Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG INESS

Nižšími odvodmi za vyššiu zamestnanosť

12.12.2012 | INESS

  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 66

Jednou z najväčších prekážok vytvárania nových pracovných miest na Slovensku je vysoká miera odvodového zaťaženia. Tá zaťažuje a predražuje cenu práce zamestnancov, a obmedzuje tak dopyt najmä po nízkokvalifikovanej pracovnej sile. Zlepšenie situácie by mohlo priniesť zníženie odvodového zaťaženia nízkopríjmovým skupinám podľa nižšie opísaného návrhu. Návrh by podporil vznik tisícov pracovných miest a zníženie odvodov by pocítili státisíce zamestnancov.

V súčasnosti je na Slovensku administratívne stanovená minimálna mzda vo výške 327,20 eur. Zároveň platí, že každý ôsmy zamestnanec zarába menej ako 400 eur v hrubom. Aj napriek badateľnému ekonomickému zlepšeniu za posledných 15 rokov nie sme teda v porovnaní so západnou Európou bohatou krajinou – nízky príjem je pre mnohých ľudí dlhodobou realitou.

Vina za nízke mzdy sa často chybne prikladá zamestnávateľom s odôvodnením, že oni predsa vyplácajú mzdy, a oni môžu tieto mzdy aj zvýšiť. Zabúda sa na to, že títo zamestnávatelia sú často jediní, ktorí sú ochotní nízkokvalifikovanú pracovnú silu v regióne zamestnať. Výška mzdy, ktorú zamestnávateľ vypláca, je navyše podmienená pridanou hodnotou jeho zamestnanca. Ak je táto nízka, je obmedzená aj šanca zamestnanca na vyššiu mzdu.

Situácii nepomáha ani nízka úroveň kapitálu v krajine. Menej kapitálu znamená menšiu konkurenciu zamestnávateľov, ktorí by tak zamestnancom ponúkali vyššie mzdy, aby predišli ich odchodu do lepších podmienok.

Dva nesociálne prejavy sociálneho štátu

V prípade konštatovania nízkych miezd zamestnancov s príjmom v okolí minimálnej mzdy treba dodať, že nízke sú najmä ich čisté mzdy. To, čo ich mzdu znižuje, teda nie sú zamestnávatelia, ale odvody, ktoré platia štátu. Slobodný a bezdetný zamestnanec s príjmom 327,20 eur vďaka existencii nezdaniteľného minima neplatí žiadnu daň z príjmu. S odvodmi je to už horšie:

príklad

Tieto na strane zamestnanca s minimálnym príjmom tvoria vyše 43 eur z hrubej mzdy, na strane zamestnávateľa však okolo 115 eur. V čistom tak legálne zamestnaný pracovník zarábajúci minimálnu mzdu dostane 283 eur. Znamená to, že štát najnižšej príjmovej skupine berie z výplaty prostredníctvom odvodov viac ako tretinu jej ceny práce.

Stanovenie vyššej minimálnej mzdy problém nevyrieši, práve naopak, môže viesť k prepúšťaniu nízkopríjmových zamestnancov. Zákonom stanovená minimálna mzda totiž len bráni zamestnávaniu ľudí, ktorých pridaná hodnota pre zamestnávateľa nedosiahne túto arbitrárnu hodnotu. Z tohto hľadiska je preto existencia minimálnej mzdy najabsurdnejšou reguláciou trhu práce, keďže stanovuje zákonné prekážky na zamestnávanie nízkokvalifikovanej pracovnej sily.

Návrh zníženia odvodov nízkopríjmových zamestnancov

Zlepšenie príjmovej situácie nízkopríjmových skupín by preto mohli priniesť dva kroky: zrušenie minimálnej mzdy a zníženie odvodovej povinnosti najnižších príjmových skupín. Tento postup INESS navrhoval už v roku 2006, a vzhľadom  na vysokú mieru nezamestnanosti a vysokú úroveň dlhodobej nezamestnanosti považujeme za žiadúce sa k nemu vrátiť.

Keďže nie je možné, aby štát zákonom zvýšil pridanú hodnotu pracovníka, nemôže ani zvýšiť jeho hodnotu v očiach zamestnávateľa (pokiaľ teda neposkytne na neefektívne pracovné miesto dotáciu z daní). Čo je však plne pod kontrolou štátu, je výška odvodového zaťaženia.

Princípom návrhu na zníženie odvodov nízkopríjmových zamestnancov je, aby sa zo mzdy zamestnanca s príjmom okolo dnešnej minimálnej mzdy platili len minimálne odvody. Vymeriavací základ pre ich výpočet by teda stúpal exponenciálne do arbitrárne stanoveného hraničného pásma.

Nároky zo sociálneho systému, ktoré vyplývajú z platenia odvodov (36% z celkovej ceny práce) by mohli ostať zachované v dnešnej výške aj zamestnancom, ktorým by sa odvody znížili. Tieto by postupne exponenciálne stúpali a dosiahli by súčasné sadzby na úrovni dnešnej hrubej mzdy 555 eur (teda pod úrovňou priemernej aj mediánovej mzdy). Nad touto hranicou by ostal odvodový systém nezmenený, výška odvodov teda ďalej stúpa lineárne s výškou príjmu až po hranicu maximálneho vymeriavacieho základu:

porovnanie výšky odvodov

Najnižšie príjmové skupiny by tak boli odbremenené od odvodovej povinnosti, príjmy verejnej správy z odvodov zhruba 60% najlepšie zarábajúcich zamestnancov by však ostali zachované v plnej výške. Návrh tiež predpokladá zjednotenie odvodov zamestnanca a zamestnávateľa (do tzv. superhrubej mzdy) a zrušenie minimálnej mzdy.

Nové odvodové zaťaženie by potom vyzeralo takto (uvedené sumy sú v eurách):

tabulka

Superhrubá mzda (celková cena práce) zamestnanca s minimálnou mzdou je dnes 442 eur. Ak by zamestnávateľ v novom nastavení odvodov zamestnal pracovníka so superhrubou mzdou 100 eur pod úrovňou dnešnej minimálnej mzdy (tj. mal by o 100 eur nižšie náklady ako keď ho zamestná teraz s minimánou mzdou), čistá mzda pracovníka by ešte stále bola o niekoľko eur vyššia ako dnes.

Dopady tohto návrhu na verejné financie sme počítali na základe odvodov do rezervného fondu Sociálnej poisťovne. Sú v nich teda zarhrnutí aj zamestnanci pracujúci na čiastočný úväzok a pracovníci, ktorým poklesla mzda z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti (abstrahovali sme od ľudí pracujúcich na dohody).

Podľa nášho odhadu by takáto zmena v odvodovom systéme predstavovala pre verejné financie výpadok vo výbere odvodov približne 400 miliónov eur ročne. Tento by však bol výrazne redukovaný pozitívnymi vplyvmi – najmä vo forme zvýšenia zamestnanosti, ktorá by znížila nápor na verejné financie v oblastiach sociálnych dávok a priniesla by odvodové príjmy novoprijatých zamestnancov.

Dopad by okamžite zmiernil aj vyšší výber dane z príjmov o viac ako 40 miliónov eur ročne, o ktorý by sa vďaka nižším odvodom postaralo z toho vyplývajúce zvýšenie základu dane.

Cieľom návrhu je odvodovú úľavu zamerať na zamestnancov pracujúcich na plný úväzok, aby tak nedochádzalo k špekuláciám na trhu práce. Z tohto dôvodu navrhujeme pri čiastočných úväzkoch vychádzať z vymeriavacieho základu zodpovedajúcemu plnému úväzku. Odvodovú povinnosť by sme potom vypočítali prenásobením veľkosťou úväzku (v prípade polovičného úväzku by teda klesla na polovicu).

Pracovníci zamestnaní na polovičný úväzok by teda požívali výhodu zníženia odvodov v zmenšenom rozsahu. Keďže Sociálna poisťovňa momentálne neeviduje rozsah pracovného úväzku, vplyv opatrenia môžeme len odhadnúť. Ak však predpokladáme, že polovica pracovníkov so zárobkom pod úrovňou minimálnej mzdy je zamestnaná na polovičný úväzok, opísaný návrh by zmiernil výpadok v odvodových príjmoch o ďalších 35 miliónov eur ročne.

Aj keď sa tento výpadok môže zdať stále príliš veľký, treba si uvedomiť, že vláda tento rok schválila daňový výdavok (odpustenie dane) vo výške 121 miliónov eur desiatim vybraným firmám. Tieto pritom prisľúbili vytvoriť spolu len 2400 pracovných miest (ďalších 1500 sľúbili zachovať). Návrh rozpočtu verejnej správy pritom ráta s odpustením dane z príjmov právnických osôb vybraným firmám aj v ďalších rokoch. Zdroje na financovanie nižších odvodov treba hľadať v nízkej efektivite súčasných verejných výdavkov. Napríklad zvyšovaním adresnosti a účelnosti poskytovaných dávok v oblasti štátnej sociálnej podpory existuje priestor na úspory vo výške takmer 300 miliónov eur.

Tento návrh by mohol podporiť vznik desaťtisícov pracovných miest a zvýšiť čistý príjem státisícov zamestnancov (zmena odvodov sa dotkne 700 tisíc zamestnancov). Na rozdiel od investičných stimulov by nové pracovné miesta vznikli v odvetviach, v ktorých je po nich skutočný dopyt, a nehrozil by odchod investora po vypršaní daňovej úľavy, ako sme tomu svedkami dnes.

Sociálne opatrenia trochu inak

Progresívny odvodový systém by tak odbremenil zamestnávateľov pri zamestnávaní nových ľudí a mohol by tiež výrazne zvýšiť príjem nízkopríjmových zamestnancov. V prípade, že by sa zníženie odvodov rozdelilo rovnomerne na prospech zamestnanca a zamestnávateľa, nízkopríjmoví zamestnanci by si rádovo polepšili o desiatky eur. Pre tieto skupiny môže takýto nárast v čistom príjme predstavovať rozdiel medzi ich prežívaním od výplaty k výplate a dôstojnejším živobytím. Okrem pozitívneho vplyvu na zamestnanosť a trh práce by teda opatrenie prinieslo aj okamžité zlepšenie sociálnej situácie.

Zvýšiť čístý príjem zamestnancov s nízkymi mzdami mala vláda v úmysle už pri zavedení zamestnaneckej prémie v roku 2009. Prémiu si minulý rok uplatnilo približne 138 tisíc zamestnancov, maximálna výška tejto úľavy ale dosahuje okolo 4 eur na mesiac. Výška prémie a jej administratívna náročnosť teda zamýšľaný cieľ nespĺňa. Pozitívne dopady nášho návrhu by boli omnoho širšie ako výškou odvodovej úľavy, tak aj počtom zamestnancov, ktorí by túto úľavu pocítili.

Najmä štát, ktorý si hovorí sociálny, by sa mal nad touto možnosťou zamyslieť. Začať môže minimálnou mzdou, ktorá sa dá zrušiť z večera na ráno. Pomohol by tak státisícom ľudí s nízkou kvalifikáciou, ktorí majú problém sa zamestnať. Z dlhodobého hľadiska je totiž najsociálnejším opatrením šanca žiť dôstojne z vlastného príjmu a odstránenie závislosti na milodaroch štátu, či okolitej spoločnosti.

Ján Dinga

INESS

 

  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 66

INESS

INESS
  • Počet článkov: 92
  • Priemerná čítanosť: 3218
  • Priemerná diskutovanosť: 24
  • RSS blogu

O blogu

Blog Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz
iness.sk

INESS

INESS
  • Počet článkov: 92
  • Priemerná čítanosť: 3218
  • Priemerná diskutovanosť: 24
  • RSS blogu

O blogu

Blog Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz
iness.sk

Kalendár sa načítava...