Čarnogurská, Miklošová aj Bugárová – štandardná úroveň

Prosím, neľakajte sa, v nadpise nejde o hodnotenie oblečenia manželiek opozičných politikov módnou políciou. Ide o hodnotenie, v tomto prípade, všeobecných (praktických) lekárov zo strany zdravotnej poisťovne podľa jedného z indikátorov kvality.

Vládna politika v oblasti zdravotníctva za ostatné 4 roky docielila, že sa jednotlivým aktérom v zdravotníckom systéme zmenili motivácie smerom k nižšej súťaživosti. Keďže zdravotné poisťovne nie sú nastaveným právnym rámcom nútené príliš súťažiť, a keďže súčasná vláda si zdravotníctvo predstavuje prevažne ako sféru silného štátu a minimálneho trhu, dalo by sa predpokladať, že práve štát vyvinie maximálne úsilie o to, aby sa svojimi normami pokúsil docieliť to, čo by mohol v súťaži priniesť trhový mechanizmus – transparentnosť, informovanosť poistencov a tlak na efektívnosť. Ale nestalo sa tak. Štát zlyhal.

Každej zdravotnej poisťovni vyplýva zo zákona o zdravotných poisťovniach a príslušných vládnych nariadení povinnosť každoročne spracovať hodnotenie poskytovateľov (všeobecnej a špecializovanej ambulantnej starostlivosti a ústavnej) zdravotnej starostlivosti podľa indikátorov kvality. Ministerstvo zdravotníctva SR svojim novelizovaným metodickým pokynom rozšírilo počet indikátorov kvality z 25 na 44, čo by malo naznačovať, že občan – pacient si bude môcť vytvoriť komplexnejší prehľad o kvalite poskytovanej zdravotnej starostlivosti na Slovensku. Ale nie je to celkom tak.

Riaditeľ sekcie stratégie a politiky zdravia Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP) Martin Višňanský v Zdravotníckych novinách (č. 16/2010, str. 3) hovorí, že rozšírenie indikátorov kvality o ekonomické kritériá umožní objektívnejšie hodnotenie poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a bude to predstavovať významný nástroj pri stratégii nákupu zdravotnej starostlivosti – čiže pri rokovaniach zdravotných poisťovní o zmluvách s poskytovateľmi. Ak by sa však pre určitého poskytovateľa zdravotnej starostlivosti mal pacient rozhodovať podľa zdravotnou poisťovňou Union a najmä VšZP zverejnených výsledkov hodnotenia indikátorov kvality za rok 2009, veľmi by si nepomohol (pozn.: Dôvera by mala zverejniť vyhodnotenie indikátorov kvality spolu so svojim vlastným hodnotením ústavných zariadení, ktoré je nad rámec zákona, na prelome mesiacov máj a jún 2010).

Obe poisťovne sa totiž striktne držali formálnych zákonných povinností, nešli nad ich rámec. Vzhľadom na nastavené motivácie, vrátane zákazu zisku, sa tomu nemožno čudovať. Pacient tak nájde na webe iba mechanické a neokomentované informácie, ktoré nie sú “user friendly” (orientované na užívateľa), a musel by disponovať bohatými, aj analytickými, znalosťami v oblasti zdravotníctva, aby si zo zverejnených informácií vedel vyskladať nejakú zmysluplnú mozaiku, ktorá bude adekvátne odrážať váhu jednotlivých indikátorov a náročnosť diagnóz (tzv. case mix) liečených v jednotlivých zariadeniach. U oboch poisťovní chýbajú celkové rebríčky poskytovateľov zoradených podľa kvality a pacient sa musí úporne preklikávať cez rôzne kritériá vyhľadávania (pozn.: VšZP zverejnila nekompletný čiastkový rebríček ústavných zariadení zoradených podľa výsledku prieskumu spokojnosti pacientov, t.j. podľa jedného z 44 indikátorov kvality, kde uviedla približne len štvrtinu všetkých hodnotených zariadení, a to tých, ktorým sa vrátilo minimálne 31 vyplnených dotazníkov od pacientov…).

Napríklad u VšZP sa nedá vyhľadávať v celej SR, len po krajoch, nie je vysvetlené, čím sú merané jednotlivé indikátory kvality a pri prezentácii indikátorov podľa krajov je potrebné mať nainštalovanú starú! verziu Internet Explorera. U Unionu treba poznať oficiálny názov poskytovateľa, meno lekára nestačí a u oboch poisťovní sa nedá vyhľadávať podľa názvu/mena jednotlivého poskytovateľa.

Ak sa aj pacient prehryzie cez všetky tieto úskalia, nakoniec aj tak iba zistí, že takmer všetci poskytovatelia poskytujú štandardnú úroveň zdravotnej starostlivosti (u VšZP dosiahlo štandardnú úroveň takmer 98% poskytovateľov). Škoda, potenciál lepšieho informovania občanov o skutočnej kvalite a rozdiele jednotlivých poskytovateľov zdravotnej starostlivosti sa využil pre tento rok nedostatočne. Škoda je to dvojnásobná, keďže informačná asymetria je v zdravotníctve jedným z najzávažnejších bariér zvyšovania kvality. Pri silne regulovanom až štátnom zdravotníckom systéme by to malo škrieť najmä vládu a zodpovedné štátne orgány.

Ak by ste si ale predsa len chceli pozrieť, či váš „obvoďák“ nemá príliš vysokú preskripciu liekov, alebo či nemocnica v blízkom okolí nie je semeniskom nozokomiálnych nákaz či dekubitov, kliknite si TU (pre VšZp a SZP) alebo TU (pre Union).

Dušan Zachar, INEKO

Pozn.: Zdravotná poisťovňa Dôvera finančne podporuje projekt iHealth, na ktorom sa podieľa INEKO. Na stránke i-health.sk si môžete prečítať aj ďalšie INEKO komentáre a analýzy o zdravotníctve.