Kritika INESS návrhu zmeny odvodov pre živnostníkov a dohodárov

1) Zavedenie superhrubej mzdy je správny krok, ktorý sprehľadní finančný vzťah medzi pracujúcim a štátom.

2) Úpravy daňovo odvodového systému smerujúce k jednému miestu výberu by mali znížiť administratívne náklady systému. No jednotný výber nevyžaduje radikálne zvyšovanie zaťaženia dohodárov a živnostníkov.

3) Zrovnoprávnenie zamestnancov, živnostníkov a dohodárov pri platení odvodov je z nášho pohľadu ťažko obhájiteľné , z nasledujúcich dôvodov:

a) Všetky tri skupiny majú rozdielne ekonomické postavenie. Živnostníci sú podnikatelia, nemajú garanciu budúcomesačnej mzdy, nechráni ich zákonník práce (nemajú garantovanú dovolenku, nemajú nárok na odstupné, výpovednú dobu, ručia celým svojím majetkom atď.), môžu sa dostať do straty alebo krachu a majú potenciál tvoriť nové pracovné miesta. Štatistika väčšiu zraniteľnosť živnostníkov potvrdzuje. V krízovom roku 2009 klesol hrubý mesačný príjem člena domácnosti s prednostom SZČO o 33,5 Eur na 360,33 Eur (pod úroveň roka 2007), zatiaľ čo zamestnancom o 3,14 Eur  na 429,8 Eur.*

Inštitút dohody predstavuje nástroj, akým môžu zamestnávatelia flexibilne vyriešiť naliehavé časovo obmedzené úlohy bez toho, aby  na nich dopadali náklady sociálneho a zdravotného systému a viaceré náklady zákonníka práce.

b) Slovenským problémom nie sú nízke odvody živnostníkov, ale vysoké odvody zamestnancov. Ak je teda cieľom väčšie zrovnoprávňovanie, nech sa znižujú odvody zamestnancov namiesto zvyšovania odvodov živnostníkov

c) Živnostníci platia menej odvodov, ale keďže máme zásluhový systéam, aj menej dostanú zo sociálneho systému. Ak im živnosť zvyšuje čistý príjem, je vecou ich zodpovednosti sporiť si na dôchodok. To by im mal štát pravidelne pripomínať, ale nenútiť ich zvyšovať svoju účasť na deficitnom a neudržateľnom prvom pilieri. Minimálny dôchodok je z tohto pohľadu krokom vedľa.

d) Návrh má znížiť čisté príjmy vyše 800 tis. dohodárov a 240. tis živnostníkov o cca. 96 mil. eur – tieto zdroje získajú zamestnanci. Dotácia zamestnancov sa dá však uhradiť aj z iných zdrojov. Napríklad na neefektívnu a neadresnú štátnu podporu bývania dá vláda 43 mil. eur ročne. Strata štátneho podniku Cargo za rok 2009 bola 126 mil. Eur. Alebo ďalšia navrhovaná zmena v rámci reformy, poskytnutie dotácie dnešným samoplatiteľom zdravotného poistenia, má stáť 41 mil. eur. Vo výpočte by sa dalo pokračovať.

e) Spravodlivosť je v tomto prípade nesprávne použitý argument slúžiaci na ospravedlnenie zvyšovania daňového zaťaženia. Inštitút dohody môžu využívať všetci zamestnanci a zamestnávatelia, nikto nie je zvýhodňovaný. Navrhované opatrenie oslabuje zamestnávateľov, znižuje flexibilitu pracovného trhu a vyháňa z neho časť dohodárov. Stráca sa totiž efektívny nástroj, ktorým zamestnávatelia mohli v čase krízy (aj dnes) reagovať na nestabilné objednávky a dávať prácu a odmenu ľuďom v zákazkách, ktoré neboli dostatočné veľké na ucelené pracovné miesto.

Ak štát pozná dohodárov a počet tých, ktorí tento inštitút spolu zo zamestnávateľmi zneužívajú, prečo doteraz Ministerstvo financií nezverejnilo analýzu štruktúry príjmov dohodárov? Existuje alternatívne riešenie – zaviesť strop na ročné príjmy z dohôd. Hranicou by mohlo byť napríklad 2500 eur ročne. Podľa údajov za rok 2010 malo 91% dohodárov príjem z dohôd nižší ako 2000 eur, v priemernej hodnote 460 eur (o akom masívnom zneužívaní vláda vlastne hovorí? – 460 eur je superhrubá mzda minimálnej mzdy!)**. Podľa údajov Sociálnej Poisťovne, ktoré máme k dispozícii za rok 2010, je distribúcia celoročných príjmov z dohôd nasledovná (zhruba 52% dohodárov má dohodu popri zamestnaní, ľavá os predstavuje počet ľudí s danou výškou príjmu z dohody):

• Od príjmu 5000 eur je agregovaná suma dohodárov až po maximum, poisťovňa eviduje ľudí s príjmami 100 000 eur ročne z dohôd.
• 62% – pol milióna ľudí má z dohôd ročný príjem nižší ako 500 eur (240 000 ľudí bez súbehu,  280 000 pracujúcich, ktorí si privyrobilo k vysoko zdanenej mzde).
• 145 000 ľudí malo ročný príjem z dohody nižší ako 50 Eur.

Nízkopríjmové skupiny by mali mať možnosť zvýšiť svoj čistý príjem. Dohody sú nástroj, vďaka ktorému si ľudia s nízkym príjmom môžu privyrobiť (a je jedno či majú príjem zo zamestnania alebo nie), a zároveň ich štát nenúti do podnikania (účtovníctvo, živnosť, podávanie daňového priznania, znalosť množstva zákonov a predpisov  a pod.) Je to cesta pre zamestnancov, zamestnávateľov a nezamestnaných, ktorou sa v limitovanej miere môžu vyhnúť ťažkopádnemu odvodmi a byrokraciou zaťaženému pracovnému pomeru. Stropom na dohody by sa zároveň zavreli dvere pre vysokopríjmové skupiny, ktoré by sa mali rozhodnúť, či chcú byť zamestnané alebo podnikať (pre ľudí  s vyšším príjmom založenie živnosti predstavuje menšiu bariéru).

f) V návrhu koncepcie je veta: „Predpokladáme, že návrh môže mať negatívny efekt na početnosť dohôd a čiastočný prechod do čiernej ekonomiky, avšak môže mať aj pozitívny vplyv v prospech uzatvárania štandardných pracovných zmlúv (so skráteným pracovným úväzkom), čo môže zvýšiť úroveň zamestnanosti (najmä nízkopríjmových pracovníkov).“

Presunutie dohodárov do zamestnaneckých pomerov nemôže zvýšiť zamestnanosť, – teda ak ju nechápeme čisto ako štatistický  konštrukt počtu pracovných miest.  Jedná sa totiž len o zmenu jej formy. Naopak, návrh znamená zvýšenie marginálnych nákladov na prácu pre viac ako 800 tisíc ľudí (dohodári + SZČO). Nutne povedie k zániku niektorých dohôd bez ekvivalentnej tvorby nových pracovných miest a pozastaveniu niektorých živností bez následného zamestnania sa. Jednoducho sa časť tejto práce pri vyšších odvodoch neoplatí a zanikne. Pritom 14% nezamestnanosť je asi najväčším súčasným slovenským ekonomickým problémom. Zvýšením odvodového zaťaženia stoviek tisíc nízkopríjmových ľudí (viac ako 80% SZČO platí odvody z minimálneho vymeriavacieho základu) tento problém iba zhoršíme. Zvýšenie ceny práce dohodárov zároveň predstavuje reálne riziko ich presunutia do čierneho sektora ekonomiky…  Stojí to za tých 100 mil. eur (2% príjmov Sociálnej poisťovne)?

Radovan Ďurana

INESS

Niektorí členovia INESS sú živnostníci a INESS tiež využíva inštitút práce na dohodu.

Poznámky:

* Nízky pokles v príjmoch rodín s hlavou v zamestnaneckom pomere môže byť spôsobený, tým, že štatistika nezohľadňuje dostatočne pokles miery zamestnanosti. Hoci predpokladáme, že aj po zahrnutí tohto efektu by bol pokles stále menší ako SZČO, vypovedajúcu hodnotu má aj samotná nižšia úroveň príjmov domácností SZČO.

** Podľa nového návrhu by dohodári mali dostať z priemerného príjmu 460 eur (dohodári s ročnými príjmami nižšími ako 2000 eur) na dohodu 344,4 eur v čistom, ak predpokladáme, že uplatnia odpočítateľnú položku vo výške 1,5*ŽM  (460*0,22=101,2; 460-101,2=358,8; 358,8 – 283 (NČZD plná)= 75,8*0,19= 14,4  ; 460-101,2-14,4= 344,4  eur).

Ak majú dnes dohodári efektívnu sadzbu dane z príjmov 10%, tak ich príjem poklesne zhruba o 70 eur oproti súčasnému stavu.