Diskusia (20 reakcií)

  • uz to zacina byt unavne

    24.10.2010 / ondrejovicpavel / Reagovať

    Clovek dlhe roky pocuva tabulkove vypocty, ze PZP je v strate, ale opakovane vidime, ako sa rozne subjekty s nadsenim dobrovolne hrnu tuto stratu realizovat.
    Moznosti je viac, ale vzhladok k tomu, ze to robia dobrovolne, tak je znacne pravdepodobne, ze tabulkovy vypocet straty nie je korektny. Najcastejsi argumnent ktory som pocul znie: “ked uz lapime klienta na PZP, mame sancu mu vnutit aj ziskovu poistku”.
    Porovnanie s nebankovkami ma jeden zasadny problem: informovanost. Od babky na dedine sa jaksi ocakava, ze nebude rozumiet najnovsim metodam lupenia, od sefa poistovne sa caka skor opak. Ak by to porovnanie nebodaj bolo spravne, hovorilo by to velmi smutnu vec o manazeroch.

    • Re: uz to zacina byt unavne

      24.10.2010 / Filip Vítek / Reagovať

      To, že vstupujú ďalšie subjekty na trh nemá nič spoločné s tým, či je profitabilný daný produkt. Len obsluhujú dopyt klientov, ktorý tu existuje (ako je updatnuté v článku). Je základným pravidlom trhu, že existujúci dopyt priláka ponuku.
      Čo sa týka dopoistenia ďalších poistiek, je to do značnej miery zbožné prianie. Treba si uvedomiť, že klienti, ktorí sú ochotní vydierať svoju poisťovňu o cenu a potom následne preskočiť za 5 eur do inej sú niečo ako dôchodci, ktorí pocestujú cez celé mesto (mhd, ktorú majú zadarmo), aby kúpili o 2 centy lacnejšiu múku. Skúste takýmto klientom predať niečo iné …

      • Re: Re: uz to zacina byt unavne

        24.10.2010 / ondrejovicpavel / Reagovať

        To, ze vstupuju nove subjekty, znaci, ze to velmi pravdepodobne nie je take pochmurne ako to zvyknu zastupcovia poistovni hovorit. Ked vam niekto hovori A a kona B, je viac moznosti, ale najjednoduchsie je predpokladat, ze A nie je uplne pravda.
        Uplne exemplarny priklad je (to nepisete, ale stretol som to), ze ked do ceny PZP premietnete reziu (budovy, ludi…) tak, ze to je v strate. Tot krasny priklad kreativneho uctovnictva, kedze v pripade, ze mate firmu, ktora moze za nizku cenu obsadit dalsi trh a zarobit par korun, tak vas velmi netrapi, ze by to samo o sebe firmu neuzivilo.
        .
        Dalsie poistky: uplne bezne ludia maju v jednej poistovni aj havarijnu aj zakonnu poistku. Tot priklad uspesneho “zbozneho priania”. Je samozrejme mozne, ze tento aspekt je dovod preco sa vsetci hrnu na trh PZP a ze to nefunguje. V tom pripade je ale na mieste otazka, preto je management kazdej poistovne blby.
        .
        Ludia co hladaju najnizsiu cenu existuju, ale to neznaci, ze Billa krachuje koli existencii Lidlu.

        • 24.10.2010 / Filip Vítek / Reagovať

          Na tu prvu cast uz nebudem reagovat, zjavne Vas nepresvedcim, ze poistovne su v minuse, hoci je to tak a hovori o tom i Slovenska kancelaria poistovatelov, ktora koordinuje vsetkych PZP hracov na trhu.

          Podme vsak k tomu, ze poistovna uzavrie inu postku nad klientom s PZP. Hovorite, ze je bezne ak klienti maju aj Havarijnu poistku u tej istej poistovni. Len pre Vase info havarijne poistenie ma dojednane len menej ako 1/3 aut. Teda to vobec nie je tak bezne ako hovorite. Naviac v poslednej dobe sa na trhu rozbehol syndrom, ze havarijnu positku si vyberam podla poistovne, PZP podla ceny, nakolko ja ako majitel auta z PZP nemam nic, tak si ko kupim tam, kde je najlacnejsie. Ine poistky, ktore nesuvisia s autom, maju ludia dojednane podla ponuky produktov (niektore PZP poistovne nepoistuju ani zivotne poistenie, lebo nan nemaju licenciu), takze to beriem ako chymeru, o ktorej vsetci hovoria, ale su to cisarove nove saty.

          Ale aj keby sa podarilo poistovniam krizovo dotovat PZP z ineho produktu, tak by mal zasiahnut regulator. Miesat rezervy jednotlivych produktov je totiz najvacsi poistny prehresok, ktoreho sa poistovna moze dopustit. Asi nik z nas by sa nechcel dozit toho, ze mu nezaplatia poistku za dom, lebo PZP je lacne na trhu. To by mi fakt uz pripominalo tie nebankovky…

          • Re:

            24.10.2010 / ondrejovicpavel / Reagovať

            V uctovnictve mozno dokazat vselico. Medzi produktom ziviacim firmu a produktom s krizovou dotaciou je siroka skala. Je znacne pravdepodobne, ze niekde tam sa nachadza PZP.
            .
            Inak, stale neodpovedate na zakladnu vec: je fakt management poistovni tak hlupy? Ocividne je dovod preco sa poistovne drzia PZP (pripadne naopak, sa k nemu stazia dostat).
            Co je ten dovod, ak teda nie to co bolo uvedene v diskusii? :)


      • Re: Re: uz to zacina byt unavne

        24.10.2010 / Braňo / Reagovať

        “Je základným pravidlom trhu, že existujúci dopyt priláka ponuku.”
        .
        Toto nie je ziadne zakladne pravidlo trhu. Toto je nazor Keynesa a ak by takto trh fungoval, tak fiskalnou expanziou skutocne dokazeme regulovat output. Ibaze nam to akosi nefunguje…
        .
        Uz niekolko desatroci sa ekonomovia skor priklanaju k opacnemu nazoru a la JB Say (supply-side).
        .
        Ako zakladne pravidlo trhu by som skor spomenul to, ze firma nebude predavat produkt, ak je stratovy. Mozete vysvetlit, preco poistovne na tomto trhu vobec podnikaju, ak maju z tohto trhu “zapornu profitabilitu 25%”?
        .
        Dalsia vec je ta rozpravka o tom ako je zle, ked su ceny nizke, lebo stat vraj nedostane dane. Skutocne tu chcete balamutit ludi, ze “social welfare” bude vyssi ak budu spotrebitelia platit 2x vyssie ceny, lebo z toho pojde nieco aj statu?
        .
        To vam nespapka ani ten, co ma len ten jeden semester ekonomie.
        .
        Pre korektnost diskusie by sme mohli napisat, ze clovek s vasim menom (Filip Vitek) uplnou nahodou pracuje v poistovni Allianz.
        .
        “Kto vlastne zarába na idylke klesajúcej ceny PZP ?”
        .
        Firmy, ktore maju urcite aspon minimalny zisk a spotrebitelia, ktory maju zvysok spolocenskej hodnoty. Teda vsetci (velkoryso uvazujme, ze dane su len transfer bohatstva).
        .
        Etickemu biznisu zdar!

        • 24.10.2010 / Filip Vítek / Reagovať

          Skoda ze Vasa odpoved bola tak utocna, podla mna to odklana diskusiu do osobnejsej roviny. Co je skoda.

          S keynes – Say polemikou suhlasim. Skusim sa nad tym zamysliet aj opacnou premisou. Ale vzhladom na to, ze poistovne naozaj v strate su, myslim, ze supply side ako tlak na aktulany vyvoj asi vec nevysvetluje.

          Neviem preco ste tak ostro reagovali na argument, ze ani stat nezarobi. Nesnazil som sa nikomu nahovorit, ze by ceny mali byt vyssie, aby sme mali lepsie welfare. Pokladam ho za rovnake science fiction ako Vy. Len som vymenoval, ze vsetci zucastneni z toho nic nemaju. Nic viac a nic menej.

          Ja tvrdim, ze podla informacii, ktore mam, ziadne poistovna na PZP nezaraba. Ak sa na tolko vyznate v oblasti, skuste pomenovat jednu poistovnu, ktora na Slovenskom trhu z PZP zaraba, lebo inac je to len prazdne vyjadrenie, ze na tom niektore firmy zarabaju.

          Na zaver, neskryvam, ze clovek s menom rovnakym ako ja a vobec nie nahodou, pracuje pre Allianz. Prave preto som sa rozhodol na tento problem poukazat. Na rozdiel od vas na tom nevidim nic nefer.

          • Re:

            24.10.2010 / Braňo / Reagovať

            Skoda, ze vas clanok nebol napisany s cielom diskutovat, asi by som bol privetivejsi.

            Ja sa nevyznam v tejto oblasti, ani nie som odbornik na uctovanie zisku v poistovniach. Ja len neverim tvrdeniam, ze kazdy rok su vsetky poistovne v neuveritelnej strate 25%. Preco z tohto biznisu teda nevycuvate, ked mozte usetrit 25% (z poistneho)? Jednoducha otazka.

            Na trhu mate 35% podiel z tych 285 mil. €. Takze trzby su 100 milionov. Tvrdite, ze naklady su vyssie, povedzme 120 milionov. Ergo mozte usetrit rocne 20 milionov eur. To vobec nie je malo, najme ked zisk mate 70-90 milionov.

            Aj CEO Allianzu povedal (v casoch vysokeho poistneho):
            “A bez zisku predsa neexistuje podnikanie… ”

            A predstavte si, ze poistovna Genertel chce buduci rok vstupit do tohto stratoveho biznisu. Hlupaci.

            “Nesnazil som sa nikomu nahovorit, ze by ceny mali byt vyssie, aby sme mali lepsie welfare.”

            Nie? Tak zacitujme:
            “Pritom ak by produkt bol profitabilný aspoň na 10%, mohol si krízou skúšaný rozpočet polepšiť aspoň o 5 mil EUR.”

            Aha, takze hovorite, ze ceny by nemali byt vyssie, ale zaroven biznis by mohol byt profitabilny aspon na 10%. Ergo vy lobujete vlastne za znizenie nakladov poistovni. Usmevne. Tak nech sa tie poistovne teda rozhybu a znizia manazerom platy, mozno bude ten produkt profitabilny na 10%…

            Na zaver, ak to neskryvate, tak preco to nie je nikde vo vasom clanku uvedene? Nie je nenapisanie vlastne skryvanie?

            Skutocne necitite potrebu upozornit citatelov, ze ste v “konflikte zaujmov”?

            PS: Podla mna to mozme to nazvat trh, biznis, konkurencia, ale nie “problem”, ako tvrdite.

  • Predpokladajme, že by PZP bol ziskový produkt,

    24.10.2010 / brano33 / Reagovať

    hrnuli by sa poisťovne do plnení? Dovolím si pochybovať. mal som poistenú feldu v r.1996 za tuším 19.000,- / rok – dnes neuveriteľná suma a keď do mňa nabúrali, skoro som dostal mladé, než som z vtedajšej dominantnej SP vyrazil plnenie. Chamtivosť monopolného alebo dominantného hráča na trhu – Greed Is Good III.

  • 24.10.2010 / Filip Vítek / Reagovať

    Len pre korektnosť diskusie pripomeniem, že PZP je demonopolizované od roku 2002. Myslím, že 19000 za rok bola skôr havarijná poistka ako PZP, tým skôr ak píšete, že ste riešili svoju škodu pri havárii. Je však pokojne možné, že v socializme a v 90 rokoch boli poistky drahšie ako mali byť. Ale tento argument nemožno celkom brať do úvahy pri diskusii o zhubnosti aktuálneho vývoja. Potom by som sa totiž mohol posťažovať, že hifi veža Sony alebo rifle boli v Tuzexe fakt drahé – hnusný monopol hospodárstva v socializme. Čo to hovorí o cenách elektroniky alebo jeansov dnes ?
    Ak by produkt bol profitabilný, poisťovne by mali záujem si klienta udržať. Teda by bol priestor presadiť aj kvalitnejšou a komfortnejšou likvidáciou poistných udalostí. To na, čo som chcel poukázať je, že mi príde na hrane s chamtivosťou, keď sa tlačí na cenu u stratového produktu. To sa musí zákonite skončiť poklesom kvality likvidácie, krachom niektorej z poisťovní alebo reguláciou ceny zo strany regulátora. Iné možnosti tu nie sú …

    • Nielen moja skúsenosť je,

      24.10.2010 / brano33 / Reagovať

      že aj pri iných poistných produktoch, než PZP, poisťovne urobia čokoľvek, aby nemuseli zaplatiť, resp. museli zaplatiť čo najmenej. Nielen ja si myslím, že poisťovníctvo je jednoznačne najnemorálnejší legálny biznis. Vaše učebnicové úvahy o tom, ako by ziskovosť PZP zvýšila komfort a kvalitu likvidácií sú len ilúziou, na podstate poisťovacieho biznisu by sa nič nezmenilo.
      p.s. – tá poistka bola tuším havarijná

  • 24.10.2010 / kri / Reagovať

    asi by bolo nacim napisat, ze PZP ako z nazvu vyplyva, je povinne. poistovne sa takto dostavaju na kobylku sirokemu poctu klientov, aby ich mohli namotat na ine uz ale daleko vynosnejsie formy poistenia, samozrejme vyhodne pre poistovne. preto su ochotne aj istej obety vo forme malej straty. v kazdom pripade, tym, ze casto je poistne plnenie na velmi mizernej urovni, tak su tie straty minimalne, ba az zanedbatelne. a toto je aj hlavny dovod, ze preco sa do tejto sfery poistenia hrnu novi hraci, co zvysuje konkurenciu v PZP. nie nadarmo uz dlhe roky plati veta. ja nechcem viac penazi, ja chcem viac klientov. poistenie, tato primitivna forma podnikania dava tejto vete dokonaly vyznam.

  • Blbost

    25.10.2010 / Samuel B. / Reagovať

    “Je základným pravidlom trhu, že existujúci dopyt priláka ponuku.”

    To myslite vazne ? Ja uz X rokov hladam na trhu porsche v cene fabie a 100m byt v centre tak za rocny plat – a som si isty ze niesom sam. A ten trh sa neozyva a neozyva. Ze by prestal fungovat ???
    Nieje to nahodou tak ze trh je tam kde sa dopyt a ponuka stretnu ? Pretoze imho je dopyt aj po PZP v cene 0e a nikto ho akosi neponuka. Cim to asi tak bude…

    • Re: Blbost

      25.10.2010 / grgo / Reagovať

      Máte úplnú pravdu. To je asi preto, že sa akosi nepochopila definácia ponuky a dopytu. V konečmon dôsledku totiž npelatí ani definícia Sayovho zákona z úst usera Braňa, že “Ponuka si vytvára dopyt” – ako by mohli napríklad dosvedčiť bratislavský developeri ktorý ponúkajú svoje králikárne a nevedia k ním akosi ten dopyt prilákať.Takže iba pár vysvetlení:
      .
      1) V ekonómii sa dá pozorovať iba výsledok akcie, nevieme študovať skutočné preferencie. Napríklad kúpite si červený sveter za 20 EUR. Z tohoto je v podstate nemožné zistiť, aké zložky sa podielali na vašom rozhodnutí. Kúpili by ste si sveter ak by bol iba v zelenej? Kúpili by ste si červený sveter ak by stál 25 EUR, alebo by ste si radšej kúpili mikinu? Ziťovanie preferencií zákazníka a vytváranie produktov ktoré by tieto preferencie splňali je všaj skôr otázka pre ľudí v oblasti Marketingu. Ekonómovia si pomáhajú modelmi, ktoré sú iba priblížením sa k skutočnosti.
      .
      2) Aj v ekonomicky rešpektovaných médiách sa nerozlišuje medzi skutočným “zvýšením dopytu” a medzi zmenou ceny (a z toho vyplývajúce zmeny dopytu). Zvýšenie dopytu totiž znamená, že pri zachovaní množstva vyrobeného tovaru a jeho ceny sa zvýši dopyt. Inak povedané, krivka dopytu sa AKO CELÁ posunie doprava. Zvýšenie dopytu môže nastať z mnohých dôvodov – jednou je napríklad zmena na súvisiacom trhu. Napríklad v stavebnom sektore ak sa zníži cena pozemkov, alebo povedzme stavebného materiálu, zmena preferencií apod. Takže ak napríklad nastane výpredaj a zľavy 20% z cien bytov v Bratislave, nemá zmysel písať “Oživil sa dopyt po bytoch” ak sa pohybujeme iba po samotnej dopytovej krivke a našli sme si nové ekvilibrium. Z ekonomického hľadiska dopyt (a jeho krivka) ostal nezmenený. Avšak iná správa, napríklad “Príchod nového investora zvýšil dopyt po bytoch v meste XY” je už technicky správny. Ľuďom sa zmenili preferencie, a tým pádom sú ochotný dať viac peňazí za tovar napriek tomu že ostatné faktory ostali rovnaké. Toto môže byť vybalancované znížením dopytu v iných segmentoch alebo regiónoch (napríklad znížením dopytu po bytoch vo vedľajšom mieste alebo v odľahlej lokalite).
      .
      No a na záver – vaša vysnívaná cena Porsche sa môže nachádzať na tej istej (modelovanej) krivke dopytu na akej je teraz – len v inom rovnovážnom bode. Cena Porsche v skutočnosti zareagovala aj na váš dopyt, ten je však nezrealizovaný, lebo momentálne je rovnovážny bod (vďaka iným kupujúcim) mimo vašeho preferovaného miesta. A tak si radšej kúpite lacnejšie auto, ktoré odpovedá viac vašim preferenciám. Podobne ako s bytmi v bratislave – ľudia majú svoje preferencie a tak je veľká časť súčasného dopytu nezrealizovaná. Kupijúci si vyberajú alternatívne produkty – substitúty (podnájmy, bývanie s rodičmi apod) až kým sa nenájde rovnovážny bot na existujúcej krivke (znížením cien bytov), alebo sa nezmenia preferencie (nepohne sa celá krivka) – napríklad zvýšením ceny substitútov, zmenou cien hypoték apod.

      • Re: Re: Blbost

        25.10.2010 / Samuel B. / Reagovať

        Hmm, toho porsche je teda fakt skoda, uz som dufal ze na zaklade spomenuteho principu fungovania trhu sa zrazu vyroja ponuky zodpovedajuce mojmu dopytu :) ))
        No co aj analytik sa obcas utne…

  • preco mam ten pocit

    28.10.2010 / al0 / Reagovať

    • Re: preco mam ten pocit

      6.1.2011 / Filip Vítek / Reagovať

      Lebo sa mylite. Inac ked uz sme pri tom, myslim, ze Genertel vobec nebol ten subjekt, ktory tahal ceny co najhlbsie a skor ho predbehli niektore ine poistovne vyplasene z jeho prichodu. Na zaver uz len dodam, ze keby bolo mojim cielom “reagovat na Genertel”, tak by bol osud ku mne celkom ironicky, lebo propri mojom blogu sa zobrazopvala kontextová reklama, hadajte na koho, ano prave na Genertel :)

  • Greed is very good!

    18.11.2010 / skripik / Reagovať

    Zaujimavy pohlad na vec, porovnavat investiciu do nebankovkoviek a kazdorocne zakonom pozadovane poistenie zodpovednosti.

    Kazdopadne odhliadnuct od vypoctov ziskovosti/neziskovosti PZP produktu, ktory je pravdepodobne spravny, cakat od 2 mil. vodicov na Slovensku, ze by si nastudovali aktuarske vypocty, statisticke pravdepodobnosti nehody, a ine ekonomicke zakonitosti ako napr. ze firma aby prezila musi vykazat zisk je podla mojho nazoru nerealne. Co je vsak realne, ze kazdy klient PZP si dokaze dobre spocitat kolko plati rocne za poistku, z ktorej v laicky povedane v podstate nic nema, takze nakoniec sa de facto sprava ekonomickejsie nez si myslime. Preco potom poistovne/autor obvinuju klienta z “lakomosti”? Podla mna je to mrhanie energiou, ktora by sa dala investovat inam, napr. na ozajstne naplnenie uz spominaneho vyroku “Greed is good” t.j. aby zdrava “lakomost” dobrych poistovni zvitazila a priniesla klientom produkt, ktory by naozaj naozaj stal za to, ako kvalitou tak i cenou. Ale to by si najprv poistovne musili vyriesit zakladny problem a to je podnikatelsky zamer s PZP – Zisk alebo Trhovy podiel. Domnievam sa, ze pri naplnani jedneho alebo druheho sa vyvazeneho produktu tak skoro nedockame.

    • Re: Greed is very good!

      14.1.2011 / Filip Vítek / Reagovať

      Suhlasim. Na strane poistovni je rozdvojenost Profit vs. Pocet aut v portfoliu. Na co som chcel poukazat clankom je vsak fakt, ze v inych “komoditach” uz si klienti uveodmili, ze nemozu tlacit donekonecna, aby zemiaky stali stale menej a menej, lebo potom ich niekto prestane pestovat a podu radsej preda na stavebne ucely. V PZP su klienti kazdym rokom presvedceny, ze je uplne normalne tlacit na 10% pokles ceny. To je to, co nie je uplne normalne.

  • Greed is very good!

    4.4.2011 / hulo11 / Reagovať

    Zákazník tlačí na cenu len potiaľ, pokiaľ mu to predajca dovolí. Je úplne normálne a správne, že zákazník neustále tlačí na cenu “komodity” v každej oblasti.
    Naopak nenormálne je, ak ako verný klient dostanem horšiu ponuku ako nový zákazník. Nenormálne je, ak zverejnené cenníkové ceny vie pani za priehradkou znížiť podľa uváženia a za hlupáka je ten, kto zabudne vypovedať zmluvu, nevyhráža sa odchodom ku konkurencii a nežiada zľavu, neprinesie konkurenčnú lacnejšiu ponuku. Takto si poisťovne klientov vychovali. Ak viem, že poisťovňa mi je ochotná predať produkt rovnakej kvality(výška krytia, spoluúčasť) so zľavou na požiadanie a nepožiadam o zľavu, chovám sa iracionálne.
    Nie je chybou zákazníkov, že chcú za svoje peniaze čo najviac, je chybou poisťovne, ak ide pod cenu a produkuje stratu. Nesúhlasím s “Je základným pravidlom trhu, že existujúci dopyt priláka ponuku.”, ak je na sídlisku dopyt po rohlíkoch, ale nie som schopný ich piecť lacnejšie ako existujúca pekáreň, neotvorím si prevádzku a nepredávam ich pod výrobnú cenu. Teda ak sa necítim ekonomicky silnejší ako konkurencia a nechcem ju nechať skrachovať za cenu vlastnej straty a možného budúceho monopolu a zisku z neho. Toto je ale pri molochoch zvaných poisťovne nereálne a vďaka zaisťovniam a kontrole štátu by klient aj tak nedopadol ako pri nebankovkách.