Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG INEKOmenty

Gréci šetria a reformujú, ale mali by pridať

11.03.2013 | Inekoblog

Rezervy sú najmä v privatizácii a stále aj v redukcii dôchodkov a odstupného

  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 6

Slovensko finančne pomáha viacerým zadlženým štátom EÚ, verejnosť by preto mala mať informácie, k akým zmenám v nich dochádza. Slovensko by tiež malo aktívne vstúpiť do diskusie o tom, aké ďalšie zmeny sú potrebné v záujme udržateľnosti verejných financií a posilnenia ich konkurencieschopnosti. Premena nadmieru zadlžených štátov na konkurencieschopné a prosperujúce ekonomiky s udržateľnými verejnými financiami je totiž kľúčovým predpokladom efektívneho použitia investície, ktorou sa v podobe finančnej pomoci zadlženým štátom angažujú členovia eurozóny vrátane Slovenska.

Tento článok je súhrnom podrobnejšieho prehľadu reformných opatrení realizovaných v Grécku. V nadväznosti na poskytnutú finančnú pomoc (110 mld. eur v prvom balíku v roku 2010 a 129 mld. eur v druhom balíku v roku 2012, pričom Slovensko sa zúčastnilo len druhého balíka) sa Grécko zaviazalo pokračovať v konsolidácii verejných financií a zavádzaní ekonomických reforiem. Parlamentné voľby v júni 2012 reformy načas zdržali. Napriek tomu správa Európskej komisie, ktorá je hlavným zdrojom tu prezentovaných informácií (pozri The Second Economic Adjustment Programme for Greece – First Review, European Commission, December 2012), hodnotí reformné úsilie krajiny vcelku pozitívne avšak s vysokým rizikom implementácie v prípade ďalších politických otrasov. Správa vyhodnocuje plnenie 13 prioritných oblastí a 276 cieľov, z ktorých 189 (68 %) sa implementuje v plnom rozsahu, 31 (11 %) čiastočne a zvyšné sa neplnia.

Vďaka tlaku Trojky (Európska centrálna banka, Medzinárodný menový fond, Európska komisia) Grécko po desaťročiach reformnej stagnácie prechádza od roku 2010 radikálnymi reformami, ktoré významne zlepšujú vyhliadky na jeho konkurencieschopnosť. Tu je výber najdôležitejších zmien:

Dôchodková reforma: Zrušenie 13. a 14. dôchodku, zníženie dôchodkov vo výške nad 1400 eur (týka sa cca 10% dôchodcov) v priemere o 8%, predĺženie minimálneho dôchodkového veku na 60 rokov a riadneho dôchodkového veku na 65 rokov. Pred reformou odchádzali zamestnanci vo verejnom sektore do dôchodku zvyčajne vo veku 55 rokov a v súkromnom sektore vo veku 60 rokov a to najmä vďaka využívaniu predčasného dôchodku. Ďalšími zmenami sú naviazanie minimálneho aj riadneho dôchodkového veku na strednú dĺžku života a zavedenie valorizácie dôchodkov podľa inflácie namiesto rastu priemernej mzdy v ekonomike. V roku 2012 bola schválená druhá vlna reformy, konkrétne zníženie dôchodkov o 5% pre dôchodky od 1000-1500 eur, o 10% pre 1500-2000 eur, o 15% pre 2000-3000 eur, o 20% pre 3000-4000 eur a o 25% nad 4000 eur, predĺženie dôchodkového veku zo 65 na 67 rokov, ako aj zavedenie zásluhovosti – prísne viazanie dôchodkov na výšku zaplatených odvodov.

Reforma verejnej správy: Zrušenie 13. a 14. platov v roku 2010, zníženie platov o 20% od novembra 2011, pokles počtu zamestnancov verejnej správy v rokoch 2011-12 približne o 80-tisíc, pričom do roku 2015 má ich počet klesnúť o ďalších 70-tisíc (podľa Eurostatu v roku 2008 pracovalo vo verejnom sektore 1,228 milióna zamestnancov). K úbytku došlo hlavne v dôsledku od roku 2010 uplatňovaného pravidla, podľa ktorého je možné prijať vo verejnej správe najviac jedného človeka na každých päť odchádzajúcich.

Zlepšovanie podnikateľského prostredia: V rebríčku Svetovej banky Doing Business 2013 Grécko stúplo o 11 miest na 78. miesto, čím sa zaradilo medzi desať najlepších skokanov roka. K zlepšeniu došlo v kategóriách ochrana investorov, platenie daní, zahraničný obchod a podmienky bankrotu.

Reforma trhu práce: Zníženie minimálnej mzdy, ktorá podľa Eurostatu klesla v roku 2012 z 877 eur na 684 eur, t.j. z približne 50% na 39% priemernej mzdy. V roku 2012 klesli mzdy v sektoroch s kolektívnym vyjednávaním zhruba o 20%, čo nemá obdobu v EÚ ani vyspelom svete.

Daňová reforma: Zvýšenie dane z tabaku a z hazardu, zvýšenie dane z úrokov z 10% na 15%. Zrušenie špeciálnych daňových režimov (napr. pre farmárov a rybárov), daňových výdavkov a úľav (napr. pre SZČO a tzv. „profesionálne“ povolania, pre splátky úrokov z hypoték, platby na životné poistenie, výdavky študentov, atď.). Predtým plošné daňové úľavy na deti sa začali testovať podľa prostriedkov, t.j. príjmu a majetku (means testing). Pri firmách sa daň zo zisku zvýšila z 20% na 26% a daň z dividend sa znížila z 25% na 10%, efektívne zdaňovanie ziskov firiem sa tak znížilo zo 40% na 33,4%. Zachová sa progresivita zdanenia, avšak namiesto ôsmich daňových pásiem sa zavádzajú tri, pričom sa zvyšuje tzv. daňový kredit, vďaka ktorému sa nezvyšuje daňová záťaž pre nízko a stredne príjmové domácnosti (zhruba 1 milión pracujúcich a dôchodcov nebude platiť žiadnu daň).

Reforma zdravotníctva: Zaviedli jeden z najmodernejších systémov elektronického predpisovania liekov v Európe, pomocou ktorého sa predpisuje viac než 90% liekov. Systém umožňuje v reálnom čase monitorovať výdavky zdravotnej poisťovne na lieky, predpisovanie liekov konkrétnymi lekármi a ich vydávanie lekárňami konkrétnym pacientom s danou diagnózou. Dajú sa tak ľahšie odhaľovať prípadné podvody, kontrolovať adekvátnosť predpisovania liekov zdravotnému stavu pacienta a celkovo lepšie kontrolovať a riadiť výdavky na lieky. V marci 2012 bolo zavedené povinné predpisovanie účinnej látky (tzv. generická preskribcia) ako aj povinná generická substitúcia liekov v lekárňach (t.j. povinné zamieňanie drahších predpísaných liekov za lacnejšie), rezervy sú však stále v dodržiavaní týchto opatrení. Boli rozšírené doplatky pacientov (výnimku majú len špecifické lieky) a referencovanie cien liekov podľa troch štátov EÚ s najnižšou cenou. Bola zavedená webová aplikácia, ktorá v reálnom čase umožňuje registráciu a kontrolu všetkých významných aktivít a finančných tokov v nemocniciach.

Školstvo: Pokračuje zatváranie malých škôl, zrušených bolo už zhruba dvetisíc.

Súdnictvo: Priority sú tvorba a zverejňovanie štatistík o činnosti súdov, zavedenie elektronických podaní na súdy (e-justice applications), zníženie počtu nerozhodnutých súdnych sporov najmä v oblasti platenia daní, podpora mimosúdneho urovnávania sporov a revízia súdneho kódexu.

Energetika: V novembri 2012 parlament schválil dočasnú daň (solidárny príspevok) na príjmy z predaja elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie (prevažne ide o solárne panely), ktoré boli predtým zvýhodňované. V polovici 2013 sa predpokladá úplné otvorenie trhu a uvoľnenie koncových cien elektriny.

Telekom: S cieľom posilniť súťaž na bezdrôtovom komunikačnom trhu sa uvoľňujú frekvencie v pásme 800 megaherzov (tzv. digitálna dividenda) a spúšťa sa digitálna televízia.

Doprava: S cieľom posilniť súťaž sa zjednodušilo udeľovanie licencií v nákladnej cestnej aj príležitostnej osobnej cestnej doprave. Začiatkom 2012 sa vďaka reštrukturalizácii podarilo vyrovnať hospodárenie viacerých štátnych firiem, napríklad v železničnej doprave. Pripravuje sa ich privatizácia.

Maloobchod: V prvej polovici 2012 vláda zrušila zákaz predávať tovar pod nákladovú cenu.

Zníženie sociálnych dávok: Adresné cielenie na domácnosti s nízkym príjmom (nahradenie rôznych rodinných dávok jednou, na základe means testing), zníženie dávok farmárom, zrušenie sezónnych dávok pre ľudí pracujúcich v sezónnych odvetviach, obmedzenie dotovania dopravy pacientom.

Samosprávy: Zníženie dotácií pre regionálnu samosprávu (220 mil. eur v 2013-14), povinnosť vyrovnaných rozpočtov, monitoring hospodárenia, pokuty za odchýlky od plánu.

Obrana: Zníženie výdavkov na obranu v roku 2010 o 1,2% HDP (na úroveň 2,2%) a v roku 2011 o ďalších 0,5% HDP.

Boj proti korupcii: Intenzívnejšie využívanie elektronického obstarávania na centrálnej aj regionálnej úrovni. Ako píše The Economist, v boji proti daňovým únikom už došlo k zatknutiu stoviek ľudí vrátane viacerých vplyvných aténskych podnikateľov.

Pozitívnym výsledkom ozdravného procesu je radikálne zníženie primárneho deficitu verejných financií (t.j. očisteného o splátky úrokov), ktorý v rokoch 2009 až 2012 klesol približne o 9 percentuálnych bodov na úroveň 1,5% HDP. V rozhodujúcej miere sa o to zaslúžil pokles verejných výdavkov na penzie, platy vo verejnej správe a na zdravotníctvo. Najmä z dôvodu hlbšieho než očakávaného prepadu ekonomiky bol napriek tomu preložený plán dosiahnuť primárny prebytok 4,5% HDP z roku 2014 na rok 2016 (s priebežným cieľom 1,5% prebytku v roku 2014). Konsolidácia v objeme 7,3% HDP bude pokračovať aj v rokoch 2013 a 2014, pričom viac než polovicu ozdravného balíka predstavujú ďalšie úspory v dôchodkoch a mzdách vo verejnom sektore.

Napriek pokroku v reformách existujú aj tienisté stránky. Sklamaním je napríklad tempo privatizácie, keďže najmä kvôli politickej nestabilite nedošlo od decembra 2011 do novembra 2012 k uzavretiu žiadnej transakcie. Kvôli odkladom sa znížil odhad privatizačných príjmov z 24 mld. eur do roku 2016 na menej než 8,5 mld. eur. Situácia sa zmenila až v septembri 2012, keď vláda vypísala viacero privatizačných tendrov.

V porovnaní s očakávaniami tiež zaostáva liberalizácia trhov tovaru a služieb. Nedostatočné je aj zníženie odstupného na maximálne 12 mesačných platov a zníženie výpovednej doby na 4 mesiace. Priestor na ďalšie úspory je taktiež pri znížení dôchodkov vo výške do 1000 eur (nielen vzhľadom na potrebu konsolidácie ale aj vzhľadom na potrebu rozložiť konsolidáciu na všetkých voličov s cieľom znížiť do budúcnosti preferovanie populizmu v politike) a určite aj pri znížení dotácie na platenie spotrebnej dane za naftu pre farmárov, ktorá klesla z 95% len na 80% dane. Horúcim adeptom na zrušenie je tiež osobitný dôchodkový fond pre zamestnancov centrálnej banky, „sociálne“ príspevky na dôchodkové odvody za inžinierov, novinárov a právnikov, ako aj mnoho ďalších neopodstatnených výsad tzv. regulovaných povolaní.

V záujme čo najvyššej návratnosti investície, ktorou sa Slovensko podieľa na záchrannom mechanizme pre Grécko, by naši predstavitelia mali na oficiálnej úrovni požadovať pokračovanie v reformách s dôrazom na oblasti, v ktorých je zaostávanie najväčšie. V záujme lepšej informovanosti verejnosti o zmenách prebiehajúcich v krajinách čerpajúcich pomoc by Slovensko malo požadovať aj pravidelné zverejňovanie prehľadného a detailného porovnania ukazovateľov konkurencieschopnosti týchto štátov. Oproti súčasnému stavu by tak verejnosť nemala dostávať len správy za jednotlivé štáty, ale porovnanie reformných opatrení a ukazovateľov konkurencieschopnosti za všetky štáty čerpajúce pomoc. Popis opatrení by mal byť podrobnejší, mal by obsahovať napríklad aj harmonogram predlžovania dôchodkového veku, či informácie o dĺžke odstupného a výpovednej doby pred aj po reforme a to pre každú relevantnú skupinu zamestnancov.

Podrobný popis reformných opatrení realizovaných v Grécku nájdete tu.

Peter Goliaš, riaditeľ INEKO

Tento článok ako aj podrobný súpis reformných opatrení Grécka boli vytvorené v rámci projektu INEKO s názvom „Dlhová kríza v EÚ – možnosti riešenia a pozícia SR”. Cieľom projektu je posilniť odbornosť v diskusii o možnostiach riešenia dlhovej krízy v EÚ a tým pomôcť optimalizovať rozhodnutia SR v tejto oblasti. Projekt je realizovaný vďaka finančnej podpore nadácií Konrad Adenauer StiftungOpen Society Foundations.

Ak sa Vám aktivity a činnosť inštitútu INEKO zdajú prínosné, budeme radi, ak nás podporíte v našej ďalšej práci. Ďakujeme.

 

  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 6

INEKOmenty

INEKOmenty
  • Počet článkov: 130
  • Priemerná čítanosť: 2597
  • Priemerná diskutovanosť: 8
  • RSS blogu

O blogu

<i>Prvou poučkou ekonómie je vzácnosť. Nikdy nie je dostatok čohokoľvek pre uspokojenie všetkých čo to chcú. Prvou poučkou politiky je nevšímať si prvú poučku ekonómie.</i> <b>Thomas Sowell</b>

INEKOmenty

INEKOmenty
  • Počet článkov: 130
  • Priemerná čítanosť: 2597
  • Priemerná diskutovanosť: 8
  • RSS blogu

O blogu

<i>Prvou poučkou ekonómie je vzácnosť. Nikdy nie je dostatok čohokoľvek pre uspokojenie všetkých čo to chcú. Prvou poučkou politiky je nevšímať si prvú poučku ekonómie.</i> <b>Thomas Sowell</b>

Kalendár sa načítava...