Prihlásenie | Aplikácie

Diskusia

Známky by o prijatí na gymnázium rozhodovať nemali

Jún 28, 2012 / eTREND /

Diskusia (37 reakcií)

  • 28.6.2012 / sona08 / Reagovať

    suhlasim, ze priemerna znamka, by nemala byt urcujuca, najma kvoli argumentu, ktory spominate. Vitam vsak nutnost prijmaciek, aj dolezitost Testovania 9 pre prijmanie bez prijmaciek. Podla tohto vzoru, mohol radsej ako priemer, urcit minister hranicu vysledku testovania Testovania 9, ktora by vas kvalifikovala zaujimat sa o poziciu na Gymnaziu. Avsak nesuhlasim s tym, ze ministrova novela nutne znizi pocet Gymnazistov. Nemyslite, ze by mohla zvysit motivaciu deti sa na ZS lepsie pripravovat a ucit? Jednym z dovodov, preco sa deti nepripravuju, respektive maju horsie znamky, je fakt, ze ich znamky na ZS nijak neovplynuju ich buducnost. Takisto, pri hodnoteni Testovania 9 v korelacii so znamkami, musite vasu analyzu upravit o fakt, ze ani Testovanie 9 nijak neovplyvnuje ziakovu buducnost. Zavedenim novych kriterii, ked uz nic, tak aspon taketo analyzy budu doveryhodnejsie a budu poskytovat realnejsie vysledky.

    Vidim takisto problem s porovnavanim so Zapadnymi krajinami, kedze tam maju ako stredoskolsky tak vysokoskolsky system trochu iny. Nik nehovori, ze zo SOS nemozte ist na VS, pre niektore VS je SOS doknca lepsou pripravou na ne. Pri porovnani so zapadnymi krajinami, by bolo nutne uviest, kolko vysokoskolakov produkuju SOS tam.

    Ohladom vasho blogu na SME – vacsina tych veci, co ministerstvu vycitate, su sucastou pripravovanej novely.

    • 28.6.2012 / emc4 / Reagovať

      Nuž ako poznám výuku na základných školách od mojich detí malo by sa začať od učiteľov a nie od žiakov.
      Učiteia ktorí nedokážu použiť email asi generáciu žiakov čo učia nepochopia. Nepochopia ani to že encyklopedické znalosti sú ľahko vyhladateľné napríklad vo Wikipedii a mali by sa starať skôr o aplikáciu znalostí v praxi a hľadanie súvislostí. Žiaľ toho vačšina učiteľstva nie je schopná. Jednoducho stará, veľmi stará škola. A čo sa nových týka? Člen mojej rodiny je riaditeľom prestížneho gymnázia. Minulý rok spomínal aký šok zažil keď žiaka čo učil a skončil na maturite s trojkami a štvorkami stretol keď sa mu ako čerstvý absolvent Nitrianskej VŠP prišiel prihlásiť do zamestnania. Na pohovore zistil že vie ešte menej ako pri maturite.
      Tak s takýmito učiteľmi to určite nevyhráme.

      • 28.6.2012 / sona08 / Reagovať

        ono je to zasluha oboch stran. Suhlasim s ministrom, ze je nutne viac tlacit na ziakov, ale mate pravdu v tom, ze je nutne reformovat pristup k vyucbe. Sposoby spracovania informacii a hlavne ich mnozstvo a pristupnost sa jednoducho rychlo menia a rozvijaju a obavam sa, ze dnesna vyucba to nereflektuje. Takisto, sposob vychovy stredoskolskych a ZS pedagogov je diskutabilny. Bohuzial, odclenit vplyv ucitela sa neda pokial sa nebude najskor tlacit na ziakov, aby dosahovali co najlepsi vykon ako mozu, nie len taky, aky im staci.

      • 29.6.2012 / Strummer / Reagovať

        “encyklopedické znalosti sú ľahko vyhladateľné napríklad vo Wikipedii a mali by sa starať skôr o aplikáciu znalostí v praxi a hľadanie súvislostí”
        .
        Keby to takto videli predosle generacie, tak by ste tu dnes ziadnu Wikipediu (a ani ziadny internet) nemali.

        • 29.6.2012 / emc4 / Reagovať

          toto nechápem.
          Nemyslím že je opakovanie presných dátumov povstaní ako aj memorovania chemických názvov bez vysvetlenia ako tieto veci vplývajú na naše okolie, vývoj, históriu na niečo dobré. A práve to sa v ZŠ denne deje. Učitelia si prudko zjednodušujú prácu a namiesto výuky len dokazujú že môžu mať nad žiakmi “navrch”. Veď načo odpovedať na zvedavé “prečo” žiaka keď ho vieme pozametať pod zem keď nevie naspamäť dátumy narodenia Habsburských panovníkov, latinské názvy pavúkovcov, atď …. .
          Nepotrebujeme chodiace encyklopédie, aj keď znalosť nie je na zahodenie ale vzdelanie. Vedieť neznamená si nute všetko pamätať, ale nájsť zdroj, postup a riešenie.
          A tá schizofrenická poznámka kde by bola Wikipedia? Prečo ju nemali predošlé generácie? Blbý argument sa dá torpédovať blbším …


      • 29.6.2012 / Dr Hujer / Reagovať

        a potom príde chlapík ku mne a nevie vypočítať objem povrchu valca lebo sa nemôže pripojiť svojim tabletom na sieť… a mnoho iných podobností… rozprávajú, rozprávajú, aplikujú, ale nemajú čo…

        • 29.6.2012 / emc4 / Reagovať

          nuž …. keď sa nedá pripojiť k internetu tak aj objem valca ti je už asi naprd ….
          Alebo to dáš presne na prstoch?
          P.S.
          Načo ti preboha je povrch valca?
          Potrebuješ ho obaliť pozinkovaným plechom a nevedia porátať koľko ho potrebujú ?

          • 29.6.2012 / Dr Hujer / Reagovať

            až také vážne to nieje, internet doma nepotrebujem. Len ma desí, že už aj rovesníci si nevedia bez neho poradiť vo svojej profesii. Potrebovali sme dačo z dreva spraviť a ne´vedel bvyrátať koľko ho má byť. Ešte šťastie že sa hasiči nelogujú pri požiari cisterny a nezisťujú či hasiť vodou, penou, pyrokúlom, práškom, plynom, alebo pieskom…

            • 29.6.2012 / emc4 / Reagovať

              nuž internet prináša aj to že nové informácie sú hneď k dispozícii, netreba čakřt jednu generáciu kým ju dá do škôl a následne ďalšiu ktorá sa to naučí …. .
              Myslím že riešiť mnoho vecí C.K. systémom znalostí je už nedostatočné – najmä v vedomostnej ekonomike!!
              A ak niekto nedokáže použiť matematiku vo svojej profesii to nebude tým že si nepamätá vzorec, ale že ani netuší ako ho použiť. A to je o tej aplikácii znalostí a nie len v ich memorovaní. Ani je nerobím regresnú anlýzu z hlavy, ba ani s ceruzkou. A bez internetu by som nevedel to co viem … a pritom aj vedel to co este neviem … .
              P.S.
              Ak niekto doma internet nepotrebuje … teraz ste ešte v práci?

    • 28.6.2012 / samo1 / Reagovať

      Sonaaaaaaaaaa už dooooooosť….!!!

  • 28.6.2012 / sona08 / Reagovať

    takisto, by som sa chcela opytat, co ste pouzili ako f_{i} a co ako y_{i} a ako ste urcili percento uspesnosti, ktore by malo odpovedat 1, respektive, ako ste dali do suvisu znamkovaci model a percentualne vyhodnotenie Testovania 9.

  • 28.6.2012 / sona08 / Reagovať

    prepacte, ze spamujem, ale celkom nechapem vyznamu porovnavania priemernych hodnot. Mate tuto korelaciu opravenu o rozdiely v rozdeleniach? Chapala by som, pokial by ste zobrali priemer kazdeho ziaka na vysvedceni, a pozreli ste sa na to, ako tento ziak skoroval na Testovani 9. Cize graf by vyzeral nasledovne:

    os X: priemer znamok ziaka na vysvedceni
    os Y: uspesnost ziaka v testovani

    aj rozdelenie bodov by potom vyzeralo inak. Data na X-ovej osi by zacinali od 1, teraz zacinaju za 1.5 a data na Y-ovej osi by dosahovali aj hodnoty nad 90. Myslim, ze by ste tym dosiahli lepsi odhad toho, ako a ci suvisi priemerna znamka z vysvedcenia s vysledkom v Testovani 9.

    • 28.6.2012 / emc4 / Reagovať

      Dajú sa niekde získať podklady?
      Aj ja by som si to rád hodil do SPSS.
      Tie uvádzané čísla sú hrozivé.

      • 28.6.2012 / sona08 / Reagovať

        myslim, ze kvalitnu analyzu by vedeli urobit v NUCEM-e pripadne by sa od nich mali dat ziskat potrebne statisticke data – ergo nutne informacie o kazdom testovanom ziakovi.

        Aj ked s myslienkou blogu suhlasim, skor je to sposobene intuiciou, ako ich analyzou. Ta bohuzial na zaklade porovnania veliciny akou je priemerna znamka suboru ziakov z testovaneho predmetu nemoze sluzit ako argument proti pouzitiu priemeru z vysvedcenia, kedze je to jednoducho ina velicina.

        Takisto nie som si ista, ci na subor priemerov korelovany so suborom priemerov je mozne pouzit spominany koeficient tak jednoducho, ako je definovany. V podstate potom hovorime, ako priemerna hodnota veliciny X urcuje priemernu hodnotu veliciny Y, a to neviem, ci vobec dava nejaky relevantny zmysel bez toho, aby sme poznali rozdelenia tychto priemerov a z akych rozdeleni tieto priemery vzisli.

        • 29.6.2012 / samo1 / Reagovať

          ty brďo…kto ťa platí za príspevkovanie? Lebo pri takom množstve prípevkov sa nemôžeš živiť reálnou prácou!

          • 29.6.2012 / sona08 / Reagovať

            momentalne cakam, kym sa mi spracuju data a nechce sa mi spat. Moja praca ma volne pracovne hodiny a je o diskutovani o vysledkoch mojho spracovania tak, ze tvrdenia, ktore na zaklade tejto analyzy vyslovim, musim vediet obhajit. Robim to preto, lebo ma bavi hladanie pravdy, a preto sa nedivte, ze ma bavi aj diskutovanie pod clankami, hlavne tymi, co tvrdia nieco na zaklade spracovania dat. Moje prispevky boli napisane v priebehu par minut. Nevidim v tom nic tragickeho. Skor vidim ako tragicke to, ze vam tu niekto podklada nedobru analyzu a este sa vas snazi presvedcit, ze jej vysledok je presne o tom, co autor blogu tvrdi. Nedivme sa, ze stav nasej spolocnosti je taky, aky je, ked sme spokojni s tym, cim nas krmia. Proste niekto nieco tvrdi a my jeho tvrdenia nekriticky prijmeme a na zaklade toho sa rozdelime do taborov. Prosim vas, zamyslite sa, ci INEKO moze na zaklade tejto analyzy a veci, ktore v blogu spomina, naozaj tvrdit to, co tvrdi. Tvrdenia, mozu byt pravdive, ale ked ich nedokazu spravne podlozit, ako mozme mat doveru, ze vedia navrhnut aj spravne riesenie. Vam to naozaj staci?

            • 29.6.2012 / Dr Hujer / Reagovať

              súhlas. tvrdenie treba obhájiť.. No ja sa morím s dátami, objektívnym zberom, no neviem ich správne vyhodnotiť… :-/

              • 29.6.2012 / emc4 / Reagovať

                Tomu sa hovorí nedostatok kreativity :-) )))

                • 29.6.2012 / Dr Hujer / Reagovať

                  ano , kolegovia vyčarujú aj požadovaný výsledok s prepáčením s hovna. :-) Objektívne zbieranie dát mám rád, no už samotné rátania a ťukanie nie :-/ Aspoň ostane pre iných :-)

                  • 29.6.2012 / emc4 / Reagovať

                    Zaujímavá formulácia: objektívny zber dát. Aj na fyzike pri labákoch som sa prel že to nie je možné ….

    • 2.7.2012 / peter.klatik / Reagovať

      Hlavnym cielom blogu bolo prehladnym a lahko pochopitelnym sposobom poukazat na to, ze medzi skolami, ktorych ziaci maju podobne vedomosti (priemerne vysledky v testovani 9), existuju velke rozdiely v znamkach na vysvedceni (priemerna znamka na vysvedceni z prislusneho predmetu). Ide teda o porovnavanie prisnosti celych skol, kedze prave rozdielna prisnost skol je velkou slabinou ministrovho navrhu.
      -
      Suhlasim s tym, ze keby sme mali napr. udaje za vsetkych 40 758 ziakov testovanych z matematiky a do grafu by sme zobrazili 40 758 bodov [x_i, y_i], dostali by sme mozno trochu inu zavislost, ine R^2 a dali by sa z toho vycitat ine suvislosti. Tu by sa uz vsak nedali identifikovat jednotlive skoly, co je teraz nasim hlavnym cielom.
      -
      Tieto individualne udaje vsak nemame. Nasim cielom je udaje ziskat, spolu aj s udajmi za pisomne maturity, aby sme po prepojeni vysledkov T9 a maturit tych istych ziakov dokazali merat pridanu hodnotu skol. Navyse by sa aj dal zostrojit serioznejsi regresny model, pomocou ktoreho by sa mohlo dat zistit, co sposobuje rozdiely v prisnosti skol, alebo ci su rozdielne znamky v ramci jednej skoly sposobene iba rozdielnymi vedomostami.

  • 29.6.2012 / Ratataplán / Reagovať

    Je nutné s úvahou nesúhlasiť, pretože je od veci a konzervuje dnešný nevyhovujúci stav.!!!Začať sa musí, začiatky nebývajú jednoduché nikdy a v ničom.
    Takže telegrafický :
    1/ Rozdiely medzi školami v prísnosti známkovania boli i minulosti.S tým sa nedá nič robiť.
    2/ Je nutné zvýšiť vedomostnú úroveň žiakov
    3/ Je nutné výrazne skvalitniť výchovno-vzdelávaci proces na školách
    4/ Je nutné obmedziť počet žiakov na gymnáziách
    5/ Známky žiaka-študenta musia byť rozhodujúcim kritériom
    6/ Je nutné zrušiť individuálne “nastavovanie” parametrov na prijímacie skúšky
    7/ Výchovno – vzdelávací program a proces musí byť jednotný, kvalitný a dlhodobý
    8/ Školstvo sa musí svojou úrovňou vrátiť spred rok 1989, keď nám celý svet závidel jeho systém a najmä jeho kvalitu-!!!!!!!
    9/ Po 89. roku tu našli vzdelaných odborníkov vo všetkých sférach a oblastiach života.!!!!!
    10/ Nikdy sa nestalo sa že žiak ktorý maturoval na “maďarskom” gymnáziu na známku “chválitebne” sa nevedel dohovoriť po slovensky!!!!!
    11/ Učitelia si musia naspäť získať postavenie, ktoré mali….autoritu si musia vybojovať sami, tú im nikto nepredpíše zákonom!!!!!
    TOTO sú dôvody pre ktoré je návrh najprijatelnejší.

    • 29.6.2012 / Jozef Hvorecký / Reagovať

      Je pravda, že žiaden zákon nemôže zvýšiť autoritu učiteľov. Zato jej môže podstatne uškodiť. Napríklad tým, že prikáže, ktorých študentov možno prijať na školu a ktorých nie. Prečo toto nemôžu rozhodnúť učitelia danej školy?
      Myslíte si, že podobná nesamostatnosť je dobrým východiskom pre ich autoritu?
      A prečo 2,0 a nie 1,99 alebo 2,01? Aký je rozdiel medzi týmito žiakmi?

      • 29.6.2012 / sona08 / Reagovať

        pan Hvorecky, prave kvoli rozdielnosti znamkovania je dobre, ze sa zavadzaju celostatne, vseobecne platne pravidla. Podobne, ako sa to urobilo pri maturite. Zle je, ze jedno z tychto vseobecne zavaznych pravidiel je zalozene na parametry, ktore nema univerzalne urcenie, ale sa lisi od skoly ku skole.

        PS: Niekde sa hranica urcit musi. Aky je realny rozdiel, medzi tym, co “nadlezie” ciaru pri prijmackach a tym, co ju “podlezie” a rozdiel medzi nimi je 1 bod?

        • 29.6.2012 / Jozef Hvorecký / Reagovať

          Rozdiel je jasný. Keď škola môže prijať 100 žiakov, ten stoprvý má smolu. Nemusí byť horší ako ten pred ním, ale neuspel pre nedostatok miesta.
          Koniec-koncov, aj na olympiáde dostávajú medailu iba prví traja.
          Teraz sa chce zaviesť pravidlo, podľa ktorého, ak má škola kapacitu 100 miest, ale iba 50 žiakov má vhodný priemer, tak sa zvyšok na školu nepríjme.
          Fajn. Ale kto vie povedať, koľko žiakov bude vyhovovať na budúci rok? Ak 150, prijmeme všetkých, aby sme “dohnali počty”?

          • 29.6.2012 / sona08 / Reagovať

            Preto je nutne zmenit pocet Gymnazii. Je zaujimave, ze aj ked velkost populacneho rocnika klesa, resp. stagnuje, tak gymnazii/skol pribuda. To sa nutne odraza na zjemneni podmienok presne podla toho, co hovorite. Je nutne najst balanc, alebo donutit ziakov sa viac snazit. Pokial vasa znamka nema pre vasu buducnost ziadny zmysel, mnohi sa prestanu snazit. Okrem toho, ako pisem vyssie, nemyslim, ze priemerove obmedzenie nutne sposobi pokles ziakov, ktori sa mozu na skolu hlasit, moze ich donutit viac sa zaujimat o svoje vysedky.

            Okrem toho, priemer 2.0 ma svoje opodstatnenie pre Gymnazia (aj ked pochybujem, ze Caplovic o tom ma vobec nejaku predstavu). Ziaci s priemerom 2.0 a vyssie su ziaci, ktori dosahuju nadpriemerne vysledky vo vsetkych/vacsine predmetov. Cize su idealnym materialom pre skolu so vseobecnym zameranim, kedze ich nebude vycerpavat viacero predmetov rozneho obsahu.

      • 29.6.2012 / Ratataplán / Reagovať

        pán Hvorecký,.
        žiadny zákon nemôže uškodiť autorite. žiadny zákon nemôže prikázať a kto môže na školu a kto nie. Pane, viete prečo je ŽIVOTNÉ MINIMum 189,83 € (pre jednu fyzickú osobu) a nie 189,84,-€..? Toto Vám nie je známe..?
        Minule som posledoval televízna formát na STV .. žiaci 9.A.
        Bol som šokovaný vedomostnou úrovňou žiakov i učiteľov, ktorá sa pohybovala v pásme debility…a to som ešte mierne ohodnotil “činnosti”…..

        • 29.6.2012 / emc4 / Reagovať

          nuž keď neviete v akej situácii je šlostvo v SR a jeho vedomostné, osobnostné možnosti tak prečo diskutujete?
          Len tak?
          Lebo máte čas, máte zlobu, zlý deň?

          • 29.6.2012 / Ratataplán / Reagovať

            nerozumiem Vašej otázke…? alebo ste zo spomínanej 9. A. tr. …??

            • 29.6.2012 / emc4 / Reagovať

              Nehnevajte sa , ale keď prídete so objavným stanoviskom:
              Bol som šokovaný vedomostnou úrovňou žiakov i učiteľov, ktorá sa pohybovala v pásme debility…a to som ešte mierne ohodnotil “činnosti”…..

              Tak ste úplný mimoň zo stavu školstva v SR a nechápem prečo potom o ňom diskutujete?
              P.S.
              Ako si predstavujete úroveň Debility?
              Čaplovića či Richtera a ich znalosti o vlastnej práci?

        • 29.6.2012 / Jozef Hvorecký / Reagovať

          Čísla, o ktorých hovoríte, sú istým, aj keď komplikovaným spôsobom vypočítané. (Tým nechcem povedať, že sú rozumné).
          Na rozdiel od nich je 2,0 vymyslená hranica. Prečo ju nastavili tak, ako ju nastavili, nevie ani pánboh.
          Chcel som upozorniť na fakt, že okrem toho, že dvojka je celé číslo, nič iné ju neodôvodňuje.

          • 3.7.2012 / Ratataplán / Reagovať

            ….dvojka má vo svojej hierarchii hodnotovej stupnice svoju jasnú pozíciu…ako i 1,3,4,5 to jasné nie..?? inak podľa Vás by sme mohli teoretický baviť neustále o sliepočke a vajíčku….známkovací systém 1 – 5 mal, má a bude mať svoje vlastné parametre, ktorými sa začiatkom 20 stor. začali známkovať v Európe žiaci….v Rusku dokonca opačným systémom….
            Takže i priemerný jedinec vie a pozná zo svojich vlastných zážitkov že zo 189,83 € sa nedá vyžiť. Oznámkovať na dvojku sa dá.

            • 3.7.2012 / emc4 / Reagovať

              Myslím ze v 21. storočí by sme mali nať vyššie ciele ako sa starať o priemer..

  • 29.6.2012 / Tralala2 / Reagovať

    nuz mala by o prijimani rozhodovat prislusnost rodica k politickej strane
    ved je to objektovnejsie kriterium, ako znamka v skole -ved ucitel je zly zly

    • 30.6.2012 / slimak79 / Reagovať

      A je to jasne ze nie je ani volic Smeru. Z osobnej oblasti, zena sa zamestnala v SOS, o ktorej som nedavno nechcel ani pocut. Tak som zvedavy , ak ma prijemne prekvapy aj ona ci aj deti, budem na nich hrdy.

  • 3.7.2012 / Ratataplán / Reagovať

    Je to dobrý krok, proti úpadku školstva a jeho penetrácie do spoločnosti a je potrieb.
    Je veľmi potrebný – pre záchranu školstva a populácie.

    • 3.7.2012 / emc4 / Reagovať

      To je ako záchrana socializmu. ….
      Forma už nezodpovedá dejinnému rámcu.