Častuška pre malého velikána

Pred viac ako štyridsiatimi rokmi prišli Rusi, vraj pomáhať v boji proti kontrarevolúcii. Výsledkom bola normalizácia, ktorá vyústila do stavu, že vo vtedajšom Československu nebolo už normálne nič, ani jogurty, ani piesne. Potom Rusov vyhnal muzikant Michael Kocáb (samozrejme, že nie celkom sám). Príslušníci sovietskej armády boli prekvapení, lebo dovtedy oni určovali ako sa tu bude pískať a spievať.

Prešlo ďalších vyše dvadsať rokov a našinec takmer podľahol dojmu, že Rusi nie sú až takí zlí, ako sa zdalo. Lenže minulý týždeň odsúdili tri pankáčky na dva roky v pracovnom tábore. Tábory tohto druhu nemajú v totalitných režimoch charakter dovlenkového rezortu, v demokracii tábory nútených prác nepotrebujú.

Tri dievčatá sa previnili piesňou a nesprávnym výberom pódia. Spievali text, ktorý pre permanentného ruského prezidenta alebo predsedu vlády Vladimíra Putina nebol lichotivý. Spievali v kostole. Cirkev by to s najväčšou pravdepodobnosťou prežila. Putin nie. Namiesto toho, aby sa dobrovoľne vybral do vyhnanstva a postaral sa tak o sebazabudnutie, dal zavrieť tri dievčatá. Ak výsledkom prevýchovy bude častuška oslavujúca veľkého Vladimíra a petícia za vybudovanie mauzólea pre velikána, tak Putin vyhral. Lenže nevyhrá! Prednosťou slobody je tiež to, že milovanie diktátorov nie je povinné. Pravda, sú situácie, že lepšie je nemilovať potichúčky.