K petícii o Harabinovi

S kolegami z INEKO mávame dlhodobo problémy s podpisovaním rôznych petícií či vyhlásení. Často sa totiž stáva, že súhlasíme s hlavnou myšlienkou, ale v komentári organizátori naformulujú niečo, čo podpísať nechceme. Inokedy zase máme pocit, že na dosiahnutie cieľa stačí napísať článok či blog s kvalitnými (proti)argumentmi. Myslíme si, že verejnú diskusiu treba kultivovať tak, aby v nej väčšinou vyhrávali argumenty, nie počet podpisov.

V prípade petície proti tomu, aby sa Štefan Harabin stal predsedom Najvyššieho súdu SR a Súdnej rady sme však viacerí urobili výnimku. Jednak bol text petície veľmi dobre napísaný, súhlasíme s ním, a jednak máme čoraz silnejší pocit, že o diskusiu má záujem iba jedna strana. Už sa nám zdalo, že tentoraz petícia nemá žiaden háčik. Bohužiaľ, jeden mala.

Vychádzajúc z výzvy v médiách, podpísali sme formulár petície na webe Aliancie Fair-play. Nikto z nás si však nevšimol upozornenie na konci stránky, že každý náš podpis bude znamenať automatické zaslanie samostatného mailu viacerým adresátom. Je teda možné, že niektorí ľudia dostanú do svojich e-mailových schránok v týchto dňoch tisíce mailov, čo môže paralyzovať ich prácu. A to sme teda nechceli. Takmer rovnako intenzívne, ako nechceme Harabina na čele našej justície. Stačilo predsa adresátom poslať text petície s počtom a so zoznamom signatárov v súhrnnom e-maile.