Lepší učitelia by mali mať vyššie platy

Je fajn to mat po slovensky so vsetkymi zdrojmi na jednom mieste, druha vec je odpoved na otazku, ci sme sa dozvedeli nieco, co sme nevedeli. Nedozvedeli. A to nie je vycitka autorovi. Samotna vec je totiz jasna ako facka (a sice, ze najlepsi by mali zarabat najviac).
..
U nas v tejto veci dominuje “bumažková” mentalita. Teda najlepší sú tí, čo na to majú bud papiere (certifikaty, diplomy, potvrdenia), alebo roky, pricom sa akceptuje nezdovodneny predpoklad, ze oducene roky automaticky znamenaju lepsi pedag. vykon. Oba tieto nastroje hodnotenia kvality su akoze “objektivne”- potvrdenie resp. certifikat (s peciatkou) najdem v sanone, dlzku praxe odratam z kalendara. Navyse, cely system funguje tak, ze raz sa nieco zaeviduje a koniec.Plati to (takmer) navzdy (u kreditov 7 rokov). Nedôveruje sa nikomu. Rozhoduje papier.
..
No ak si blizsie vsimnete “povahu” uvádzaných nastrojov na hodnotenie najlepsich ucitelov v zahranici, tak zistite, ze je to zvycajne kombinacia “tutorstva” s testom (alebo aj bez neho). A, v kontraste k slovenskym pomerom, je tu dolezita “dynamickost”, cize fakt, ze hodnotenie prebieha opakovane, kontinualne. Hodnoti sa pritom pedagogicky vykon (metody ucenia) a komunikacne “soft skills”. Hodnoti sa to priamo v triede, na hodine. Pricom sa vychadza z predpokladu, ze niektori ucitelia (nie automaticky ti starsi) sú v istych veciach sikovnejsi nez ich kolegovia (napriklad v poskytovani odbornej spatnej vazby). Rozhoduje kompetentnost. A na pozadi je samozrejme dôvera aktérov, aj dovera v aktérov (huge social capital).
…
Takze, zasadny rozdiel spociva v tom, ze na Slovensku ucitelov hodnoti a kontroluje “system”, v normalnych krajinach to robia ich skusenejsi a sikovnejsi kolegovia. U nas sa ucitelia hodnotia mimo skoly (atestacne skusky, treningy), v zahranici sa hodnotia na hodine.
Dalej, v zahranici sa schopnost samoregulacie odbornej komunity berie vazne. U nas si na vaznost a s nou spojenou autoritou vystacime s hierarchiou.

Ak chceme, mozme to chapat ako jeden z prikladov dosledkov rozdielu medzi demokraciou a autoritarstvom.
..
Mame co robit. Citanim o zahranicnych skusenostiach mozme kedykolvek zacat, ale na to, co sa z nich dozvieme, nam staci aj vlastna hlava na krku.

Problém ani tak nie je z čoho, tá reforma sa dá začať aj pri existujúcej výške financii. Pokiaľ sa nenapravia zlé motivácie, tak nenastane zvýšenie financii v ekonomike. Práve z toho dôvodu je viac ako nevyhnutné práve takúto kvalitatívne orientovanú reformu platov nastaviť. Je jasné, že prvé roky to neprinesie hneď zázraky, ale rátajme, že už v horizonte prvých 4 rokov by to mohlo prinášať prvé výsledky aj pre učiteľov. Aj oddlženie bánk násstalo nehorázne prachy, ale už po dvoch rokoch sme stúpali práve vďaka očisteniu od balvanov, ktoré nás neustále sťahovali na štartovaciu pozíciu … po 4 rokoch by mohli výjsť prvý kvalitnejšie naučení študenti, ktorí by začali pomáhať ekonomike, firmy by menej míňali na opätovné školenie mladých a viac by mohli investovať do výroby, lepšie pripravení ľudia by tu mohli prilákať firmy, ktoré práve takých ľudí potrebujú, čo by opäť bolo viac daní pre štát a viac peňazí pre školstvo … som pevne presvedčený, že po kvalitatívnej reforme by sme o 4 roky mohli pozorovať prvé zmeny a o 8-9 rokov výrazné zmeny, nové generácie lepšie vyučených učiteľov so správne nastaveným odmeňovaním (za kvalitu nie tabuľkové platy) by začali učiť, čo by multiplikovalo efekt skvalitnenia. Musíme prestať myslieť, že sa nič nedá v dnešnej situácii. Mnoho sa dá vylepšiť aj v dnešnej situácii… Ďalšie peniaze by mohli priniesť firmy pri prepojení na školstvo, pár príkladov aj na Slovensku existuje, nedávno tu na Trende bol publikovaný článok o tom, ako to urobili s IT v KE… Keď sa chce, dá sa. Len tu chýba odborná debata bez rozcitlivenosti.