Potopí Fico verejné financie?

Vláda chce stavať. Diaľnice, jadrové elektrárne, širokorozchodnú trať, štadióny, nové budovy. Veď je to pre ľudí a vláda chce, aby ju ľudia mali radi. Je tu ale jeden problém – kde na to vziať peniaze? Štátny rozpočet nestačí a klasický úver nepomôže. Zvýšil by sa totiž schodok štátneho rozpočtu aj verejný dlh, čo by hneď každý videl a kritizoval.

Slovensko už má podobnú skúsenosť. Pred rokom 1998 chceli stavať aj Mečiarove vlády. Pri financovaní našli východisko v rozdávaní štátnych záruk za úvery, ktoré si brali väčšinou štátne firmy. Tak sa stavali diaľnice, jadrová elektráreň v Mochovciach, alebo vodné diela v Gabčíkove a Žiline. Štátne záruky vtedy pomohli financovať napríklad aj lacné cestovanie po železnici. Schodok štátneho rozpočtu aj verejný dlh sa nezmenili, zdanlivo sa teda nestalo nič hrozné. Problém nastal až vtedy, keď tieto úvery začali byť splatné. Štátne firmy sa dostali na pokraj bankrotu a úvery musel na seba prevziať štát. To sa však už písali roky 1999 a 2000, keď vládli úplne iné strany. Deficit verejných financií sa zrazu vyšplhal cez 12% HDP, štát sa potácal v ekonomickej kríze a na záchranu musel prijímať nepopulárne opatrenia v podobe uťahovania opaskov a prudkého zvyšovania cien elektriny, či cestovného.

Slovensko si zobralo ponaučenie. Vlády po roku 1998 prestali nezodpovedne rozdávať štátne záruky a hospodárili s ohľadom na budúcnosť. Dôkazom je, že v roku 2006 mohla nastúpiť prvá vláda, ktorá nemusela prijímať záchranné balíčky na riešenie chýb svojho predchodcu. Naopak, zdedila ekonomiku v historicky najlepšej kondícii.

Dnes sa ale zdá, že sa Slovensko nepoučilo dostatočne. Svedčia o tom megalomanské projekty, ktoré rozbieha Ficova vláda a ktorých financovanie je otázne. Ako ukazuje nasledujúca tabuľka, ich suma už presahuje 400 miliárd korún. Pre porovnanie, to sú zhruba štyri ročné rozpočty zdravotníctva, alebo peniaze, ktoré by na viac ako 15 rokov pokryli náklady na zavedenie druhého dôchodkového piliera. Vláda už nepoužíva štátne záruky. Novým hitom sa stávajú projekty PPP, ktoré sa v danom čase tiež nemusia prejaviť vo verejných financiách. „Zaplatí to súkromný investor,“ počúvame často členov vlády. V skutočnosti ale hrozí, že podstatnú časť nákladov skôr či neskôr zaplatí štát.

Ak chceme týmto rizikám predísť, musíme sa vlády pýtať na detaily financovania projektov a žiadať zverejnenie zmlúv, na základe ktorých sa budú realizovať. Ministerstvo financií, prípadne aj NBS by zároveň mali zostavovať a zverejňovať predpokladané rozpočty verejnej správy aspoň na desať rokov dopredu, kde by všetky riziká vyčíslili. Osobitne by mali dať pozor na PPP projekty na úrovni miest a obcí, ktoré sa dnes môžu zadlžovať takmer nekontrolovateľne. Ak sa tak neudeje, skryté zadlžovanie nás môže vyjsť poriadne draho.

PS: Ficova strana o týchto rizikách dobre vie, keďže na ne pred voľbami sama upozorňovala.

Najväčšie projekty s otáznym financovaním, ktoré rozbieha súčasná vláda

 Zdroj: INEKO podľa medializovaných informácií

> Hlasuj za tento článok na