej vzácnosti je dané že jediné čoho budú mocť mať ludia v akoľkolvek režime všetci rovnako bude nedostatok. Platí to rovnako aj v intelektuálnej rovine. :-)

    • Re:

      4.2.2012 / grgo / Reagovať

      Ohľadom fenoménomu ekonomickej ako aj všeobecnej vzácnosti, existujú ľudia, ktorí majú väčí a tí ktorí majú menší nedostatok. Platí to rovnako aj v intelektuálnej rovine :)