Keď dvaja robia to isté…

"Keby úradníci nebojovali za rozpočet svojho ministerstva, mohli by skončiť s ministerstvami takými malými, že by ich zvládli riadiť dokonca aj ministri."

Z britského televízneho seriálu Iste, pán minister (Yes Minister).

Moderné rozpočtovanie zamerané na výsledky (Performance (Based) Budgeting) (u nás je zaužívanejší termín programové rozpočtovanie) zavádzajú od deväťdesiatych rokov viac či menej úspešne všetky vyspelé štáty. Slovensko s ním začalo najprv v skúšobnej verzii od roku 2001, pričom celý štátny rozpočet sa v programovej štruktúre uvádza od roku 2004. Ide o rozpočtovanie, v ktorom sa presúva pozornosť zo vstupov (Komu bude pridelený aký podiel financií? Míňali sa všetky peniaze podľa pravidiel?) na výstupy (Dosiahlo sa použitím pridelených financií to, čo bolo v pláne? Aký úžitok z toho má spoločnosť?). Hlavným zámerom takéhoto rozpočtovania je snaha sprehľadniť, na čo sa používajú verejné financie a zefektívniť ich vynakladanie.

Základom rozpočtovania zameraného na výsledky je mať jasne stanovené ciele, ktoré sa majú dosiahnuť využitím verejných zdrojov. Uvádzame príklad takéhoto cieľa z britského rozpočtu. Jedná sa o cieľ venujúci sa postaveniu Veľkej Británie vo vede:

• Udržať postavanie Veľkej Británie vo vede ako druhej po USA.
• Udržať vedúce postavenie pred ostatými krajinami OECD.
• Dobehnúť prvé dve krajiny v oblastiach, kde je Veľká Británia tretia alebo na nižšej pozícii.

Súčasťou cieľa sú aj indikátory, merateľné ukazovatele, ktoré jasne hovoria, akým spôsobom sa má merať, či sa daný cieľ plní:

• Podiel Veľkej Británie na citáciách celkovo.
• Podiel Veľkej Británie na citáciách v základných výskumných oblastiach (Bioscience, Business, Clinical, Environmental Sciences, Humanities, Social sciences, Mathematics, Physical sciences, Engineering).

Takto stanovený cieľ je pomerne ambiciózny a z jeho formulácie je jasné, o čo sa usiluje. Je jasne merateľné, kedy sa cieľ bude považovať za splnený. To sú zároveň i vlastnosti väčšiny cieľov formulovaných v britskom rozpočte. Napredovanie v jednotlivých cieľoch využívajú jednotlivé rezorty na prezentáciu svojej práce pred verejnosťou. Takisto každoročne solídne odôvodňujú, prečo je pre spoločnosť dobré investovať do toho-ktorého cieľa.

Porovnajme britský cieľ s cieľom slovenského štátneho rozpočtu na rok 2009, tento krát z oblasti hospodárstva:

• V roku 2009 uskutočniť 9000 aktivít na podporu malého a stredného podnikania prostredníctvom analýz, rozborov a propagácie.

Ako merateľný ukazovateľ toho, či sa daný cieľ plní, uvádza Ministerstvo hospodárstva SR iba počet uskutočnených aktivít. Z cieľa nie je jasné, čo je to vlastne "aktivita", a kto a na základe akých kritérií bude podporený. Hlavnou slabinou tohto cieľa však je, že si nekladie za úlohu priniesť nejaký konkrétny výsledok prospešný pre spoločnosť, ale len nejako minúť peniaze.

Podobne formulované ciele nie sú, žiaľ, v slovenskom štátnom rozpočte výnimkou. Z analýzy cieľov piatich oblastí, ktorú uskutočňovalo INEKO každoročne od rozpočtového roku 2007, vyplýva, že cieľov, ktoré sú nejasné, nemerateľné a nesľubujú jasný merateľný výsledok a úžitok pre spoločnosť, je v rozpočte väčšina. V štátnom rozpočte na rok 2009 je takýchto cieľov až 81%. Dá sa potom predpokladať, že bez stanovenia konkrétnych merateľných cieľov strácajú jednotlivé rezorty motiváciu spravovať verejné financie efektívne. Bez jasných a merateľných cieľov je totižto veľmi jednoduché formálne deklarovať úspech.

Z Ministerstva financií SR sa síce každoročne ozývajú hlasy (pozri napr. tu, tu alebo tu), že ďalší rozpočet bude využívať dimenziu programového rozpočtovania ako kľúčovú a kvalita cieľov bude mať vplyv na prideľovanie prostriedkov, no v skutočnosti programové rozpočtovanie na Slovensku zatiaľ svoj prvotný zámer zvýšiť efektívnosť vynakladaných verejných financií míňa širokým oblúkom.

Na to, aby sa programové rozpočtovanie na Slovensku zmenilo z formálnej povinnej jazdy štátnych úradníkov na efektívny nástroj verejnej kontroly verejných financií, je nevyhnutné, aby sa stalo reálnou politickou témou. Skutočný záujem o túto tému však za posledné roky nepozorujeme, spoločenská diskusia sa vrátila späť k základným princípom trhovej ekonomiky. Navyše nedostatky programového rozpočtovania na Slovensku sú každým rokom tie isté a nie je skutočná vôľa ich odstraňovať. Aj preto sme sa rozhodli náš projekt HESO-Efektívny štátny rozpočet prerušiť. Týmto by sme sa chceli aj verejne poďakovať všetkým odborníkom – respondentom, ktorí sa v priebehu projektu nezištne zúčastňovali na prieskumoch o cieľoch štátneho rozpočtu.

Hlasuj na vybrali.sme.sk