Ako to, že trh nevyrieši všetko?

Kazda prezentacia ABCT ktoru som zatial videl, implicitne predpoklada ze podnikatelia sa riadia vylucne aktualnou urokovou mierou. To ich pri znizeni urokovej miery vedie k investiciam do projektov s dlhodobejsou kapitalovou strukturou, kedze ak predpokladaju ze nizsi urok pretrva, NPV takychto projektov bude pozitivna (kym predtym bola negativna). A to su tie malinvestments ktore rakuski ekonomovia tak radi zdoraznuju. Z tohto pohladu je Caplanova/Rohacova/Zudelova kritika uplne opravnena – minimalne toto zjednodusene vysvetlenie uplne ignoruje rolu ocakavani. Podnikatelia nie su tak hlupi aby nevedeli ze existuje nejaka centralna banka a ze znizenie urokovej miery je iba docasne. V takom pripade rozhodovanie podnikatela bude zavisiet od ocakavania celej buducej trajektorie urokovych mier – a ak ocakava narast, logicky jeho ochota investovat do projektov s dlhodobou kapitalovou strukturou bude nizsia.
.
Samozrejme je mozne zo toto je iba chyba spominanych zjednodusenych vysvetleni ABCT. Juraj Karpis tvrdi, ze podnikatelia sa budu systematicky mylit aj ked pri investiciach zohladnuju ocakavania buducich urokovych mier. Dava toto tvrdenie zmysel? V stochastickom svete sa budu podnikatelia mylit neustale – urokove miery fluktuuju hore-dole, nielen kvoli centralnym bankam ale aj kvoli meniacim sa fundamentom. Otazka je, preco by sa podnikatelia mali mylit _systematicky_ jednym smerom? Trhovy mechanizmus by mal logicky odmenovat podnikatelov ktory sa systematicky nemylia.
.
Clanok ponuka v podstate dve odpovede, obe problematicke. Odpoved v style ze centralna banka systematicky drzi urok pod jeho rovnovaznou mierou ignoruje dlhodobe vztahy v ekonomike (tlacenie dalsich a dalsich penazi by sposobilo inflaciu, ktora zvysi urokove miery na povodnu uroven). Odvolavanie sa na racionalne zapojenie do bubliny taktiez nefunguje – pri bubline su dolezitym prvkom seba-naplnajuce ocakavania. Ak vela ludi veri ze cena zlata stupne a kupia ho ako investiciu, cena zlata skutocne stupne. Pri investiciach ziadny taky mechanizmus nefunguje – ak ocakavam ze uroky porastu o 12 mesiacov, jednoducho nie je racionalne aby som investoval do projektov ktore su v takom pripade stratove. Naopak, cim viac ludi investuje a necha sa oklamat, tym je boom menej udrzatelny a tym rychlejsie pride bust.
.
Takze v skratke, namietka racionalnych ocakavani ostava nezodpovedanou (a nie je to jedina namietka ktora spochybnuje platnost ABCT v teoretickej rovine). Ale este podstatnejsim je fakt ze zastancova ABCT neponukaju pre svoju teoriu ziadne empiricke studie, ziadne kvantitativne odhady. Rakuski ekonomovia samozrejme tvrdia ze ich teorie su platne a-priori (co nie je pravda), ale aj vtedy, akonahle chceme pomocou nejakej teorie vysvetlovat konkretne udalosti, dostavame sa na empiricku podu. A ak niekto tvrdi ze malinvestments sposobene centralnou bankou su hlavnou pricinou hospodarskeho cyklu a poslednej krizy, je na nom aby to dolozil. Pokial sa tak nestane, nie je mi jasne o com sa tu vlastne chceme bavit.

Uvedomujete si, aky je rozdiel medzi znizovanim cien v jednom segmente trhu a agregatnym poklesom cenovej hladiny v ekonomike (deflacia)? Dopustate sa equivocation fallacy, ked na zaklade toho, ze to prve je dobre zamenou vyznamov tychto slov poukazujete neskodnost toho druheho. Ale kedze to robite opakovane, a aj po viacnasobnom upozorneni, tak omyl asi mozeme vylucit. Mimochodom, deflacia nahodou pre ludi vasej sorty neznamena pokles mnozstva objemu penazi, zjednodusene povedane?

pisomne vojny medzi mugabistami a rakusanmi… vyhra skola Roberta Mugabeho /pardoon, neuspesneho poistovaka Keynesa/ alebo skola Ludwiga Von Misesa? Obavam sa, ze prehraju obe

Ktory stat vo svete v sucasnosti ma vo vedeni ekonomiky najblizsie k Hayekovcom?
Nechcem na nikoho utocit, ale nie je to somalsko? Alebo Eritrea?

rakusania radi tvrdia, ze za vsetko zle mozu cb, pricom vacsinu penazi vydavaju komercne obchodne banky. ak ich vyda cb tak sa sprava a robi to tak isto ako banky komercne. nazyva sa to vytvorenie novych penazi na poziadanie. karpis isto cital blagusa a jeho tragediu eura. mal by byt schopny svoj nazor pozmenit. dalej, ziadneho podnikatela nezaujima, ze za kolko poziciava cb, jeho zaujimaju vyhradne jeho naklady a teda to, ze za kolko si pozicia on. takto aj on vytvorenim novych penazi na poziadanie prispieva k zmene penaznej zasoby, takze aj on je spoluzodpovedny za malinvestments, (to je tiez nezmysel rakusanov-zle investicie neexistuju, lebo podla nich je kazde jednanie racionalne).
.
zudel sa nam zas pre istotu snazi nakecat, ze inflacia je dobra a, ze stabilna penazna zasoba by neodstranila hosp. cykly. to je velky omyl. no na dnes uz bolo skolenia z mojej strany dost, musim aj pracovat.

V článku hovoríte: “Vďaka tomu, že nové peniaze musia niekde vstúpiť do systému, bude nutne dochádzať k deformácii relatívnych cien. Rast cien statkov nakupovaných za nové peniaze bude nutne mylne interpretovaný ako rast dopytu po nich a dôjde k už spomínaným deformáciám v produkčnej štruktúre ekonomiky”
.
V prvom rade, buď zle ste použili slovo “relatívnych”, alebo mu nerozumiete. Relatívna cena je v preklade “cena v porovnaní s …”. Teda je to napríklad cena chleba relatívne k cene rožku. Tento pomer sa injekciou nových peňazí do obehu (ak ostatné ostane rovnaké), nemení. Môže sa zmeniť absolútna cenová úroveň.
.
Ale dobre, budem brať že ste sa iba pomýlili, a dôležitá je tá druhá časť. Teda že podnikatelia reagujú na nominálny dopyt, teda nevedia rozlíšiť medzi dopytom indukovaným infláciou a dopytom indukovaným presunom preferencíí kupujúcich (substitúcia z iných tovarov). V skutočnosti tento fakt funguje v prospech momentálneho režimu. Poďme do mikroekonómie. Existujú dva spôsoby ako môžu firmy reagovať na zvýšenie nominálneho dopytu: kombináciou zvýšenia ceny a kvantity (klasické posunutie krivky dopytu). Ako veľké budú tieto posuny? Všetko závisí od toho aký je stav na strane ponuky. Buď je ponuka zafixovaná, teda nová rovnováha vznikne posunom krivky dopytu doprava a pohybom po krivke ponuky. Zvýši sa cena a kvantita. Potom sa však môže stať, že máme súčasne posuny na krivke dopytu aj ponuky. Jedným z nich je, že sa obidve pohnu doprava – zvýši sa dopyt ako aj ponuka. Rovnovážna cena ostane nezmenená ale zvýši sa kvantita. Kedy sa toto stane? Keď máme voľné produkčné kapacity. Toto je pointa. Nové peniaze sa nepoužijú na zvýšenie cien, ale budú naháňať nové veci v ekonomike – napríklad nových zamestnancov ktorí boli predtým nezamestnaní.
.
Váš scenár nastáva ak sa dopyt posunie doprava ale ponuka doľava. To inak povedané znamená, že podnikatelia vedia že ekonomika pracuje na plné obrátky, že injeckcia nových peňazí sa plne prenesie do inflácie a preto znížia svoju ochotu predávať rovnaké množstvo produktov za rovnaké (či aj zvýšené) ceny. Takže krivka dopytu sa posunie doprava, ale krivka ponuky doľava. Výsledokom je nezmenená kvantita, ale vyššia cena.
.
V akom svete žijeme teraz v roku 2012? Je to svet v ktorom plnej zamestnanosti dokážu výrobcovia zvyšovať ceny produktov bez toho aby sa museli obávať zmenšenia trhového podielu? Alebo je to svet kde panuje nezamestnanosť, v ktorom aj najmenšie zvýšenie cien spôsobuje prepady predaja? Viď tu: http://www.bloomberg.com/news/2012-02-06/huggies-price-cut-shows-why-bond-market-backing-bernanke-considering-qe3.html
.
Toto je pointa. ABCT nevysvetľuje reálny svet. Všetky krízy sú podľa nej krízami ponuky, čo je ale v príkrom rozpore s reálnymi dátámi. ABCT predpovedá nárast nezamestnansoti v prvých mesiacoch po zvýšení peňažnej ponuky. Opäť rozpor s realitou.
.
Inak povedané, ABCT je interne konzistená teória, ktorá však nedokáže pracovať s reálnym svetom. Dokáže prežívať vo svojom uzavretom iba preto preto, lebo odmieta empíriu a vo svojom základe je vybudovaná na apriórnych predpokladoch o ľudskom správaní z ktorých vyvodzuje závery. Rakúsky teoretici sú uzavretí vo svojej klietke a v rámci tejto hermetickej komunity debatujú o detailoch. Avšak nevedia ani vysvetliť a ani predpovedať reálne udalosti okolo nás.
.
V podstate hlavným a jediným dôvodom prečo majú títo ekonómovia nejaký hlas a prežívajú tak dlhú dobu je to, že slúžia ako užitoční idioti pre záujmové skupiny.

… az na tu chybu, ze vlada vyda dodatocne mnozstvo penazi – vlady tlacia dlhopisy!

“Predpokladajme, že vláda vydá dodatočné množstvo papierových peňazí. Touto emisiou plánuje zaplatiť nákup tovarov a služieb alebo splatiť svoje dlhy alebo zaplatiť úrok z týchto dlhov. Či už je jej plán akýkoľvek, vstúpi na trh s dodatočným dopytom po statkoch a službách; môže si teraz kúpiť viac ako predtým. Ceny statkov, ktoré kupuje, stúpajú. Ak by vláda svojimi nákupmi utratila peniaze vybrané na daniach, daňoví poplatníci by museli obmedziť svoje nákupy. Kým ceny statkov nakúpených vládou by sa zvýšili, ceny týchto ostatných statkov by klesli. K tomuto poklesu cien statkov nakupovaných daňovými poplatníkmi však nedôjde, ak sa zvýši množstvo peňazí, ktoré má vláda k dispozícii, bez toho by sa znížilo množstvo peňazí v rukách verejnosti. Ceny niektorých statkov – menovite tých, ktoré vláda kupuje – sa zvýši okamžite, zatiaľ čo ceny ostatných sa pre túto chvíľu nezvýšia. Ale proces pokračuje. Tí, ktorí predávajú statky dopytované vládou, si teraz môžu kúpiť viac ako predtým. Ceny vecí, ktoré títo ľudia kupujú vo väčšom množstve, stúpnu tiež. Rast sa šíri od jednej skupiny statkov a služieb k ostatným, kým nevzrastú všetky ceny a mzdové sadzby. Zvýšenie cien rôznych statkov a služieb preto neprebehne v rovnakom čase.

Keď nakoniec v dôsledku zvýšenia množstva peňazí vzrástli všetky ceny, ich rast nebude mať na rôzne statky a služby rovnaký vplyv, pretože proces rastu cien mal rôzny vplyv na hmotné postavenie rôznych ľudí. Ako proces pokračuje, niektorí ľudia sa tešia z vyšších cien statkov alebo služieb, ktoré predávajú, zatiaľ čo ceny vecí, ktoré kupujú, sa ešte nezvýšili, alebo sa zvýšili v menšej miere. Iní ľudia sú v nešťastnom postavení, pretože predávajú statky a služby, ktorých ceny sa ešte nezvýšili, alebo sa zvýšili v menšej miere ako ceny statkov, ktoré musia kupovať pre každodennú potrebu. Pre prvú skupinu ľudí je šíriaci sa rast cien požehnaním, pre druhú skupinu pohromou. Vedľa toho sú dlžníci zvýhodňovaní na úkor veriteľov. Keď proces rastu cien dospeje ku svojmu koncu, bohatstvo jednotlivých ľudí bolo ovplyvnené v rôznom smere a do rôznej miery. Niektorí na ňom zarobili, iní stratili. Pomery už nie sú také ako predtým. Nový poriadok vecí vyústi vo zmeny v sile dopytu po rôznych predmetoch. Vzájomný pomer peňažných cien predajných statkov a služieb nie je rovnaký ako predtým. Okrem toho, že ceny v peňažnom vyjadrení vzrástli, sa zmenila aj cenová štruktúra. Konečné ceny, ku ktorých nastoleniu trh smeruje po vyčerpaní efektu zvýšenia množstva peňazí, nie sú rovnaké predchádzajúcim konečným cenám vynásobenými rovnakým multiplikátorom.

Hlavnou chybou starej kvantitatívnej teórie rovnako ako rovníc zmeny matematických ekonómov je to, že ignorujú túto základnú otázku. Zmeny v ponuke peňazí musia spôsobiť aj zmeny ostatných veličín. Trhový systém pred a po zvýšení, alebo znížení, množstva peňazí sa nezmení len v tom, že jednotlivcami držaná hotovosť a ceny vzrástli, alebo klesli. Zmeny sa dotknú aj vzájomných výmenných pomerov medzi rôznymi statky a službami. Ak chceme siahnuť po metafore, možno celý proces prirovnať skôr k cenovej revolúcii ako k zavádzajúcemu obrazu stúpajúcej a klesajúcej “cenovej hladiny”.

(…), nesmieme nikdy zabudnúť, že zmeny množstva peňazí neovplyvňujú ceny rovnomerne. To, v akom čase a do akej miery sú ovplyvnené ceny príslušného statku alebo služby, záleží na podmienkach každého konkrétneho prípadu. V prípade peňažnej expanzie (inflácia) nemusí dôjsť len k tomu, že ceny niektorých z nich rastú rýchlejšie ako ceny ostatných. Môže sa tiež stať, že v niektorých prípadoch ceny najprv klesnú, pokiaľ ide o statky dopytované väčšinou tými, ktorí kvôli inflácii strácajú.“

Karpis pise: “Vďaka tomu, že nové peniaze musia niekde vstúpiť do systému, bude nutne dochádzať k deformácii relatívnych cien … a dôjde k už spomínaným deformáciám v produkčnej štruktúre ekonomiky.”

Rozoberme si to. “Vďaka tomu, že nové peniaze musia niekde vstúpiť do systému, bude nutne dochádzať k deformácii relatívnych cien”

Takze na zaklade jednoducheho arbitrazneho argumentu Karpis spravne tvrdi, ze “deformacia” ceny sposobuje vytvarenie vacsieho mnozstva mallinvestments v sektore A ako v sektore B. To ale znamena, ze v momente ked CB zvysi sadzby vacsie mnozstvo mallinvestments sa rozpusti v sektore A ako B (arbitrazny argument). Dojde teda k realokacii mallinvestments zo sektora A do sektora B (arbitraz znova nepusti). (Priklad sektora B, teraz je “in” bublina v komoditach.)

Karpis tvrdi, ze dosledok je “dôjde … [k] deformáciám v produkčnej štruktúre”. Karpis ale jasne vypusta slovo mallinvestment z vety a tak dostava zaver, ktory sice moze byt platny ale nie je dosledkom prvej casti. Spravny zaver je “dôjde … [k] deformáciám v mallinvestment štruktúre”.

Karpis sa jasne snazi navodit dojem, ze ABC sektorova substitucia nejak zahadne zadeterminuje aj realnu
cast investicii a tak produkcnu strukturu a nie iba strukturu mallinvestments.

Tu tkvie podstata preco ABC je uz dnes irelevantne. ABC je multisektorova teoria kde cyklus sa materializuje ako substitucny presun v mallinvestments medzi sektromi. Struktura mallinvestmets sa sice meni ale realny prijem nie. Nedochadza k poklesu ekonomickej aktivity a ani k poklesu zamestnanosti v ekonomike ako celku. A to je v priamom rozpore s tym co pozorujeme aj na poslednej krize. ABC sice moze byt teoria cyklu ale z pohladu ekonomie je to teoria, ktora je absolutne nezaujimava pretoze popisuje cyklus v ktorom sa nematerializuju realne spolocenske straty a z historie vieme, ze doslo k ich materializacii.

Perlicka na zaver. Ked Fico tvrdil “Kriza sa nas ani nedotkne” asi cerpal z rakuskeho ABC lebo z Marxovho kapitalu toto nema urcite. Uz len cakam kedy sa konecne novinari zobudia a spytaju sa ho ci bola rakuska skola inspiraciou pre jeho vyrok.

Ad grgo 10.2.2012
Je to uz po mesiaci, a teda zrejme davno po funuse, ale v zaplave tej kopy popisanych nezmyslov zo vsetkych stran vratane autora blogu, mi tento post prisiel ako jediny zaujimavy.
Presiel som si celu tu debatu a ABCT od zaciatku. O relativite cien uz pisal kri, preto sa sustredim na “mikroekonomicku cast” prispevku. “Buď je ponuka zafixovaná, teda nová rovnováha vznikne posunom krivky dopytu doprava a pohybom po krivke ponuky. Zvýši sa cena a kvantita. Potom sa však môže stať, že máme súčasne posuny na krivke dopytu aj ponuky. Jedným z nich je, že sa obidve pohnu doprava – zvýši sa dopyt ako aj ponuka.” Doteraz je to OK. Aj “rovnovazna” cena zostane kvazi zachovana, lenze ignorujete prosty fakt, ze sa cena tohto produktu zvysi oproti ostatnym. A zvysi sa umelo, umelym dopytom majitela novych penazi. Umelym zasahom do ceny sa vysiela chybny signal ekonomike- na produkciu tohto produktu sa najimaju novi zamestnanci, buduju sa nove produkcne kapacity- vznikaju malinvestments. Tento dopyt samozrejme vyvola retazovu reakciu po celej ekonomike na nadvazujucich odvetviach. Dalsie malinvestments. Deformacie v produkcnej strukture ekonimiky, ktore spomina Karpis.
Scenar, ktory opisujete v dalsom odstavci NIKDY NENASTANE. Podnikatelia nemaju ako zistit, ze ekonomika pracuje na plne obratky a nove peniaze sa preleju vylucne do inflacie.
Dalsie odstavce su po mojom vysvetleni nezmyselne. ABCT vysvetluje nas svet a nasu sucasnu situaciu celkom dobre. Vysvetluje obrovske mnozstvo malinvestmnts, ktore sa tu pocas rokov nahromadili neustalym prisunom novych penazi. Ak sa na chvilu prisun penazi zastavi, malinvestments krizom cez ekonomiku zacinaju mat problemy a krachuju (co je sucasna situacia). CB opustili cisto ekonomicku ulohu zachovania cenovej hladiny a dali sa do sluzieb vladnych politikov. Preto sa zacinaju starat aj o nezamestnanost a hosp. rast- politicke ulohy. Preto neustale roznymi sposobmi nafukuju masu penazi, cim chrania politikov pred dosledkami nevyhnutnych krachov malinvestments. A v podstate aj seba, lebo situaciu sposobili aj ony nespravnym urcenim urokovych mier z “politickych” dovodov.