Vysoké školy grécko-slovenského priateľstva

V rozhovore s ministrom financií Počiatkom ma zaujala časť jeho odpovede na otázku, prečo slovenský dlh rastie najvyšším tempom v regióne: „Pri hospodárení verejných vysokých škôl je ďalšia odchýlka 69 miliónov eur.“ Nie je jasné, ktoré rozpočtové kapitoly vysokých škôl boli prekročené. Ide však o mimoriadne veľkú sumu. Rozpočet verejných VŠ na rok 2009 vrátane kapitálových výdavkov a výdavkov na vedu bol totiž presne 473 701 721 eur. Ide teda o prekročenie o viac ako 14,5 %.

Čo spôsobilo toto navýšenie? Inflácia bola fakticky nulová, prírodné katastrofy sa nekonali. Akým-takým vysvetlením by bolo prijatie päťtisíc študentov navyše. Ale aj táto položka predstavuje iba 42 miliónov, naviac rozložených na tri roky.  Aj keď ju započítame celú, stále chýba 27 miliónov eur, čiže viac ako 800 miliónov SKK. Zdá sa, že verejné VŠ s predstihom nastúpili „grécku“ cestu: „Míňajme, míňajme, veď to niekto zaplatí.“ Ich šafárenie bude každého občana SR stáť 13 euro navyše – zhruba jednodenný rodinný nákup.

Je to možné aj preto, lebo kritériá komplexnej akreditácie VŠ sa ani v jednom bode nezaoberajú problematikou hospodárenia. Vynechanie tohto kritéria je namieste pri súkromných školách – tie nemajú zo štátneho rozpočtu ani euro. Je to však úplne pomýlené pri verejných VŠ, ktoré sú financované z daní nás všetkých (vrátane učiteľov a zamestnaných študentov súkromných VŠ). Čo keby každá verejná VŠ, ktorá prekročí svoj rozpočet čo o len jediný cent, bola automaticky zaradená v akreditačnom hodnotení o jeden stupeň nižšie?

Manažmenty väčšiny verejných VŠ reagovali na chyby vytýkané akreditačnou komisiou pružne. Keď bolo treba, v priebehu pár týždňov upravili pomer učiteľov a študentov. Ak by im hrozilo rovnaké nebezpečenstvo v oblasti rozpočtu, iste by to dokázali znovu. Keďže to však nikto nepožaduje, pokojne zakladajú na školách „pobočky Zväzu slovensko-gréckeho priateľstva“.