Emócia má veľkú energiu

Nedávno som dostala ponuku lektorovať tému asertivita. Býva mojím zvykom získať od firmy viac informácií o dôvodoch, ktoré ju viedli k rozhodnutiu školiť ľudí k danej problematike a súčasne si ozrejmiť ciele, ktoré tým sleduje.

Aj v tomto prípade, ako v mnohých predošlých, sa opakovalo to isté. Ľudia nevedia prijať kritiku a negatívnu spätnú väzbu a buď to vyústi do konfliktu, alebo to nezvládajú a je to pre nich stres. Radšej sa takýmto situáciám vyhýbajú, napriek tomu, že ich úlohou je práve komunikovať „nepríjemné“ témy – sťažnosti, reklamácie, nedostatky… Oprávnené či neoprávnené. V každom prípade však s najväčšou pravdepodobnosťou plné emócií.

Znovu som si uvedomila, keď som písala obsahovú náplň tréningu, aké dôležité je realizovať každú tému rozvoja soft skills (nielen asertivitu) s ohľadom na osobnostný potenciál. Môžem urobiť vynikajúcu prípravu, mať množstvo skúseností ako lektor, použiť najmodernejšie metódy vzdelávania dospelých. Ak však nepracujem s informáciami o osobnostných charakteristikách jednotlivých členov každej skupiny (a tie sa, samozrejme, od prípadu k prípadu líšia), pravdepodobne efektivita a účinnosť tréningu nebude dostatočná. Jednoducho sa to minie účinkom, pretože nie všetkým je asertívna komunikácia osobnostne blízka.

Sú typy osobnosti, ktoré celkom prirodzene prijmú postupy a odporúčania a veľmi rýchlo u nich zmenu badať. Ale čo tí, ktorí  také nastavenie osobnosti nemajú? Prídu z tréningu a nič… Skúsia použiť niektorú techniku a zase nič… Ak sa ešte aj v ich okolí vyskytne kolega, ktorý je práve ten s prirodzene rozvinutou schopnosťou asertívne komunikovať a jemu to ide… Ochota urobiť nejakú zmenu je hneď na bode mrazu.

Neraz sme školili ľudí prvého kontaktu, tých ktorí sú prví „na rane“, keď ide o problém, nedostatok, sťažnosť či reklamáciu. V úvodných fázach tréningu často počúvam hodnotenia konfliktných situácií, v ktorých sa ocitajú:

„Ako si to predstavuje, takto so mnou hovoriť, nemá vychovanie?“

„Oni majú byť slušní, ja som slušný!“

„Príde do miestnosti a už kričí. Ako mám zostať pokojný?“

Emócia strieda emóciu a nepríjemný konflikt je na svete. A do konfliktu často vstúpia aj tí, ktorí by to práve mali ustáť. A často zisťujeme, že mnohí kurzom asertivity už v minulosti prešli. Preto sa mi osvedčuje využívať pri každom tréningu informácie  o osobnostných typoch. Odhaľujú nielen naše silné a slabé stránky, ale aj to, ako odlišne na nás pôsobia tie isté situácie a najmä to, ako v nás fungujú s emócie.

Ak poznáme spúšťače a prejavy emócií (a to je u každého typu iné), môžeme lepšie odhadnúť situácie, kedy sa emócia prejaví spôsobom, ktorý nie je pre nás, ani pre naše okolie práve prijateľný. Emócia má veľkú energiu a ak ju nezvládneme, obráti sa proti nám. Je preto lepšie poznať sa a naučiť sa tomu predchádzať.

Znovu a znovu sa presviedčam a so mnou aj tí, ktorých trénujem, že sebapoznanie je dôležitým východiskom pre všetko, čo robíme. Najmä však vtedy, ak v tom, čo robíme, chceme či potrebujeme urobiť nejakú zmenu. Zvyčajne však chceme, aby sa zmenili tí druhí.