Zamestnanec lúzer, podnikateľ hero

Potesujuce si v periodiku o podnikani a pre podnikatelov precitat aj takyto postoj. Super.

Pekne napísané, súhlasím a pokúsim sa o doplnenie. Podnikanie, podľa mňa, nie je iba o zisku a zarábaní peňazí. Je o budovaní niečoho čo dáva zmysel. Možno to znie smiešne, ale keď robíme s majiteľmi firiem stratégie, tak veľmi veľa diskutujeme práve o tom, aký to má celé zmysel a aký to prinesie úžitok ľuďom. Myslím si, že stále viac sa bude podnikanie orientovať smerom k riešeniu problémov dnešného sveta v sociálnej oblasti, životnom prostredí v pomoci ľuďom, ktorí pomoc skutočne potrebujú. Práve preto je treba prepájať svety podnikania, ochrany prírody, spirituality a pomoci druhým. Budeme o tom diskutovať na budúci týždeň a už sa teším:
http://www.ipaslovakia.sk/udalost_view.aspx?id_u=296

Nemyslím si, že podnikateľ musí mať registrovanú firmu, alebo živnostenský list. Poznám mnohých zamestnancov, ktorí konajú ako podnikatelia – neuspokoja sa s priemerom, sú proaktívni, menia svet okolo seba k lepšiemu. Každý človek, ktorý chce uskutočniť svoj sen, žiť podľa svojich predstav, byť nezávislý na mašinérii štátu musí mať v sebe kus podnikateľa. Ako som už uviedol – pre mňa sú podnikateľmi ľudia ako Anton Srholec, Marián Kuffa, Vladimír Krčméry, Andrej Kiska a ďalší, ktorých primárnym cieľom nie je tvorba zisku, ale služba druhým.
Hrdinovia sú u mňa mnohí poctiví podnikatelia a ich zamestnanci a lúzeri sú tí, ktorí robia svoju prácu nepoctivo. Pekný deň.

Moja osobná skúsenosť popiera niektoré fakty z oboch článkov. Bez toho, že by som sa o to nejak zvlášť snažil a bez vysokoškolského vzdelania som v nadnárodnej firme spravil slušnú kariéru od sekretárky cez interný audit až po manažéra distribúcie zodpovedného za dva štáty. To všetko skončilo príchodom jedného chorobne ambiciózneho nadriadeného. V ďalšej nadnárodnej firme som úspešne organizoval medzinárodné tendre na služby so služobnými cestami od Litvy až po Hong Kong. To skončilo podobne, ale s oveľa dramatickejším koncom, ktorý mi bolestne pripomínal vykonštruované procesy komunistov v 50tych rokoch s tým rozdielom, že stále žijem. Ďalšie dve zamestnania boli stretnutím, buď s firmou pred krachom alebo totalistickým vedením, ktoré nemalo ani hlavu ani pätu. Potom prišla kríza a a napriek tomu, že som sa 2-3 krát dostal do toho najužšieho výberu vo výberovom konaní, nikdy nič z toho nebolo. Posledné odmietnutie prišlo s odôvodnením, že za tie peniaze by ma to asi dlho nebavilo. Ďakujem, ale to už stačilo a odvtedy si hovorím, že radšej budem mať vlastný stánok s hot-dogmi alebo nejaký obchod alebo robiť anglické preklady než byť zas niekoho zamestnancom. Tým som chcel len povedať, že dôvody prečo sa niekto rozhodne podnikať môžu byť rôzne. Moje príjmy stúpajú pomaly, ale iste, voľného času som nikdy nemal viac, práca je to dostatočne kreatívna a každý čo i najmenší úspech ma napĺňa zadosťučinením.

Osobne si myslím že na Slovensku máme skôr opačný problém ako to že každý chce byť podnikateľom. Som ešte len študent(čo čochvíľa skončí) a mali sme prednášku šéfa Microsoftu na Slovensku. On hovoril o tom že ak sa na Slovenskej univerzite v plnej aule opýta kto chce podnikať odvážlivcov spočíta na prstoch jednej ruky a ak tú istú otázku položí na prednáške v USA prihlási sa každý piaty študent.(čísla berte z rezervou bolo to dávnejšie).

Podstata je ale jasná aj my mladý sme strašne utiahnutý a to sme ani v socializme poriadne nežili. Vidím to aj medzi spolužiakmi drvivá väčšina myslí len na to kde nájde svoj pohodlný flek kde si bude môcť v kľude zarábať pekné peniaze. Tých čo chcú vytvoriť niečo čo tu ešte nebolo je ako šafránu.

mozno by som len povedala, ze ani podnikanie nie je len o profite. Moj priatel ma malu firmu s par obchodnikmi a sekretarkou. Jeho ambicia nie je mat giganticky zisk pri co najmensich nakladoch, ale artikel s ktorym podnika ho zaujima a bavi ho viest tim svojich zamestnancov, hladat riesenia na uskalia, ktore mu podnikanie pripravuje, atd. atd. Takze vidiet v podnikani len cisty profit a nie aj nieco, co vas rovnako dokaze naplnat je tiez dost ignorantske. Aj podnikanie s hocicim moze naplnat spolocensku stranku zivota a moze vas ako osobnost posuvat vpred, pokial mate zaujem na tom, aby vase podnikanie rastlo aj inak ako financne.

Podla mojho nazoru hlavnym dovodom zamestnancov nezacat podnikat je averzia voci RIZIKU (v tomto sa s blogom stotoznujem). Skryvat sa za argumenty typu “nie je vsetko o PROFITE” je velmi tendencne. Podla mna keby zacali vsetci TOP manageri na slovensku podnikat, v konecnom vysledku by uspelo tak 5%. A to je dovod, ktory si podvedome kazdy clovek v zamestnaneckej pozicii uvedomuje a preto robi to v com je naozaj dobry.

V samej podstate tu ide o maximalizaciu osobneho PROFITU zo strany zametnanca. Preto by som neobvinoval podnikatelov, ze nemaju v zaujme pomoct ludom, priatelom alebo planete okolo seba.

Ja podnikám 20 rokov a dôvod prečo to robím, je ten, že som nezávislý od všetkého okrem mojich klientov a aj u tých si do istej miery môžem určiť, pre vás robím a pre vás nie.

Je to tom, že mám radosť z voľnosti a prijímam zodpovednosť za svoje rozhodnutia. Je pravda, že sa teraz môžem zdvihnúť a ísť si zaplávať, ale zajtra ma čakajú všetky problémy ktoré tu dnes nechám.

Nerozumiem uplne tomuto clanku. Citam ho dookola uz x-ty krat a stale mi to nedochadza. V jednej chvili mam chut vyhrknut autorovi clanku povedat, nech si rovno zpakuje svoje svestky z firmy kde pracuje, ked si mysli, taku debilinu, ze svet je lepsim miestom, lebo menej ludi chce podnikat, alebo len poznamenat, ze tak ako je pre zamestnanca potrebny clovek – podnikatel, ktory firmu zalozi, tak je dolezity v urcitom bode pre podnikatela zamestnanec. Je to totiz symbioza, len najskor musi byt podnikatel a az potom moze zamestnanec, inac by nikto nikde nepracoval, a kazdy by nieco za svojim drevenym, alebo hlinenym domom pestoval, mozno nieco v dielnicke vyrabal a chodil na trh spravit nejaky ten barter.

Bez podnikatelov by neboli jeansy, tenisky, nebol by iphone, neboli by pocitace… ja by som to prezil keby nic nebolo – lebo by som si na to zvykol tak ako vsetci ostatny…. a to som podnikatel s 2ma firmami a 20timi zamestnancami, ktory ziju z mojeho sna a ja dnes zijem z 70% z ich snahy. Na to aby som mohol mat firmu som 3 roky nemal ani co zrat (ryza a kecup) a vsetci ma odhovarali, aby som sa na to vykaslal, ze nech radsej idem vyuzivat niekam svoj intelekt a vzdelanie. Keby ma odhovorili 20 ludi dnes nema pracu. Keby nikto nezacal podnikat tak nikto nema pracu.

Nastastie sa venujem vyrobe, takze intriganov a pomylenych karieristov (najma karieristky) vo firme riesit az tak nemusim nemusim, iked niekedy na niektorych oddeleniach spravim personalny prievan a trosku si zakricim, kvoli neetickym praktikam.. ak sa o nich dozviem.

Mam 28 rokov… a nemam rad ludi z financneho sektoru.. pijavice.. ale bez nich by ten iphone asi tiez nebol, keby firmy nemali kde zobrat pozicku… nevadi.. bez iphonu v pohode.. ja som firmu rozbehol bez jedinej pozicky.

Prečo mi príde úplne zbytočné čítať (a aj reagovať) na články v Trende, ktorý som donedávna považoval za jediné periodikum, ktoré má zmysel čítať? ..Pred chvíľou som dočítal článok:
http://blog.etrend.sk/pavel-sibyla/2011/05/18/ovce-sme-aj-bez-scitania/
a nadobudol som dosť zvláštny pocit súvisiaci s “kvalitami” autorov (česť výnimkám)…

Nebyť odborných článkov určite zruším predplatné…