Prihlásenie | Aplikácie

Diskusia

Zbabraná monetárna expanzia

Júl 11, 2012 / eTREND /

Diskusia (19 reakcií)

  • 11.7.2012 / Brano Z / Reagovať

    1. O cielovani penaznej zasoby Juraj hovori tu:
    youtube.com/watch?feature=player_embedded&v=1ZHaJv50wdE#t=429s
    -
    2. Ci uz sa pozriete na high-powered money alebo na M2, ci M3, tak po 1985 sa vam vztah medzi rastom penaznej zasoby a rastom nominalneho HDP strati:
    research.stlouisfed.org/fredgraph.png?g=8EU
    research.stlouisfed.org/fredgraph.png?g=8EV
    -
    Naopak, aj ked pouzijem M2, tak v 1960-1980 ten vztah existoval:
    research.stlouisfed.org/fredgraph.png?g=8EW
    -
    Preto cielovanie penaznej zasoby od 1980 zlyhalo a zlyha. A naopak preto vam staci pozererat na menove agregaty ako ukazovatele uvolnenosti menovej politiky pred 1980 (teda napr. v obdobi Velkej Depresie).
    -
    Zvysok si necham asi na dalsi blogpost ;)
    -
    Inak som trochu zmateny, ale znamena tento clanok, ze hrozba hyperinflacie (o ktorej bola rec napr. v januari 2012 v rozhovore pre SME) klesla a ze naopak by trebalo politiku uvolnit?

  • 11.7.2012 / kri / Reagovať

    neviem co sa tu vadite, ked obaja ste tak trochu mimo. jeden zrejme misesa necital a druhy ho asi nepochopil. v ludskom jednani mises jasne napisal, ze panom trhu je spotrebitel. monetarnu politiku priskrtili spotrebitelia, nemaju doveru v uspesnu buducnost. snazia sa o splacanie dlhov a dalsie nevytvarat (odporucam nastudovat irvinga fishera). to vytvara tlak na spustenie deflacnej spirali z dovodu znizovania penaznej zasoby a penazi v obehu.
    .
    1,5 biliona USD drzanych v rezervach je toho jasnym dokazom!
    http://research.stlouisfed.org/fred2/series/WRESBAL?cid=32215
    .
    “rakusania” co nechapu ani miltona friedmana si neuvedomuju, ze to ako pozaduju usporne opatrenia v EU a v eurozone vytvaraju onen tlak na spustenie deflacnej spirali.
    .
    mame tu do pekla system ponziho schemy, v ktorom sa musi vzdy niekto zadlzovat, aby nekrachol. skuste to pochopit, konecne.
    .
    hayek tu pre vas zanechal odkaz!
    .
    „Tak dlho, kým sa bude nepretržite meniť množstvo peňazí v obehu, nemôžeme sa zbaviť hospodárskych výkyvov. Obzvlášť platí, že každá menová politika, ktorá si kladie za cieľ stabilizovať hodnotu peňazí, a preto sa pri každom náraste výroby uchyľuje k nárastu ich ponuky, musí spôsobovať presne tie výkyvy hospodárstva, ktorým chce zabrániť.”

    Friedrich August von Hayek
    Profits, Interests, and Investment and Other Essays on the Theory of Industrial Fluctuations
    .
    medzi riadkami tam je napisane to, ze penazna zasoba nesmie ani prudko klesat!
    .
    odporucana literatura pre oboch: nouriel roubini; stephen mihm: krizova ekonomia :)

    • 12.7.2012 / moriak7 / Reagovať

      Ak banky sprisnia poziadavky na pozicku, tak spotrebitelia budu setrit viac a menej si poziciavat. Ziaden optimizmus im nepomoze.

      • 12.7.2012 / kri / Reagovať

        ak banky sprisnia, lenze nesprisnili. uroky su nizko, lebo keby stupli tak by si nepozicali uz ani ti co sa neboja. a ak povazujes za sprisnenie to, ze uz neposkytuju pri hypotekach 100%, ale iba 70,80,90% tak ta musim opat sklamat, lebo zbytok ti poskytnu ako spotrebny uver. odporucil by som nastudovat aj rakusku teoriu o casovej preferencii. ak si ludia nepoziciavaju tak urok nemoze stupat, naopak, klesa. ak dopyt po uveroch stupa tak urok rastie.

    • 12.7.2012 / Amras / Reagovať

      No a teraz este nam sprostym vysvetli, co je take zle na deflacnej spirale. Hlavne ked vsetci vieme, ze sa na rozdiel od inflacnej nedokaze krutit do nekonecna.
      .
      Ono niekde hrozi, ze ze penazna zasoba bude prudko klesat? Oh really?


      • 12.7.2012 / kri / Reagovať

        este som zabudol na jednu vec. ako vidno, tak ani inflacna spirala sa nemoze krutit do nemoty :)

  • 11.7.2012 / Libor Beenyi / Reagovať

    Toto je fakt bomba – dufam, ze budete (obaja) pokracovat a stale vo vecnej rovine. Drzim palce a dik za prijemne osviezenie v tomto teple.

  • 12.7.2012 / mikid / Reagovať

  • 12.7.2012 / libertarian / Reagovať

    kri :
    ” tak ani inflacna spirala sa nemoze krutit do nemoty ”

    - Správne. Inflacna spirala sa prestane krútiť v momente, keď sa minú všetky ČÍSLA, ktoré existuju na zemeguli. Alebo ked už na bankpovke nie je miesto pre ďalšie NULY. Inflácia sa zastaví.

    • 12.7.2012 / kri / Reagovať

      nie, na to staci, aby ludia prestali doverovat papierovym/elektronickym peniazom. alebo to, ako som vyssie pisal, strach z buducnosti.

  • 12.7.2012 / grgo / Reagovať

    Toto je šperk postu:
    .
    “Vzhľadom na nedostatok reálneho kapitálu potrebného na aktuálnu spotrebu a rozbehnuté investičné projekty, ktorý je hlavnou príčinou recesie, by bez intervencií monetárnej autority prudko rástli úroky, čo by viedlo k rastu diskontných sadzieb, poklesu cien aktív a bankrotu veľkej časti neudržateľne zadlženého finančného sektora.”
    .
    Takže aby som to nejako preložil, keďže podľa mňa prežívame krízu ponuky, tak úroky by mali ísť hore. To by sa teda stalo nebyť prešibaných centrálnych bánk, ktoré “proti tomuto trendu bojujú snahou o expanziu peňažnej zásoby”
    .
    Takže vážení čitatelia, máme tu zrejme novú prevratnú ekonomickú teóriu – tlačenie peňazí znižuje úroky. Inak povedané, pán Karpiš sa nás snaží presvedčiť že tlak na zvýšenie inflačných očakávaní (tlačenie peňazí = hyperinflácia, pamätáte?) pôsobí na ľudí tak že znížia očakávaný nominálny výnos. Inak povedané, podľa pána Karpiša majú centrálne banky zrejme v moci reálny úroky, stačí im meniť rýchlosť rotačiek.

    • 13.7.2012 / Amras / Reagovať

      Si teraz zbytocne nechapavy. Post je predsa o tom, ako sa banky snazia o expanziu penaznej zasoby, ale sa im to NEDARI.
      .
      CB manipuluju urokmi, lebo to dokazu. Napriek vsetkym snaham ale nedokazu (aspon zatial) banky prinutit “spustit rotacky” cez nove uvery.
      Kedze Karpis tvrdi, ze nie je PRIAMY vztah medzi urokom a penaznou zasobou, je konzistentny (urok je cena uveru, nie cena penazi).

      • 13.7.2012 / grgo / Reagovať

        CB dokážu manipulovať nominálne úroky, nedokážu manipulovať reálne úroky. To inak povedané znamená, že CB dokážu mať iba jeden nominálny cieľ. Môžu napríklad cieľovať infláciu, môžu napríklad cieľovať nominálny úrok ale nedokážu cieľovať obidve veličiny naraz.
        .
        Takže nechápe to práve Karpiš. Alebo ako si vy vysvetľujete tvrdenie že bez manipulácie centrálnej banky by (nominálne) úroky mali byť vyššie? Lebo to inak znamená že bez manipulácie centrálnej banky spočívajúcej v tlačení peňazí by mala byť inflácia vyššie.
        .
        Áno, logické vysvetlenie by mohlo byť to že centrálna banka “zbabrala” tlačenie peňazí. Konkrétne v tom, že ich vytlačila iba dočasne a nepriamo sa vyhráža že ich stiahne z obehu akonáhle sa trošilinku zdvihne infláciaa (ako to urobil Trichet minulý rok). Potom ale vôbec nedáva zmysel Karpišova veta, že CB “proti tomuto trendu [vyššie úroky] bojujú snahou o expanziu peňažnej zásoby”.
        .
        Zmysel by mala veta “CB proti tomuto trendu bojujú nedostatočnou a (nekredibilnou) expanziou peňažnej zásoby”.
        .
        Ale v zásade súhlasím s hodnotením Brana Z: tento Karpišov článok je totálny mačkopes. Obsahuje zdanlivé protirečenia a dá sa vysvetliť všeliako. Nech to Karpiš napíše jasne: je podľa neho monetárna politika prísna alebo uvoľnená?

        • 13.7.2012 / Amras / Reagovať

          Ze sa Karpis aspon obcas zvykne vyjadrovat ako nemtavej Lexa som si vsimol uz davnejsie. Chyba v komunikovani myslienky ale automaticky neznamena chybnu myslienku.

  • 13.7.2012 / kri / Reagovať

    este poznamka k cene penazi. friedman aj karpis sa mylia. cena penazi moze byt tym co hovori friedman, ale obaja musia dodat, ze urok je cenou za casovu preferenciu.

    • 13.7.2012 / grgo / Reagovať

      Úrok nemusí byť iba cenou za časovú preferenciu. Môže byť aj cenou za riziko. Úžitok zo zjedenia jedného chleba dnes môže mať pre mňa väčšiu cenu ako dva chleby o rok, ale musím pridať aj riziko že o rok žiadny chleba dostať nemusím lebo moju investíciu zničí krupobitie. A toto riziko sa môže napríklad zvýšiť lepšou predpoveďou aj keď sa moja preferencia ohľadom konzumácie nezmenila.

      • 13.7.2012 / kri / Reagovať

        grgo, ja som reagoval na karpisov odkaz na friedmanove tvrdenie.

        tvoje tvrdenie o tom, ze urok moze byt aj cenou za riziko sa uz nie velmi pouziva, zomrelo s ayn randovou. urok dokonca naopak riziko zvysuje.

        “Predstavte si takú hypotéku. Váš nový domov stojí 30 000€. Banka chce naspäť ale do 20-tich rokov 60 000€. Výška mesačnej splátky je teda 250€. Ak by Ste ale úrok neplatili, tak pri tejto výške mesačných splátok by Ste úver splatili za 10 rokov a nie za 20! Prípadne, ak by Ste sa rozhodli predsa len pre tých 20 rokov, tak výška Vašej mesačnej splátky by bola iba 125€!”

        aj tvoj priklad s chlebmi je o casovej preferencii. v kazdom pripade sa s tebou nejdem o tomto sporit. obaja tvrdime, ze urok moze byt cenou a toto karpis s friedmanom zjavne odmietaju.

        • 16.7.2012 / Trapez John / Reagovať

          cize uroky na spanielskych dlhopisoch teraz nerastu kvoli rastucemu riziku, ale kvoli zmene casovych preferencii?? Ved aj banky pri ziadosti o hypo vyhodnocuju rizikovost klienta a podla toho upravuju urok.

          • 17.7.2012 / kri / Reagovať

            ano aj v tomto pripade sa zmenili casove preferencie. banky spanielskej vlade nepoziciavaju, lebo si cenia svoje peniaze v sucasnosti viac ako pripadny zisk v buducnosti. tym, ze je takychto bank viac a dopyt zo strany vlady je velky tak cena penazi stupa. ak dopyt prevysuje ponuku cena rastie…

            PS pri hypobubline banky nevyhodnocovali v USA nic :)