Občan druhej kategórie

Znova som si uvedomil, že som iba občan druhej kategórie. To sa mi stáva vždy, keď odošlem posudok grantovým agentúram VEGA alebo KEGA.

Presnejšie, ani nie tak občan, skôr vedecký a pedagogický pracovník. Môžem robiť isté odborné aktivity, ale nie všetky, o ktorých sa domnievam, že patria medzi práva slovenských vedeckých a pedagogických pracovníkov. V danom prípade som dostatočne kvalifikovaný na to, aby som posudzoval vedecké a pedagogické granty udeľované týmito agentúrami – ale nie dosť dobrý na to, aby som sám mohol o ich finančné prostriedky žiadať. Pripadá mi to čudné, pretože zdravý rozum hovorí, že na to, aby som mohol niečo odborne posudzovať, musím mať kvalifikáciu aspoň takú ako ten, koho činnosť posudzujem. Tým, že ma grantová agentúra žiada o posúdenie návrhu, automaticky uznáva, že mám primeranú kvalifikáciu – a teda, že aj sám by som mohol o grant požiadať.

Vlastne, požiadať môžem. Som slovenský občan, vedecky pracujem, pôsobím v rezorte školstva. A predsa nepodám. Lebo, keby som aj žiadosť podal a môj projekt by úspešne prešiel schvaľovacím konaním, dostal by som grant na 0  – naozaj, nula – slovenských korún. (Nula euro – aby som šiel aj s duchom doby). Ešte zvláštnejšie je to, že keby som prešiel na inú školu, grant by zrazu mohol byť nenulový.

V živote som sa stretol so všelijakými obmedzeniami na udeľovanie grantov. Najčastejšie a naprosto logické je obmedzenie na základe kvalifikácie. Grant z biologických vied by nemal dostať žiadateľ, ktorý nie je zdatným biológom.

Mnohé grantové agentúry financujú iba niektoré druhy výskumu, napríklad medicínsky, chemický alebo kozmický. Preto ani najlepší svetový informatik nemá šancu uspieť, keď takúto agentúru požiada o financovanie problému zo svojej oblasti.

Ďalšie agentúry kladú legislatívne obmedzenia na formu financovania. Keď som dostal grant firmy CASIO, tak mi vysvetlili, že zmluvu nemôžu uzavrieť s fyzickou osobou. Uzavreli ju preto s Vysokou školou manažmentu. Keby som mal vlastnú firmu, kľudne by ju uzavreli s ňou.

Ale nikdy som nepočul, že by sa grantová agentúra rôznym spôsobom správala k pracovníkom rôznych pracovísk. To je slovenská špecialita. Postihnutými sú z nejasných dôvodov pracovníci súkromných vysokých škôl. Keby som prešiel na verejnú alebo štátnu VŠ, prípadne na SAV, moju šancu dostať grant by nič neobmedzovalo. Z toho mi vychádza, že VEGA a KEGA ma chcú ovplyvniť, aby som prešiel na niektorú z nich – pôsobia ako ich „headhunteri”.

Nikdy by som nepredpokladal, že z grantovej agentúry sa môže vyvinúť headhuntingová. Ale… Ako povedal klasik: „Na Slovensku je to tak“.