Vízia pre zdravotníctvo

Nízka kvalita, liečenie podľa známostí, nárast dlhu, šírenie polo- a neoficiálnych platieb, často až neúctivý prístup k pacientom. To sú asi najväčšie problémy nášho zdravotníctva. Spomeňme si, mnohé z nich sa zhodujú s problémami, ktorými trpela naša ekonomika pred rokom 1989. Podoba nie je náhodná, tieto problémy totiž majú rovnakú príčinu – zlyhávanie štátu pri rozsiahlom solidárnom, alebo skôr rovnostárskom financovaní.

Myšlienka, že štát dokáže riadiť ekonomiku lepšie než trh, našťastie v roku 1989 prehrala. V zdravotníctve sa jej však mnohí stále nevzdávajú a volajú po lepšej regulácii cien, platov, siete poskytovateľov a tiež po efektívnejšom riadení štátnych nemocníc a poisťovní. Požiadavky sú to iste ušľachtilé a niekedy aj oprávnené vzhľadom na vyššie nároky na solidaritu ako aj rozšírené informačné nerovnosti v zdravotníctve. Nie je ale 40 rokov socializmu a tiež súčasný stav zdravotníctva dostatočným dôkazom o potrebe zásadnejších zmien?

Vízia INEKO pre financovanie zdravotníctva je založená na presne definovanej solidarite, znižovaní informačných nerovností, ako aj na posilnení zásluhovosti a trhových riešení tak, aby v porovnaní s dnešným systémom vytvárala lepšie predpoklady pre oficiálny stret ponuky s dopytom. Cieľom je vytvoriť systém, ktorý dokáže pružne reagovať na očakávané zvyšovanie dopytu v dôsledku starnutia obyvateľstva ako aj inovácií v zdravotníckych technológiách a spôsoboch liečby. Tu sú jej hlavné body:

Strednodobá vízia financovania zdravotníctva (na 5-10 rokov):

• Štát čo najpresnejšie definuje základný balík zdravotnej starostlivosti, na ktorý má každý nárok na základe povinného poistenia. Umožní tak efektívnejšie vymáhanie solidarity a vytvorí tiež priestor na dobrovoľné pripoistenie.
• Pacienti majú prehľadné informácie o cene a kvalite liečby. Dostávajú napríklad vyúčtovanie za poskytnutú liečbu, majú k dispozícii rebríčky kvality poskytovateľov aj poisťovní na internete, atď.
• Na trhu funguje súťaž medzi poisťovňami aj medzi poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti. Potrebné zmeny: Rozbiť monopol a privatizovať VšZP, privatizovať nemocnice, umožniť tvorbu zisku, umožniť súťaž poisťovní vo výške sadzieb na povinné poistenie.
• V rámci jednej poisťovne platí tzv. komunitná sadzba, ktorá je pre každého poistenca rovnaká, t.j. neexistuje osobitná sadzba pre poistencov štátu. Každý poistenec (vrátane dôchodcov a iných poberateľov štátnych dávok) platí povinné poistné sám za seba, môže však požiadať štát o dotáciu. V takom prípade štát posudzuje cenu najlacnejšej poistky na trhu vo vzťahu k príjmom (vrátane dávok) konkrétneho človeka. Ak cena najlacnejšej poistky presiahne určitú hranicu, rozdiel doplatí štát. V konečnom dôsledku tak štát platí poistné (resp. jeho časť) za ľudí s nízkym príjmom. Neplatičom poistného hrozia pokuty, exekúcie a preplácanie len akútnej zdravotnej starostlivosti.
• V prípade efektívneho fungovania systému dotácií podľa predchádzajúceho bodu sa poistné sadzby zmenia na tzv. nominálne poistné, t.j. paušálnu platbu bez ohľadu na výšku príjmu (t.j. každý platí odvody vo výške X EUR a nie X% príjmu). V prechodnom období môže existovať kombinácia poistných sadzieb a nominálneho poistného.
• Poisťovne využívajú regulovaný systém bonusov a malusov za zodpovedné, resp. rizikové správanie poistenca.
• S cieľom zabrániť ilúzii bezplatnosti a následnej nadmernej spotrebe existujú ako doplnok k povinnému poisteniu regulované priame platby, ktoré pacienti hradia pri každom čerpaní zdravotnej starostlivosti. Pred nadmernými výdavkami v hotovosti chránia pacientov ochranné limity, po prekročení ktorých hradia zdravotnú starostlivosť v plnej výške zdravotné poisťovne.

Viac si môžete prečítať v „Analýze rôznych možností financovania zdravotníctva s dôrazom na zmeny vo výbere odvodov“, ktorú INEKO pripravilo v rámci projektu i-Health.sk. Projekt finančne podporila zdravotná poisťovňa Dôvera.

Tento článok aj analýza mohli vzniknúť tiež vďaka finančnej podpore OPEN SOCIETY INSTITUTE.

Peter Goliaš, INEKO