Právnické profesie treba odškodňovať
Prípady, ktoré dokazujú, že absolventi práva prichádzajú o zdravie rýchlejšie
17.4.2007 / Blogy / Fero Múčka
Medzi mojimi známymi je viacero študentov a mladých absolventov práva. Rozhodol som sa, že s nimi budem tráviť viac času. Nie že by boli zábavnejší, štedrejší či zásadne bystrejší ako ostatní.
No vychádza mi to tak, že skôr či neskôr im nadobro preskočí. Podľa mojich pozorovaní je to totiž nadpriemerne ohrozená skupina ľudí. Tak si ich chcem užiť, pokiaľ sú normálni. Štatistiky o chorobnosti právnikov zatiaľ chýbajú. No indícií, ktoré vo mne vzbudzujú predčasnú nostalgiu, je dosť.
Povinným cvikom je pripomenutie kreatívnych kúskov predsedu komory Štefana Detvaia. Hlavne ten, keď dal vyhodiť advokátku, ktorá odhalila korupčníka, zatiaľ čo jemu po čase členstvo obnovili. Táto lekcia je natoľko didaktická, že stojí za pripomenutie, hoci je to už otravné.
Ale ide sa ďalej. Najnovšie chce zaviesť poplatky pre všetkých, čo chcú predať či kúpiť nehnuteľnosť. Inkasovať by mali advokáti a notári (článok v TRENDE).
Š. Detvai je len jeden (už to je nadkritické množstvo), advokátov 3,8 tisíc. O rozsahu ich postihnutia vypovedá, že ho na čele stále trpia.
Ako to už so zákernými chorobami býva, nevyhýbajú sa ani právnickým topcelebritám. Symptómy už vykazuje aj nová predsedníčka Ústavného súdu SR Ivetta Macejková.
Podľa nej technické a programové prostriedky, za pomoci ktorých sa majú podľa zákona sudcom prideľovať podania doručené ústavnému súdu, nemusia ešte znamenať elektronickú podateľňu. Hoci na všeobecných súdoch to znamená presne to.
Ako si teda šéfsudkyňa predstavuje technické a programové prostriedky? Prezradila na nedávnej tlačovke: Sudcovia si prípady rozdeľujú ručne z kôpok podaní, rozdelených podľa obsahu.
Dobrý argument, prečo aj tam zaviesť automatizované prideľovanie, sú slová ministra Štefana Harabina. Ten v čase svojej nedávnej kandidatúry na ústavného sudcu povedal, že ak sa cez parlament nepodarí zrušiť Špeciálny súd, tak to spraví on. Ako ústavný sudca. Absolútne nepochyboval, že by sa nedostal k prípadu, ku ktorému by chcel. Zdá sa, že ľudí so slabosťou pre jeho metódou prideľovania prípadov je na súde viac.
Kompletná anamnéza ministra by rozsiahlosťou mohla konkurovať archívu Ústavu pamäti národa. Preto iba jeden z posledných zápisov:
Štefan Harabin: „Prideľovanie vecí elektronickou podateľňou, o tom hovorí zákon, to je povinnosť Ústavného súdu a to sa nedeje doteraz. Ústavný súd nerešpektuje platný a účinný zákon." Lumen, 11.10.2006
Štefan Harabin: „Nikdy by som si nedovolil povedať, že Ústavný súd porušuje zákon." SME 12.4. 2007
Ak mi niečo neušlo, žiadne iné spojivo ako štúdium na právnických fakultách medzi všetkými spomenutými neexistuje. Štát, ktorý to nielenže povoľuje, ale dokonca dotuje, by si mal priznať zodpovednosť. A postihnutých odškodniť. Napríklad rozšírením sociálnych práv o možnosť predčasného odchodu do dôchodku.
A ako sa v sociálnodemokratickej krajine patrí, zabezpečiť, aby si všetky sociálne práva povinne užívali.


Na argumentacii o psychickych problemoch pravnikov nieco je, ale treba ju spravne uviest, podat. Menovanie znamych pripadov asi nebude stastnym ...
včera som mal prednášku s jedným profeserom z klinickej psychológie, ktorý zároveň pracuje v psychologickej poradni pre študentov a spomínal, ...
vyzerá to, že právnici v tejto krajine predstavujú z hľadiska charakteru tú najpodradnejšiu časť obyvateľstva. Pre právny štát a jeho ...