98% Francúzov a ja

Začiatkom novembra minulého roka otvoril francúzsky prezident Nicolas Sarkozy „celonárodnú debatu na tému národnej identity“. Okrem viac ako 330 verejných debát na lokálnej úrovni vláda zriadila pre verejnosť aj špeciálnu webovú stránku, aby sa na tému vlastenectva mohol vyjadriť každý. Zatiaľ túto možnosť využilo asi 50 tisíc ľudí. Na otázky francúzskych novinárov, čo si od tohto fóra sľubuje a kam smeruje celá debata, minister pre imigráciu odpovedal, že „určite nie k nejakému zákonu“. Národná identita sa podľa neho totiž „nedá nikomu prikázať“.

Obdobnú tému o národnej identite či vlastenectve načala koncom minulého roka aj Slovenská národná strana. Na rozdiel od Francúzov však neotvorila verejnú debatu – prišla rovno s úmyslom presadiť zákon, ktorý prikáže sľubovanie vernosti vlasti, spievanie hymny na školách či vešanie štátnych symbolov či textu hymny na stenách tried…

Spomínam si, ako počas bývalého režimu komunisti všade, kde sa dalo – školy nevynímajúc – zriaďovali miestnosti revolučných tradícií. Na stenách viseli nielen portréty čelných domácich či sovietskych komunistických papalášov, ale aj československá a sovietska zástava, rôzne kladivá, kosáky a hviezdy. Skrátka, symboly. A občas tam znela aj hudba: československá hymna, sovietska hymna, pieseň práce, ďalšia o červených vojskách, ktoré tiahli spoza hory, iná o tom, že keby ešte žil súdruh Lenin, na kolená by ma vzal (hrozná predstava…).

Francúzi sú známi tým, že len s veľkou nevôľou odpovedajú na otázky v angličtine. Sú pyšní nielen na svoj jazyk a kultúru, ktorú cieľavedomo a intenzívne šíria do celého sveta. Sú hrdí aj na svoju históriu, gastronómiu, svojich športovcov, hercov. Podľa prieskumu z roku 2008 sa až 90 percent opýtaných vyslovilo, že sú hrdí na to, že sú Francúzmi. Asi polovica z opýtaných si myslí, že byť Francúzom znamená mať francúzske korene, ale až 98 percent ľudí vyjadrilo názor, že byť Francúzom znamená rešpektovať francúzske zákony a inštitúcie.

Za posledné roky sme boli svedkami množstva škandálov. Nevyhol sa mu snáď ani jeden z rezortov – a najviac sa hovorilo práve o tých v gescii SNS. O excesoch predsedu tejto strany sa napísalo viac ako dosť. Všetkými týmito príbehmi sa tiahne jedna ústredná téma, a síce pohŕdanie občanmi aj zákonmi. A znevažovanie inštitúcií.

Rovnako ako 98 percent Francúzov, aj ja som presvedčená, že byť dobrým vlastencom je v prvom rade o dodržiavaní a ctení si zákonov a inštitúcií. O poctivej práci. O robení dobrého mena v zahraničí (však, pán Kaliňák!). Tento pocit hrdosti už našťastie mnohí poznáme. Keď naši hokejisti v roku 2002 priniesli domov zlato, keď sa o Slovensku pred pár rokmi hovorilo ako o vzore modernizácie a cesty k prosperite, keď sa darí našim umelcom žať úspechy v zahraničí…

Zákon o vlastenectve sa možno tejto vládnej koalícii nakoniec podarí presadiť. Pocit hrdosti na Slovensko to však nijako neupevní ani neposilní. Naopak – pocit, že za partiu, ktorá pohŕda zákonmi aj ľuďmi, sa treba hanbiť, sa tým len posilní.

PS: Vo Francúzsku väčšina ľudí považuje celú debatu o národnej identite len za predvolebný ťah vládnej strany ako pred komunálnymi voľbami osloviť čo najviac voličov nacionalistického Národného frontu.