Čo riskujú politickí blogeri

Vie si niekto predstaviť, že by Barack Obama tri mesiace pred prezidentskými voľbami zverejňoval na frontpagei Wall Street Journalu blog s hlavnými bodmi svojho volebného programu? Dokonca každý týždeň?

Slovensko nie sú USA, TREND nie je Wall Street, Fico, Mistrík ani Figeľ nie sú politici svetového formátu. Aj preto je možné, aby sa na Slovensku ale napr. aj v Česku na titulných stranách webov najvýznamnejších miestnych médií objavovali názory politikov v podobe linkov na ich najnovšie blogové príspevky. Z bežného glosovania či analyzovania sa pred voľbami stáva agitka. Najmä keď pribúda článkov do kategórie Biblia je šuvix, my sme napísali volebný program.

Špecifikom eTRENDU je pretlak článkov strany Sloboda a Solidarita. Niet div. Jozef Mihál a Robert Mistrík u nás blogovali ešte predtým, ako vznikla strana. Ak sa nemýlim, osobne sa spoznali práve na párty blogerov eTRENDU. S nie veľkou dávkou nadsádzky možno povedať, že výrazná časť úzkeho vedenia SaS sa dala dokopy vďaka možnosti blogovať u nás.

Spomeňme si teda na ich blogerské začiatky. V tom čase im politická agitka a politické angažovanie iných blogerov na eTRENDE prekážala. Spomeňme článok Roba Mistríka  Monotematickí poslanci z blogu heš, hľaďte si svojho!, v ktorom konštatuje, že „poslanci, ktorí blogujú výlučne o tom istom, na blog spotoch nemajú čo hľadať.“ Autor bol vtedy naštvaný na monotematickosť príspevkov na vybrali.sme. Dnes je práve SaS najúspešnejším zahlcovačom tohto nástroja vôbec.

eTREND sa, prirodzene, začal brániť voči článkom, v ktorej autori volebného programu promujú volebný program. Zriadil si samostatnú rubriku Politická aréna, do ktorej zaraďuje explicitnú politickú propagáciu a nezverejňuje ju na titulnej stránke.

Problém pre médium nie je len znehodnocovanie titulky evidentnou politickou propagandou. Chtiac-nechtiac tým médium dáva do hry aj svoje meno. Hoci Robert Mistrík tvrdí, že „budeme bojovať proti tejto gaunerskej vládnej koalícii cez férové linky internetu, so cťou, otvorenosťou, a pod vlastnou identitou“, nie je to celkom pravda. Príkladom je prípad, keď jeho kolega Jozef Mihál zverejnil na titulke eTRENDU tvrdenie anonyma, ktoré si ani neoveroval. To už nie je len problém autora, ale aj pre médium a jeho novinárov. Na konci dňa sú to oni, kto vysvetľujú, že pretlak SaS na jeho titulke neznamená, že ide o názory média ani to, že si za to médium necháva platiť. A nie sú to jednoduché vysvetľovania.

Blogeri zo SaS boli na začiatku výnimoční tým, že dokázali blogovať o vede, rozdávať daňové rady či viesť polemiky na úrovni. Aj preto a aj preto, že stále to tu nedosahuje úroveň Wall Street Journalu, Obamu a USA sa tu ich články na titulných stranách médií akceptujú aj potom, ako sa z nich stali politici. Čoraz jasnejšia prvoplánovosť, nervozita a znižovanie štandardov v článkoch blogerov SaS však nabádajú na obozretnosť a prehodnocovanie tohto prístupu. Pretože  šikovnosť, s akou dokázali ovládnuť internetový priestor, sa mení na nárok zverejňovať všetko, čo napíšu.

V snahe živiť svoje weby ako aj umožniť verejnú diskusiu si významné médiá pustili zápisky politikov na svoje hlavné stránky. V dobe online médií je dobrý bloger na nezaplatenie. Zlý bloger však vie vyjsť pekne draho. A reč rozhodne nie je len o peniazoch. Správať sa kultivovane by preto malo byť v prvom rade v záujme blogerov – agitátorov.