3% sú príliš veľa

Deficit 3% HDP je pre Slovensko príliš veľa. HDP nie je vhodný ukazovateľ na posudzovanie hospodárenia verejnej správy. Zodpovedné nastavenie limitov deficitu by malo byť naviazané na celkové daňové príjmy.

1) Limity na deficit, dlh, fiškálna rada sú užitočné návrhy pri splnení dvoch predpokladov:

• budú dodržiavané
• budú navrhnuté zodpovedne, tzn. budú vyžadovať vyrovnaný, príp. prebytkový rozpočet. Schodok by mal byť povolený len ako krátkodobá reakcia na neočakávané (!) zhoršenie ekonomického vývoja v zahraničí, od ktorého výkon slovenského hospodárstva do významnej miery závisí

2) Pracovná verzia limitov, ktorá vzniká v parlamente, je z neznámych dôvodov utajovaná. Presakujú informácie o hodnotách limitov, medzi nimi by mal byť aj deficit rozpočtu verejnej správy vo výške 3% HDP. Takýto limit by nebol vhodný. Povolený strop deficitu, resp. straty v hospodárení verejnej správy, by mal zohľadňovať možnosť vlády zdaňovať občanov a ich ochotu (a schopnosť) tieto dane platiť. Hranica akceptovateľného deficitu by mala byť preto naviazaná na daňové príjmy, nie na HDP z nasledujúcich dôvodov:

a) HDP nie je vhodný ukazovateľ pre určovanie stropu, pretože mzdy, ktoré tvoria hlavný zdroj priamych, nepriamych daní  a odvodov, predstavujú len 37% jeho hodnoty, v porovnaní s priemerom EÚ 49% (viď Graf). Tento podiel sa najbližších 10 rokov pravdepodobne významne nezmení. Klesá aj vo vyspelých krajinách (mimochodom, je jednou z hlavných príčin, prečo sa Grécko zo svojich dlhových problémov asi nedostane).

Zdroj: Eurostat, graf INESS

b) Občan s priemernou mzdou na Slovensku (vyjadrenou v hrubých príjmoch) nevygeneruje ani svoj podiel na HDP. Veľká časť slovenského HDP vzniká na výrobných pásoch a na strojoch, ktoré mzdu nedostávajú (a neplatia dane a odvody). Podiel hrubých príjmov v porovnaní s HDP na obyvateľa ukazuje nasledujúci graf:

*údaje za rok 2009

Zdroj: Eurostat, graf INESS

c) Ak by v roku 2010 mali všetky krajiny EÚ deficit 3% HDP, tak podiel tohto deficitu v absolútnej výške na celkových príjmoch vlády by dosiahol najviac z celej EÚ práve na Slovensku – 9,1%. Priemer EÚ je 6,7% (bohužiaľ Eurostat stále nemá údaje o daňových príjmoch za 2010, toto porovnanie by bolo relevantnejšie a rozdiel by sa ešte zväčšil)

Zdroj: Eurostat, graf INESS

d) Schválením limitu 3% HDP by štát mohol napríklad budúci rok hospodáriť s výdavkami vyššími o 12% , ako sú očakávané celkové daňovo odvodové príjmy. Takýto stav zjavne nemožno považovať za „normálny“ a akceptovateľný.

e) Aj kvôli nízkemu podielu miezd na HDP má Slovenská vláda len obmedzené možnosti vo zvyšovaní daňového zaťaženia (rozhodujúca časť daňových príjmov je priamo či nepriamo závislá od  miezd). V čase krízy a rekordných deficitov akceptovala politická a široká verejnosť zvýšenie daňových príjmov len o 4% (balíček na rok 2011). Vzhľadom na skutočnosť, že slovenský deficit vzniká hlavne z nadmernej spotreby (a nie z investícií do infraštruktúry, ktoré majú ako taký  potenciál zvyšovania rastu v budúcnosti), sú to súčasné generácie, ktoré si užívajú nadštandard v podobe výdavkov štátu vyšších, ako zaplatia na daniach. Aj preto by maximálny povolený schodok mal reflektovať ochotu a schopnosť súčasných generácií platiť si za služby viac – len pre ilustráciu, vyrovnanie rozpočtu by v budúcom roku vyžadovalo DPH takmer 30%, pri nezmenenej spotrebe…

Preto prirodzenou východiskovou hodnotou pre určenie max. povoleného schodku, by mohli byť 4% daňových príjmov (skutočný datapoint z blízkej minulosti), cca. 600-700 mil. eur. (schodok 3% HDP v roku 2012 znamená 2,24 mld. Eur) a nie očakávaný rast HDP.

Radovan Ďurana