Fakty o financovaní školstva II

Koncom januára sme na tomto blogu zverejnili článok, ktorého záver sme zhrnuli takto:

Slovensko dáva na vzdelávanie málo peňazí, ale na hranici svojich možností. Vychádzali sme pritom z údajov štúdie OECD Education at a Glance 2010. Po ich bližšej analýze sme však zistili, že časť údajov nebola správna a pravdivý záver by mal byť stručnejší: Slovensko dáva na vzdelávanie málo peňazí.

O čo presne ide? Podľa štúdie Slovensko patrí medzi štáty OECD s najnižšími (súkromnými aj verejnými) výdavkami na vzdelávacie inštitúcie v pomere k HDP a tiež v prepočte na jedného žiaka/študenta. Štúdia však zároveň uvádza, že ak sa pozrieme na verejné výdavky na vzdelávanie v pomere k celkovým verejným výdavkom (19,4% za rok 2007 oproti priemeru OECD 13,3%), radíme sa hneď za Mexiko na druhú priečku štátov s najvyššími výdavkami. Ak by to bola pravda, znamenalo by to, že z verejných zdrojov už na školstvo veľmi pridať nemôžeme a preto sme na hranici našich možností.

Pravda to však nie je. Podľa rovnakej štatistiky Eurostatu sme totiž dali v roku 2007 z verejných zdrojov na vzdelávanie nie 19,4% ale len 10,52%, čo bolo tesne pod priemerom EÚ. O tejto nezrovnalosti sme informovali aj OECD, odkiaľ nám emailom potvrdili, že ide o ich chybu:

„It seems that the problem is with our figure. Slovak Republic has provided to us a figure only for Central level of government and not for all levels of government. We will include a note in our erratum.“

Chybný je pritom celý časový rad pre daný údaj za Slovensko. Analytici OECD nám sľúbili, že chyby opravia. Táto zmena podstatne mení závery nášho prvého článku aj súvisiacej analýzy, preto sme sa rozhodli ich ešte raz prepracovať a zosumarizovať v tomto blogu:

1. Slovensko skutočne patrí medzi štáty OECD s najnižšími (súkromnými aj verejnými) výdavkami na vzdelávacie inštitúcie v pomere k HDP (4,0% za rok 2007 oproti priemeru OECD 5,7%) a tiež v prepočte na jedného žiaka/študenta. Ak sa pozrieme na verejné výdavky na vzdelávanie v pomere k celkovým verejným výdavkom, radíme sa pod medzinárodný priemer (10,52% za rok 2007 oproti priemeru EÚ 10,96% a odhadovanému priemeru OECD 13,0%).

2. V rokoch 1995 až 2007 sa naše výdavky na vzdelávacie inštitúcie znížili zo 4,7% HDP na 4% HDP, čo bol najväčší prepad v OECD. V pomere k celkovým verejným výdavkom však verejné výdavky na vzdelávanie stúpli v rovnakom období z 9,2% na 10,5%. V prepočte na žiaka/študenta Slovensko zaznamenalo jeden z najväčších nárastov výdavkov vzdelávacích inštitúcií na žiaka v rámci OECD pre základné a stredné školstvo. Naproti tomu vo výdavkoch pre vysoké školstvo došlo v prepočte na študenta k poklesu, čo súvisí najmä s prudkým rastom počtu vysokoškolských študentov v uvedenom období.

3. V pomere k HDP je naše zaostávanie pri využívaní verejných zdrojov (3,4% za rok 2007 oproti priemeru OECD 4,8%) väčšie než pri využívaní súkromných zdrojov (0,5% oproti priemeru OECD 0,9%). Slovensko pritom zaostáva najmä vo financovaní základných škôl z verejných zdrojov (2,3% oproti priemeru OECD 3,3%), nedofinancované je však aj vysoké školstvo (0,7% oproti priemeru OECD 1%). Potenciál na zvýšenie podielu súkromných zdrojov existuje len pri financovaní vysokého školstva (0,2% HDP oproti priemeru OECD 0,5% HDP).

4. Najmenej polovica členských štátov OECD využíva poplatky pre denných študentov vysokých škôl. Najvyššie poplatky sú v USA, nasleduje Kórea, Japonsko a Austrália. Z európskych štátov využíva poplatky najmä Veľká Británia, Taliansko, Holandsko, Rakúsko, Francúzsko, Belgicko alebo Nórsko. Mnohé krajiny využívajú štipendiá alebo pôžičky na krytie časti poplatkov pre vybraných študentov (napríklad nízkopríjmových, atď.).

5. Slovensko dáva relatívne málo z existujúcich zdrojov na personálne výdavky (najmä mzdy učiteľov). Pri porovnaní podielu personálnych výdavkov na celkových bežných výdavkoch vzdelávacích inštitúcií je totiž Slovensko hlboko pod priemerom OECD a to na všetkých úrovniach vzdelávania. Napríklad vysoké školy na Slovensku majú najnižšie personálne výdavky v OECD (51,9% bežných výdavkov za rok 2007 oproti priemeru OECD 68,1%).

Viac si môžete prečítať v „Prehľade ukazovateľov o financovaní školstva“, ktorý zostavil inštitút INEKO v rámci projektu s názvom „Monitoring obsahovej reformy školstva“. Projekt finančne podporuje Nadácia Tatra banky.

Peter Goliaš, INEKO