Fakty o financovaní školstva

Aktualizácia 9.2.2011:

OECD nám potvrdila vlastný omyl s týmto vysvetlením: “It seems that the problem is with our figure. Slovak Republic has provided to us a figure only for Central level of government  and not for all levels of government. We will include a note in our erratum.”

Aktualizácia 2.2.2011:

Údaj 19,4%, ktorý OECD uvádza ako podiel verejných výdavkov na vzdelávanie v pomere k celkovým verejným výdavkom v roku 2007 pre SR, je s najväčšou pravdepodobnosťou chybný. Porovnali sme totiž tieto dáta s údajmi Eurostatu a podľa nich bol ekvivalentný údaj 10,52%, čo je tesne pod priemerom EÚ. Pre takmer všetky zvyšné krajiny sú údaje OECD a Eurostatu zhodné, výnimkou je spolu so SR ešte Švajčiarsko. OECD sme na danú nezrovnalosť upozornili. Záver podľa údajov Eurostatu je teda taký, ze školstvo v rámci verejných zdrojov nefinancujeme “na hranici našich možností”, ale sme skôr tesne pod medzinárodným priemerom.

Pôvodný text:

Dávame na školstvo málo peňazí? Väčšina ľudí asi intuitívne povie áno. Štúdia OECD Education at a Glance 2010 však informuje o zaujímavom paradoxe. Na jednej strane Slovensko skutočne patrí medzi štáty OECD s najnižšími (súkromnými aj verejnými) výdavkami na vzdelávacie inštitúcie v pomere k HDP (4,0% za rok 2007 oproti priemeru OECD 5,7%) a tiež v prepočte na jedného žiaka/študenta. Na druhej strane, ak sa pozrieme na verejné výdavky na vzdelávanie v pomere k celkovým verejným výdavkom (19,4% za rok 2007 oproti priemeru OECD 13,3%), radíme sa hneď za Mexiko na druhú priečku štátov s najvyššími výdavkami. A paradox vidno aj pri pohľade na zmeny v čase. V rokoch 1995 až 2007 sa totiž naše výdavky na vzdelávacie inštitúcie znížili zo 4,7% HDP na 4% HDP, čo bol najväčší prepad v OECD. V pomere k celkovým verejným výdavkom však verejné výdavky na vzdelávanie stúpli v rovnakom období zo 14,1% na 19,4%, čo bol v OECD najrýchlejší nárast.

Vysvetlením paradoxu by mohlo byť, že na vzdelávanie síce dávame veľa verejných zdrojov, ale málo súkromných. Fakty to však nepotvrdzujú. V pomere k HDP je totiž naše zaostávanie pri využívaní verejných zdrojov (3,4% za rok 2007 oproti priemeru OECD 4,8%) väčšie než pri využívaní súkromných zdrojov (0,5% oproti priemeru OECD 0,9%). Slovensko pritom zaostáva najmä vo financovaní základných škôl z verejných zdrojov (2,3% oproti priemeru OECD 3,3%). Potenciál na zvýšenie podielu súkromných zdrojov existuje len pri financovaní vysokého školstva (0,2% HDP oproti priemeru OECD 0,5% HDP).

Skutočným vysvetlením je fakt, že verejné výdavky na Slovensku sú v pomere k HDP podstatne nižšie než verejné výdavky väčšiny vyspelých štátov. Napríklad podľa Eurostatu boli verejné výdavky SR za rok 2007 na úrovni 34,3% HDP, zatiaľ čo priemer EÚ bol 45,6% HDP. Dá sa preto povedať, že Slovensko v medzinárodnom porovnaní síce financuje školstvo z verejných zdrojov na veľmi nízkej úrovni v pomere k HDP, no na hranici svojich možností pri pohľade na koláč verejných zdrojov, ktorý má k dispozícii. Z tohto pohľadu nie je v blízkej dobe reálne očakávať významné zvýšenie podielu verejných zdrojov určených na financovane školstva.

Priestor na zvýšenie podielu súkromných zdrojov je najmä vo vysokom školstve. Najmenej polovica členských štátov OECD využíva napríklad poplatky pre denných študentov. Najvyššie poplatky sú v USA, nasleduje Kórea, Japonsko a Austrália. Z európskych štátov využíva poplatky najmä Veľká Británia, Taliansko, Holandsko, Rakúsko, Francúzsko, Belgicko alebo Nórsko. Mnohé krajiny využívajú štipendiá alebo pôžičky na krytie časti poplatkov pre vybraných študentov (napríklad nízkopríjmových, atď.).

Priemerné ročné poplatky pre denných študentov na vysokých školách (v USD, PPP, 2007)

Poznámka: Chýbajúce údaje štúdia neuvádza.

Zdroj: OECD

Medzinárodné porovnanie tiež ukazuje, že Slovensko dáva relatívne málo z existujúcich zdrojov na personálne výdavky (najmä mzdy učiteľov). Pri porovnaní podielu personálnych výdavkov na celkových bežných výdavkoch vzdelávacích inštitúcií je totiž Slovensko hlboko pod priemerom OECD a to na všetkých úrovniach vzdelávania. Napríklad vysoké školy na Slovensku majú najnižšie personálne výdavky v OECD (51,9% bežných výdavkov za rok 2007 oproti priemeru OECD 68,1%).

Viac si môžete prečítať v „Prehľade ukazovateľov o financovaní školstva“, ktorý zostavil inštitút INEKO v rámci projektu s názvom „Monitoring obsahovej reformy školstva“. Projekt finančne podporuje Nadácia Tatra banky.

Peter Goliaš, INEKO