Prihlásenie | Aplikácie

Diskusia

Občan druhej kategórie

September 1, 2008 / eTREND /

Diskusia (7 reakcií)

  • ???

    3.9.2008 / goro / Reagovať

    Priznam sa ze tentoraz nerozumiem pointe vasho prispevku. Je celkom bezne, ze verejne grantove
    agentury prispievaju na R&D sukromneho sektoru odlisnym sposobom ako pre verejny sektor.
    Napr. je bezne, ze v FP7 to je kdesi medzi 50-75%. Ak budete vedecky pracovnik CASIO tak nedostanete na projekt v FP7 to iste ako napr. univerzitny profesor na UK. Teda povod pracoviska sa bezne diferencuje! (pozrite is aj APVV). Samozrejme, da sa polemizovat preco VEGA tam ma pre sukromnu VS 0%, ale ak sa pozriete na jej rozpocet, povod zdroja financii a urcitu historicku ulohu udrzania akych-takych prostriedkov na verejnu vedu, tak to nevidim az taky problem. Navyse granty VEGY su tak dobre akurat na nakup kancelarskeho papiera a jednu-dve cesty von, vacsinou nie vsak na pokrytie zaujimavejsieho vedeckeho projektu. Preto ak nemate paky/lobbing v APVV odporucam radsej skusat mimo SK-bohuzial velmi smutna sucastna realita.

    • Diferencovať = nedať nič?

      3.9.2008 / Jozef Hvorecký / Reagovať

      Hovoríte, že je diferencovaný prístup existuje. Áno, lenže vo Vami uvádzaných príkladoch ide o diferencovaný PODIEL. Plne by som chápal, keby sa od súkromnej vysokej školy očakávalo, že aj ona prispeje na na grant istým percentom. Ale podľa mňa “diferencovať” a “nedať nič” sú predsa len dve diametrálne rozdielne stanoviská.

      Ak hovorím o podieloch, tak rovnakú požiadavku by som navrhoval aj pre verejné vysoké školy. Vďaka tomu by si museli vytvoriť systém priorít a peniaze vyčleniť. (Je z čoho, VŠ predsa dostávajú peniaze na inštitucionálny výskum. To sú prostriedky čiste z titulu ich existencie. Takto by sa aspoň definoval ich zmysel. ) Sotva by sa stať, aby riešiteľský “tým” tvoril jeden-jediný prácovník ako som to videl v nedávno posudzovanom návrhu. Teda by sa čiastočne riešila aj ďalšia neresť nášho výskumu – jeho rozdrobenosť. Škola/fakulta by musela posúdiť svoje priority a svojim zamestnancom povedať: “Alebo ich budete sledovať, alebo robte výskum inak”.

      A už vôbec nechápem Vašej tvrdenie, že “verejná veda by mala byť v inom postavení”. Prečo? Mám ja snáď iným záujem na rozvoji slovenskej vedy ako Vy?

      • ???

        3.9.2008 / goro / Reagovať

        Este raz, VEGA je agentura zamerana na finacovanie verejnej vedy. Nevidim az taku anomaliu v tom, ze nepodporuje sukromny sektor a ma svoje pravidla. Pre sukromny sektor predsa existuju ine zdroje, napr. APVV. Na druhej strane som sa este nestretol s tym aby sukromny sektor vynakladal vlastne prostriedky (platy zamestnacov, priestory, laboratoria, technicke vybavenie, atd.) ciste na rozvoj verejneho vyskumu (tu mam na mysly hlavne komercnu sferu). Vy ano? Taky je totiz podla mojich znalosti zakladny princip VEGY. Ak ma o toto vasa VS zaujem, nevidim potom problem aby sa skusila etablovat ako pracovisko s dostatocnym vedeckym zazemim a zaujmom takyto verejny vyskum podporovat (zatial som sa s tym na slovenksu nestretol, mozno sa mylim). Snad by sa vam potom mohlo podarit dokazat adekvatnost zmeny pravidiel VEGY. Alebo ste uz taketo zazemie dosiahli a skusili ste ako sukromna VS vyslovit poziadavku na zmenu tychto pravidiel? Ak ano, ake su protiargumenty?

        K vasmu druhemu odseku nemam moc co dodat. Myslim, ze sa mylite. VEGA podporuje prave aj granty pre male riesitelske kolektivy, kde k projektu niekedy staci “pero a papier” (napr. matematicke vedy). Umoznuje riesitelom pokryt aspon zakladne potreby, napr. cestovne. Nevidim dovod toto odsudzovat. Predsa kazda grantova schema ma svoje pravidla a ak umoznuje finacovat aj one-man projekt preco nie. V zahranici existuje cela skala grantovych schem na podporu jednotlivcov. Nevidim dovod preco to u nas nemoze ist cez VEGU. Navyse, VEGA peniaze su z hladiska tvorby vacsich vedeckych projektov skutocne smiesne, a podla
        mna to nie je to ani jej prioritnym zamerom.

        K vasmu prvemu odseku. K prikladu diferencovaneho podielu mozem uviest aj priklad nuly. Napr. US univerzity v ramci FP7 nemozu ziskat finacne zdroje (ok mozu praticipovat na spolocnych projektoch ak si svoj podiel plne hradia). Domnievam sa ze by sa nasli aj ine grantove schemy s prikladom “nuly”, ale to nie je podstatne a nechcem tymito prikldami argumentovat lebo podstata je podla mna v tom co pisem v prvom odseku.

        Zaverom si dovolim vyslovit (mozno infantilnu) domnieku, ze v skorumpovanom slovenskom prostredi mozno prave toto zakladne pravidlo VEGY neotvorit sa sukromenu sektoru este ako tak brani skorumpovanosti aj tohto zdroja verejneho vyskumu a aspon trosku pomaha
        udrziavat verejnu vedu v sk.

        p.s.

        Napisali ste:
        “A už vôbec nechápem Vašej tvrdenie, že “verejná veda by mala byť v inom postavení. Prečo?”

        Kde toto tvrdim?

        • Verejná veda? Čo to je?

          4.9.2008 / Jozef Hvorecký / Reagovať

          Hoci ste doslova nenapísali, že “verejná veda by mala byť v inom postavení”, z tónu Vašich príspevkov mi to vyplýva:

          1. V prvom príspevku spomínate “historicku ulohu udrzania akych-takych prostriedkov na verejnu vedu”. VEGA aj KEGA vznikli skôr ako prvá súkromná vysoká škola. Teda je jasné, prečo sa v ich pravidlách súkromné VŠ opomenuli. Aký je dôvod na to, aby to aj naďalej ostalo?
          Kým akákoľvek VŠ začne robiť zaujímavú vedu, uplynie istý čas – musí sa stabilizovať kolektív, rozbehnúť výučba, atď. Neviem, ako je to na iných súkromných VŠ, ale u nás ten čas už nastal. A zrazu zisťujeme, že priestor na Slovensku je značne obmedzený umelo zavedenými pravidlami. Článok som napísal preto, aby som upozorníl ostatných vedeckých pracovníkov na diskrimináciu v tejto oblasti. Možno som naivný, ale verím v solidaritu komunity.

          2. Z nejasných príčin stotožňujete súkromné VŠ a súkromné firmy (”nestretol som sa s tym aby sukromny sektor vynakladal vlastne prostriedky (platy zamestnacov, priestory, laboratoria, technicke vybavenie, atd.) ciste na rozvoj verejneho vyskumu (tu mam na mysly hlavne komercnu sferu).” Naša škola naozaj platí výskum – vrátane môjho – zo svojich prostriedkov. Verte, nie je to jednoduché, keďže naším takmer jediným zdrojom príjmov je školné študontov. (Podčiarkujem, “školné”, nie “vedné”.)

          3. Pri akreditácii sa kladie dôraz hlavne na granty VEGA. Ak sme si takí rovní ako tvrdíte, prečo ich nemôžme dostať? V súťaži s jednotnými pravidlami sa skôr preukáže, kto je ako odborne zdatný. To naozaj nie je otázka výšky grantov, ale jednoty pravidiel.

          Dosť nešťastne Vám uletela poznámka “…neotvorit sa sukromnu sektoru este ako tak brani skorumpovanosti …”. Je nielen infantilná (čo priznávate), ale je aj hrubým obvinením kolegov zo súkromných VŠ. To nás naozaj takto vidíte?

          • ???

            4.9.2008 / goro / Reagovať

            Verejna veda – jednoducho vedecka cinnost ktorej vysledky su verejne dostupne. Napr. ak v ramci vasho projektu vytvorite novy softwarovy koncept e-learningu (mam dojem, ze sa tymto zaoberate) tak ste zaviazany tento software volne poskytnut verejnym instituciam.

            Nikde netvrdim, ze pravidlo VEGA neposkytovat zdroje sukromnym VS je spravne. Ako uz spominam v prvom prispevku mozeme o tom polemizovat. Aj tu vsak treba zaviest urcite pravidla a hlavne to podla mna riesit inou formou aku ste zvolili. Vas prispevok
            mi osobne znie zbytocne utocny a urazlivy smerom k VEGE. Preto by ma este raz zaujimalo, aku aktivitu vyvinula vasa VS aby sa tie pravidla zmenili? A nasledne, ake boli pripadne protiargumenty? Az potom podla a mna mozeme zacat objektivnejsie debatovat o adekvatnosti zmeny pravidiel …..

            Ano miestami chybne mixujem komercnu sferu a sukromne VS. Mylne som zrejme nadobudol dojem, ze navrhujete otvorenie sa VEGY celemu sukromnemu sektoru. Nejak ma k tomu viedol vas blog, z ktoreho som tuto diferenciaciu na prvy raz nezachytil. Moje ospravedlnenie.

            A este k mojej poznamke o skorupovanosti. Mal som na mysli hlavne rozne a.s. a s.r.o., ktore zrejme prisli na to, ze cez verejne grantove zdroje si lahko a bez akejkolvek kontroly vystupov mozu riesit svoje financne vydavky, ci uz personalne, vybavenie, atd. Skuste si z APVV stiahnut databazu pridelenych projektov a dopatrat sa k ich vystupom (napr. Google, kedze APVV nema ani tu namahu toto zverejnovat). Netvrdim, ze pracoviska VS a SAV su v tom ciste ako lalie, a aj tam je velky prietor k vytvoreniu zdravsieho prostredia. Ak sa Vas moja poznamka dotkla osobne, ospravedlnujem sa, nebolo to tak myslene.

            Pekny den !


            • VEGA za to nemôže

              4.9.2008 / Jozef Hvorecký / Reagovať

              Ďakujem za ospravedlnenie a prijímam ho. Náš dialóg je ostrý, ale konštruktívny. Takže by bolo škoda kaziť ho invektívami. Ak som sa Vás niektorým svojím výrokom dotkol, prijmite aj moje ospravedlnenie.

              Neútočím na VEGu. Tá sa iba správa tak, ako jej to prikazuje zákon. Svojím sarkazmom som sa snažil poukázať najmä na to, že na jednej strane sa moje výstupy merajú počtom grantov, na druhej strane existujú pádne dôvody na to, aby som žiadne ani nepísal. (Kto by písal grant na 0 SK?) A nejde tak ani o mňa, ja si peniaze dokážem získať aj vonku, ale hlavne o mladších kolegov, ktorí ešte nemajú dostatočnú reputáciu.

              V našej diskusii ešte nepadlo slovo KEGA. V jednom svojom blogu uvádzam, ako sa granty (často oveľa väčšej výšky ako ponúka VEGA) vyplytvajú na “výsledky” rozsahu 100 kníh, ktoré sa potom rozdajú zadarmo. (http://blogy.etrend.sk/jozef-hvorecky/kolko-stoji-kniha-ktora-je-zadarmo/131295.html ) Takže o menšom zneužívaní verejných prostriedkov na verejných VŠ by som sa na Vašom mieste vyjadroval s krajnou opatrnosťou.

              Pretože ide o legislatívnu oblasť, samozrejme, že sa snažíme lobovať za zmeny. Ak som hovoril o solidarite komunity, je to aj preto, lebo takýmto nástrojom by mohla byť napríklad rektorská konferencia. Tá však odhlasovala, že jeden hlas rektora verejnej VŠ má váhu piatich hlasov rektorov súkromných VŠ. Tak sa nečudujte, že súkromné vysoké školy založili vlastnú asociáciu rektorov – dúfajúc, že si snáď jej hlas niekto vypočuje. Áno, niečo sa robí, ale k výsledku je ešte hodne ďaleko.

              • ???

                4.9.2008 / goro / Reagovať

                Nerobim si iliuzie of perfektnom vyuzivani zdrojov VEGY alebo KEGY (hoci s tou druhou nemam ziadnu skusenost) vo verejnom skolstve a SAV. Je tu urcite priestor na zlepsenie.

                K vasmu poslednemu odstavcu. Ano, neuveritelna byrokracia brani presadit akekolvek zmeny ktore co len trosku ohrozuju poziciu tych ktori o zmenach rozhoduju (hoci ma tu mnohi asi ukamenuju, dovolim si tvrdit ze takato zabarikadovanost verejnych institucii tu nebola ani za socializmu). Navyse, ocakavat od ludi ako p. Caplovic, Luby atd. nejaku vlastnu iniciativu k zmene je podla mna naivne. Ti ludia sa v tomto prostredi pohybuju tak dlho, ze podla mna uz stratili schopnost vytvorit akukolvek viziu zasadnejsiej zmeny. Na druhej strane ako povedal Werich, nad blbostou sa neda zvitazit ale aj tak s nou treba bojovat. Takze good luck!!!