Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG Ján Košturiak

Po opici...

Eurofondy skončili, ľudia sa prebúdzajú z opice, majú sucho v ústach a prázdne vrecká.

06.01.2013 | Ján Košturiak

Ľudia začínajú chápať, že prázdne reči musí nahradiť skutočná práca. Fikcia? Čím skôr to príde, tým lepšie pre všetkých.

Na Slovensku je panika! Odchádzajú americkí oceliari, nemeckí plynári a francúzski elektrikári. Balia aj farmaceuti, káblikári a ďalší. Kam idú? Tak ako vždy – tam, kde dokážu zarobiť viac. Vydojili kravičku, vypásli trávu a idú ďalej. A už máme pripravené ďalšie stimuly – niektoré sú na prilákanie ďalších “správcov” našich kravičiek a pasienkov, iné sú iba obyčajnými splátkami straníckych pôžičiek. Problém je, že dotácie, stimuly aj splácanie politických pôžičiek platíme my – podnikatelia a občania. My sme si však ani nepožičali na voľby, ani sme k nám nepozývali zahraničné firmy.

Platíme dane, nemocenské a poistné. A čo za to dostávame? Nič. Nefunkčné zdravotníctvo, školstvo, súdy a políciu. Slovenskí občania sú okrádaní zo všetkých strán. Kedy vytriezvieme a vyčistíme tento chliev? Áno, zahraničné firmy odchádzajú a my sa už zase skladáme na ďalšie, ktoré prídu po nich. Namiesto toho, aby sme rozvíjali naše vlastné podnikanie. Vytriezveli sme aj z toho, že niekto sľuboval ľuďom istoty a dnes im ich berie – pre istoty svojich sponzorov a kamarátov.

Do Nového roka nám politici povedali veľa zaujímavých informácii. Vraj sme malá ekonomika (kto by to povedal?), náš hospodársky vývoj závisí od Nemecka a naša budúcnosť je vraj pevne spojená s Európskou úniou – na večné časy a nikdy inak! Dozvedeli sme sa, že najdôležitejšia je politická stabilita – teda, aby ľudia boli ticho, aj keď sa plány politikov nesplnia a nič nebude poriadne fungovať. A ak nebude dosť finančných zdrojov, tak všetci vieme, kde ich treba hľadať – no predsa vo firmách a u bohatých ľudí. Tu môžeme začrieť vždy, keď bude treba hľadať ďalšie peniaze – až dovtedy, kým fungujúce firmy a bohatých ľudí budeme mať.

Pobavia ma reči o tom, ako treba vyberať dane a vytvárať verejné zdroje. Dane by sa dali vyberať a kontrolovať v reálnom čase bez možnosti daňových únikov. Toto riešenie na Slovensku existuje, ale poškodilo by finančné toky mnohých sponzorov politických strán. A tak je lepšie napĺňať verejné zdroje vyberaním peňazí od obyčajných ľudí – na poplatkoch za lieky, daniach alebo odvodoch. O akých verejných zdrojoch to hovoríme? Sú to naše peniaze, percentá odvedené z tvrdej práce. Akým právom sa k nim správa nejaký úradník, ako keby boli jeho? Môj priateľ v USA dostane každý rok list, v ktorom mu štát oznamuje, koľko peňazí si doposiaľ zaplatil na svoj dôchodkový účet, ako boli tieto peniaze zhodnotené a aký dôchodok mu vychádza. Akým právom niekto rozhadzuje  peniaze občanov na nákup predražených a nepotrebných prístrojov pre štátne organizácie alebo na dotácie spriatelených firiem?

Nedávno sme diskutovali o podpore inovácii a domácich podnikateľov. Pýtal som sa odborníkov aj samotných podnikateľov, akú formu štátnej podpory by očakávali. Väčšina sa zhodla na tom, že najväčšou podporou by bolo už to, keby im štát neškodil a nechal ich podnikať. Očakávania na podporu pri exporte a prieniku na zahraničné trhy, alebo pri výchove podnikateľov a inovátorov zostali v rovine sci-fi.

Paul Krugman, ktorý publikuje vtipné ekonomické úvahy v časopise New York Times, nazval prvé desaťročie nového tisícročia „veľkou nulou“. Vraj sa v tomto čase nič dobrého nestalo. Krugman by asi očakával nejakú katastrofu alebo inváziu mimozemšťanov, ktorá by „nakopla“ ekonomiku. Nestalo sa. V tejto dekáde však postavil na nohy spoločnosť Apple Steve Jobs, ktorý ukázal svetu čo sú inovácie a ako sa robia. Predpokladám, že na to nedostal žiadnu podporu z fondu na rozvoj inovácii v USA. Tento človek v prieskumoch medzi mládežou suverénne vyhráva rebríčky podnikateľských hrdinov, inšpiruje, motivuje. Kto inšpiruje našu mládež?

Veľká nula môže byť veľkým treskom – najväčšie svetové inovácie vznikali v ťažkých časoch. Aj keď je ekonomika USA nad priepasťou (Krugman navrhuje vytlačiť biliónovú platinovú mincu), súčasná kríza a transformácia štartuje obrovskú vlnu podnikateľov a podnikania. A čo my? Pripravujeme sa na novú vlnu rozhadzovania a rozkrádania eurofondov. Namiesto podnikateľov vychovávame žiadateľov o podpory a granty, namiesto inovátorov máme administrátorov európskych projektov. Fuj!

Ak hľadáte na internete analýzy a manuály o inováciách, určite skončíte na nejakom portáli EU. Tisíce strán. Ak hľadáte na trhu výsledky inovácii európskych podnikateľov, tak je to horšie.

Potrebujeme nový druh škôl, ktoré budú študentov učiť myslieť inak (think different), podnikať a inovovať. Potrebujeme podnikateľské školy, na ktorých sa reálne podniká a úspešnosť študenta sa meria úspechom jeho firmy. Jan Antonín Baťa spomínal podnikateľské univerzity a Robert Kiyosaki hovorí o tom, že školstvo by sa malo inšpirovať podnikateľmi formátu Henryho Forda alebo Steva Jobsa. V školách by mali byť dva odlišné programy – jeden pre zamestnancov a druhý pre podnikateľov. Zatiaľ máme iba ten prvý, aj ten v žalostnom stave.

Diagnóza je jasná – HDP klesá, nezamestnanosť a dlh stúpajú. Rast nie je možné udržovať zvyšovaním zadlžovania, nezamestnanosť sa nedá znižovať rastom dlhu a zadlžovanie sa nedá znížiť ďalším zadlžovaním. Mimochodom Japonsko, USA alebo Kanada majú vyššie zadlženie na obyvateľa ako Grécko. Im ešte požičajú, Grékom už nie.

Okolo nás sa nahromadilo množstvo problémov. Staré spôsoby ich riešenia evidentne nefungujú. Čím skôr ich odvrhneme, začneme sa problémy pozerať úplne ináč a hľadať nové spôsoby riešenia, tým skôr sa vyhrabeme zo situácie, v ktorej sme.

Za investície na vytvorenie nových pracovných miest sa nakupujú produktívnejšie technológie, ktoré pracovné miesta v konečnom dôsledku redukujú. Stimuly na prilákanie zahraničných investorov fungujú iba dočasne. Podpory v podobe európskych fondov ničia trh, konkurenciu, korumpujú a vedú ľudí k tomu, že je lepšie priživovať sa ako pracovať alebo podnikať. Všetko zle!

Existuje jedno riešenie. Nechať ľudí podnikať. Podporovať samozamestnávanie, lokálnu výrobu a spotrebu. Nie je pravda, že malé firmy sú menej úspešné ako veľké. Dnes nie je dôležité, či je firma veľká alebo malá – musí byť rýchla, flexibilná a inovatívna. A to sú skôr vlastnosti malých ako veľkých. To isté platí pre štáty. Malé štáty nemusia byť príveskami štátov veľkých a už vôbec nemusia kopírovať ich stratégie. Malé štáty môžu rásť aj vtedy, keď veľkí stagnujú, môžu riešiť problémy svojich občanov rýchlejšie, inovatívnejšie a efektívnejšie ako veľké, byrokratické systémy. Švajčiarsko, Rakúsko, Dánsko, Nórsko, Fínsko, Singapúr, Izrael alebo Lichtenštajnsko nie sú veľké štáty.

Globalizácia narazila na svoje hranice a prechádza do relokalizácie. Práve tu je šanca pre malé štáty a autonómiu regiónov. Lokálne podnikanie a lokálna spotreba, na rozdiel od politikov, zvyšujú zamestnanosť. Zvyšovaním domácej spotreby sa zlepšuje ekonomika a znižuje sa závislosť na globálnych krízach. Zvyšuje sa výber daní, znižujú sa sociálne problémy a rozvíja sa to najcennejšie, čo krajina má – ľudia, ich talenty, znalosti a schopnosť podnikania. Namiesto natŕčania rúk a špekulovania ako získať dotácie, ľudia používajú ruky na prácu a svoje mozgy na inovácie.

Slovenská mládež potrebuje vzory – nie podnikavcov, ktorí sa priživujú na štáte, ale podnikateľov, ktorí dokážu budovať úspešné firmy aj napriek štátu. Aj dnes máme na Slovensku dosť podnikov, ktoré sú úspešné v medzinárodnom rozsahu. Okrem často spomínaných firiem ESET, Sygic, Anasoft alebo Soitron, robí dnes významný projekt pre Kazachstanské železnice dlhodobo úspešná firma Ipesoft zo Žiliny. Spoločnosť LKT v Trstenej exportuje lesné kolesové traktory na najnáročnejšie trhy. Firma OMS zo Senice je dnes líder v oblasti svetelnej techniky a buduje fabriku v Indii, Elcom vyváža elektroniku do Čína a do Afriky, Matador stavia linky pre výrobu automobilov v Rusku, Konštrukta Industry vyvíja a vyrába gumárenské linky pre Čínu, Indiu alebo Nemecko. Firma Kovaľ Systems vyrobila prvý prototyp výmenníkovej stanice na batérie elektromobilov a vyváža svoje technické riešenia do mnohých krajín. Riešenie lokálnej výroby biopotravín Agrokruh získalo ocenenie spoločnosti Toyota a postupne získava obdiv vo svete. Ján Semaňák z firmy Karloff s nápojmi Tatratea úspešne dobýja svetové trhy. Mohol by som uviesť desiatky ďalších príkladov – Spinea, 3070, VRM, Vipo, IDC Holding, Vital, Decodom, BOST a iné.

Preberme sa z opice. Nečakajme, čo urobí Európska únia, alebo čo povie pani Merklová. Karty sa rozdávajú odznova, toto nie je kríza ale transformácia. Jej riešenie je v troch P – pochopiť javy, ktoré okolo nás prebiehajú. Menej čítať oficiálne analýzy a koncepty a viac pozorovať skutočné trendy a zmeny okolo nás. Prispôsobiť sa novým podmienkam a nebojovať proti nim. Využiť nové príležitosti vo svoj prospech.

Arthur D.Levinson, z firmy Genetech kedysi povedal: „Ak chcete vytvoriť inovačné prostredie, nájdite inovačných ľudí, počúvajte ich a robte to, čo hovoria.“ Takýchto ľudí máme na Slovensku dosť. Nesedia však na ministerstvách, ale pracujú vo svojich podnikoch.

Čím skôr to pochopíme, tým skôr nás opica prejde.

 

  • Nahor
  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 14 Diskusia

Amatéri a profesionáli

Sú amatéri, ktorí robia profesionálnu prácu a sú aj profíci, ktorí nerobia nič a berú za to peniaze.

05.08.2013 | Ján Košturiak | čítanosť: 11607 | 17

O živote, práci a slobode...

Prichádza doba, keď si budeme prácu vytvárať sami. Rozhovor Jána Košturiaka s Tomášom Hajzlerom.

15.04.2013 | Ján Košturiak | čítanosť: 4706 | 6

Nástroje

  • Nahor
  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 14 Diskusia

Ján Košturiak

Ján Košturiak
  • Počet článkov: 28
  • Priemerná čítanosť: 7628
  • Priemerná diskutovanosť: 22
  • RSS blogu

O blogu

Pracovník spoločnosti IPA s.r.o.

Kalendár sa načítava...