Ratujce mne, bo trežvejem!!!

Tak predsa prišli, biznis ich pritiahol, čo biznis, aj podmienky čo sme im nachystali a po červenom pokrovci 19 miliónov  eur zagúľali. Veď ako vraveli, zlepšite podmienky, prídeme. A prišli, aj s rozprávkovými platmi. 465 ľudí zamestnajú. Hurá, po 1 300 eur dajú…anciáša, len prečo z nášho?

Ratujce mne, bo trežvejem!!! Tak vravia východniari a aj ja, lebo sa mi to páči, keď sa z opojenia dostávam do reality. devätnásť miliónov eur, vydelíme, vynásobíme, zrátame a žasneme… Veď my tou našou dotáciou pokryjeme tým americkým biznismenom mzdové náklady  465-tim zamestnancom pri deklarovanom zárobku 1 300 eur na viac ako dva a pol roka! A ešte ďalší bonus, aj daňové úľavy pridáme. A to hovoríme len o jednej firme, koľko takých dotácií sme už rozdali?!

Aby sme si rozumeli, všetci si želáme, aby sa u nás zvýšila zamestnanosť, len akosi zabúdame na tých  NAŠICH drobných či menších podnikateľov, ktorým nikto nič nedaruje. Naopak, už týždne sa diskutuje o tom, ako do štátnej pokladnice od nich dostať čo najviac… Už viem prečo, aby sme štedro dotovali CUDZÍCH.  Ak by sme takto podporili naše podnikateľské subjekty, určite by na seba naviazali viac zamestnancov. Nehovoriac o totálne zdeformovanom podnikateľskom prostredí. A takto pomaly znechutíme najmä podnikateľov – výrobcov.

Nemecko a Rakúsko otvárajú pracovný trh. Rakúšania už reagujú, chránia si to svoje. Ani sa im nedivím. Vážia si to, čo majú a nechcú si to dať dokaličiť lacnou pracovnou silou. Pre našich ľudí je to vlastne výhoda, no pre firmy, ktoré ich zamestnávajú, veľmi nie. Ale dalo sa to čakať. Každý si chráni svoje, len my si to naše rozdávame.

Aby som nezabudol, dávam prácu ôsmym ľuďom, krát 1 300, krát 12, krát dva a pol roka. Presne 312-tisíc eur. Len toľko by som chcel, kedy sa môžem zastaviť?